Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Co-436-2014.pdf
PDF · 74.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/436/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Einsteinova 24, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému: I. S., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y., C. Z. Č.. X, zastúpenému F. U., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y., C. Z. Č.. X, v konaní o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 16. januára 2014 č.k. 25C/169/2013-12, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 164,70 eura do 15 dní od právoplatnosti uznesenia a žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 71,30 eura prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, do 3 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.308,96 eura s príslušenstvom titulom nedoplatku za poskytnuté telekomunikačné služby a zmluvnej pokuty za nedodržanie zmluvných podmienok a súčasne požadoval náhradu trov konania. Uznesením zo dňa 5.5.2011 č.k. 25C/62/2011-61 konanie v časti 376,90 eura zastavil, následne uznesením zo dňa 8.3.2013 č.k. 25C/103/2012-21 zastavil konanie aj v časti 932,06 eura a nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva pohľadávky vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2013. Pretože písomným podaním, doručeným pred začatím pojednávania vo veci samej dňa 2.12.2013, žalobca zobral späť svoju žalobu i v časti jeho nároku na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, po právnom posúdení veci podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. konanie vo veci zastavil.
Výrok o trovách konania odôvodnil použitím ust. § 146 ods. 2 O.s.p. druhá veta a skutočnosťou, že žalovaný dlžnú sumu uhradil až po podaní žaloby. Žalobcovi preto priznal náhradu trov konania vo výške 164,70 eura, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, a to za 2 úkony právnej služby á 61,41 eura, 2 x režijný paušál v sume 7,21 eura, zvýšených o 20 % DPH.
O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 1, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. Dôvodil, že žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 78 eura a žalobu vzal späť pred prvým pojednávaním.
Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalovaný. Podľa jeho obsahu navrhoval uznesenie zmeniť a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. Mal za to, že
majetkové, sociálne a osobné pomery na jeho strane, predovšetkým skutočnosť, že jeho jediným príjmom sú dávky sociálnej pomoci v sume 62 eur, z ktorých mesačne platí výživné vo výške 35 eur, odôvodňujú nepriznanie trov konania žalobcovi, keďže trovy nemá z čoho zaplatiť.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zmenu uznesenia v jeho napadnutej časti, ale je ho potrebné v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
Nakoľko žalovaný podal odvolanie len čo do výroku o trovách konania, právoplatnosť výroku, ktorým súd vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok nebola odvolaním žalovaného dotknutá (§ 206 ods. 3 O.s.p.).
Predmetom odvolacieho prieskumu zostal len výrok o trovách konania.
Podstatou odvolacích námietok žalovaného je jeho tvrdenie, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval v rozpore so zákonom, keď v posudzovanej veci opomenul aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a napriek skutočnosti, že jeho jediným príjmom sú dávky sociálnej pomoci v sume 62 eur, z ktorých mesačne platí výživné vo výške 35 eur, priznal žalobcovi trovy konania, hoci je zrejmé, že tie nemá z čoho zaplatiť.
Otázku náhrad trov konania upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 O.s.p. a nasledujúcich.
Podľa § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a) mohlo začať i bez návrhu, b) skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné, c) bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tie- to skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného sporového konania (v danom prípade ide o také konanie) vychádza súd zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie návrhu na začatie konania. Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Žalobca má totiž právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva v situácii, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd a zároveň je medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom vecná spojitosť. Zákon však zároveň ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, ako vyplynul z dispozície ust. § 146 O.s.p.. V ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p. zakotvuje moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie náhrady trov konania. To je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Ustanovenie § 150 O.s.p. však nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Zo slovného znenia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. totiž plynie, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť
k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí pritom vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je takto potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.
Z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť voči žalovanému, súd musel zastaviť konanie, z čoho v zmysle citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. veta druhá, žalovanému vyplýva povinnosť uhradiť účelne vynaložené trovy žalobcu.
V posudzovanej veci tak správne postupoval súd prvého stupňa, ak pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z citovaného ustanovenia § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p., ktoré predpokladá posudzovanie zavinenia zastavenia konania výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, pochybil však, ak z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. právne vec neposúdil a ani neodôvodnil s poukazom na celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Súdu totiž priamo zo zákona vplýva povinnosť i pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.. Uvedené platí o to viac, že v posudzovanom prípade žalovaný opakovane v priebehu celého konania poukazoval na svoje majetkové, sociálne a osobné pomery, ku ktorým žiadal prihliadať.
Odvolací súd práve z týchto dôvodov považuje odvolaciu námietku žalovaného za dôvodnú.
Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu preto neostávalo iné ako uznesenie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V ďalšom bude úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci opätovne rozhodnúť o trovách tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) a pri rozhodovaní sa vysporiadať so všetkými právne významnými okolnosťami, na ktoré poukazuje odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie sa v tomto prípade posudzuje práve na vyššie uvedené konkrétne okolnosti relevantné pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p.. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je tak potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohlˇadnitˇ aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.