Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8SaZ/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, N. štátnej príslušnosti a národnosti, pravoslávneho vierovyznania, vdova, cestovný doklad č. XXXXXXXXX platný do 01.04.2024, adresa posledného trvalého pobytu N. t.č. na základe povolenia na pobyt mimo R. na adrese: ul. F. právne zastúpená: Doc. Dr. Iur. Mgr. Martin Husovec, so sídlom Haviarska 6, 040 01 Košice, IČO: 53 924 380, č. SAK: 8283, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 03.10.2022 proti rozhodnutiu ČAS: MU-PO-104-21/2022-Ž zo dňa 25. augusta 2022, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR č. ČAS: MU-PO-104-21/2022-Ž zo dňa 25.08.2022, ktorým žalovaný zamietol žiadosť žalobkyne, Q. M., nar. XX.XX.XXXX, N. štátnej príslušnosti a národnosti, R. vierovyznania, vdova, cestovný doklad č. XXXXXXXXX platný do 01.04.2024, adresa posledného trvalého pobytu N..č. na základe povolenia na pobyt mimo R., na adrese: ul. A. podľa z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, o ktorých rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

I.

Správna žaloba

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) dňa 10.10.2022, spísanou JUDr. T. J., pôsobiacou v Záchytnom tábore v F., ul. J. č. XXX, právničkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, sa žalobkyňa domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-104-21/2022-Ž zo dňa 25.08.2022, ktorým jej podľa ust. , ust. a o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) neudelil azyl a neposkytol jej doplnkovú ochranu, podľa ust. a podľa ust. a jej neudelil azyl a ani jej neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny. Toto rozhodnutie označila žalobkyňa za nesprávne a nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia za v rozpore s administratívnym spisom. Žalobu tak oprela o ust. a (ďalej aj „“).

2. Nesprávne právne posúdenie veci nachádzala v závere žalovaného vo vzťahu k návšteve bytu jej zaťa neznámymi mužmi s preukazmi čečenskej polície vo februári 2021, vyhrážajúcimi sa jej kvôli údajným dlžobám jej zaťa, že bez ohľadu na uvedenú skutočnosť a tiež to, či v prípade neznámych mužov išlo o oficiálne štátne orgány alebo iba osoby vydávajúce sa za štátne orgány, bolo jej povinnosťou tieto vyhrážky nahlásiť polícii, a tým podniknúť kroky k ochrane vlastnej bezpečnosti, čo však nespravila, čím nevyužila možnosť vnútroštátnej ochrany. Aj záver žalovaného, odvolávajúceho sa na materiály tvoriace obsah spisového materiálu jej zaťa, svedčiace o rozsiahlej trestnej činnosti s ktorou bol spájaný a o tom, že v konaní neboli objektívne preukázané opodstatnené obavy jej zaťa z prenasledovania v krajine pôvodu kvôli jeho politickým aktivitám, označila za nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný tak nesprávne dospel k záveru, že jej zať opustil krajinu pôvodu z dôvodu vyhýbania sa trestnému stíhaniu a nie z politických dôvodov, a preto ani ona nemôže byť vnímaná ako osoba, ktorá by v Rusku čelila perzekúcii z politických dôvodov. Následne podrobne opísala skutočnosti týkajúce sa situácie jej zaťa, konkrétne jeho politických aktivít a jeho (podľa žalobkyne) vykonštruovaného trestného stíhania v krajine pôvodu.

3. Žalobkyňa ďalej namietala chybný záver, ku ktorému mal žalovaný dospieť aj v prípade jej zaťa, p. H. T. U., ktorý spolu s rodinou požiadal o azyl na území Slovenskej republiky. O ňom mal na internete nájsť informáciu, že je členom známeho Tsapkovovho gangu v Rusku, a je osobou totožnou s osobou H. Z. U.. Skutočnosť, že ide o dve rozdielne osoby dokazuje jednak rozdielna patronymia a aj fakt, že osoba na fotografii, znázorňujúca H. Z. U., nezodpovedá fotografiám, resp. podobizni jej zaťa. K otázke kontaktovania rôznych orgánov Ruskej federácie jej zaťom, v snahe získať pomoc a ochranu od kompetentných orgánov pred svojvôľou a bezprávím páchaným štátnymi orgánmi Ruska, skonštatovala, že jej zať napísal najmenej desať takýchto vyhlásení, všetky zostali bez odozvy a jej zať ani rodina neboli ani raz vypočutí. Zdôraznila, že v jej prípade boli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z politických dôvodov, spätých s jej zaťom a vzhľadom k týmto obavám sa nemôže a ani nechce do krajiny pôvodu vrátiť.

II.

Vyjadrenie žalovaného

4. Vo vyjadrení k žalobe, doručenom správnemu súdu dňa 07.11.2022 žalovaný uviedol, že žalobkyňa požiadala o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj život pre prebiehajúci vojnový konflikt na Ukrajine a tiež z dôvodu prenasledovania jej zaťa v Rusku, za jeho politické názory. Poznamenal, že v prípade jej zaťa už bolo vydané rozhodnutie o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu nesplnenia podmienok stanovených v .

5. K žalobnej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci, vyhodnotením povinnosti žalobkyne nahlásiť návštevu neznámych mužov s preukazmi čečenskej polície v jej byte uviedol, že tieto vyhrážky nesúviseli s jej aktivitami, ale s činnosťou jej zaťa. Predmetnými skutočnosťami sa zaoberal a dospel k záveru, že nemajú priamy vplyv na žalobkyňu a nezakladajú dôvod na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Zať žalobkyne je osobou medzinárodne hľadanou INTERPOLOM, ktorého zastupuje tá istá právna zástupkyňa ako žalobkyňu, tvrdiaca, že INTERPOL ho nezákonne zaradil na zoznam hľadaných osôb. Jej tvrdenia žalovaný na základe dostupných informácií označil za konšpiračné a žiadal súd, aby na ne neprihliadal. Žiadosť žalobkyne posudzoval v zmysle ust. a dôkladne zohľadnil a preskúmal dôvody týkajúce sa jej osobnosti, ktoré by mohli preukázať jej opodstatnené obavy z prenasledovania. V priebehu celého konania žalovaný také dôvody nenašiel. Žalobkyňa nebola členkou žiadnej politickej strany, nevyvíjala žiadne aktivity, nikdy nebola trestne stíhaná, ani väznená. V danom prípade neboli naplnené kritéria pre udelenie azylu v zmysle ust. .

6. Žalovaný uviedol, že okrem iného vyhodnotil aj možnosť rizika hroziaceho žalobkyni v súvislosti s problémami jej zaťa a dospel k záveru, že v jej prípade neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania kvôli svojim politickým aktivitám v krajine pôvodu. Prípad žalobkyne vyhodnotil aj z prospektívneho hľadiska a konštatoval, že aj keby v prípade zaťa žalobkyne boli hypoteticky naplnené dôvody na udelenie azylu podľa ust. , neznamenalo by to automatické naplnenie dôvodov aj v prípade žalobkyne. Zo žiadnych dostupných informácii totiž nevyplýva, že akty

perzekvačného charakteru zo strany štátu hrozia aj rodinným príslušníkom opozične politicky aktívnej osoby. Vo všetkých doložených správach sa hovorí len o zatýkaní popredných opozičných aktivistov, ako o jednotlivcoch, z čoho vyplýva, že žalobkyni v tomto smere prenasledovanie podľa ust. nehrozí. Tiež poznamenal, že na podporu opozičnej politickej aktivity zaťa žalobkyne dodala právna zástupkyňa k správnej žalobe množstvo informácií a dokumentov, ktoré však nie sú predmetom tohto konania, a preto ich v súvislosti s predmetným konaním považuje za neopodstatnené.

7. Napadnuté rozhodnutie označil za vecne správne a zákonné a navrhol, aby správny súd správnu žalobu zamietol.

III.

Ďalšie vyjadrenia

8. Dňa 10.11.2022 bolo súdu doručené oznámenie nového právneho zástupcu žalobkyne, Doc. Dr. Iur. Mgr. Martina Husovca, so sídlom Haviarska 6, 040 01 Košice, IČO: 53 924 380, č. SAK: 8283, o prevzatí právneho zastúpenia, prílohou ktorého bolo plnomocenstvo zo dňa 08.11.2022, v ktorom sú zároveň odvolané plnomocenstvá udelené predchádzajúcej právnej zástupkyni.

9. Dňa 17.11.2022 doručila súdu žalobkyňa repliku k vyjadreniu žalovaného, v ktorej namietala nevysvetlenie žalovaného, prečo nezohľadnil neposkytnutie ochrany voči vtrhnutiu do bydliska, ako dôležitého dôkazu o tom, že zaťove aktivity majú zjavný dopad aj na jej osobu, keďže aj jej boli adresované vyhrážky fyzickej likvidácie, aj jej príbytok bol predmetom násilného vniknutia a aj jej bola odmietnutá akákoľvek ochrana zo strany ruských štátnych orgánov. Aj ona sa musela odsťahovať, hoci sa vtedy, vo vysokom veku musela podrobiť operácií mozgu.

10. Rozhodnutiu žalovaného vytkla, že pokiaľ dospel k záveru, že u nej osobne prenasledovanie z dôvodu zdravotného stavu, vysokého veku a situácie týkajúcej sa zvyšku rodiny neexistuje (čo nijako nevysvetlil), mal riadne zdôvodniť, prečo je ľudsky akceptovateľné poslať do Ruskej federácie 70 ročnú ženu samu, so zdravotnými ťažkosťami, ktorej zvyšok rodiny sa musí skrývať v zahraničí. Represia štátnych orgánov neslobodných krajín na širšej rodine nie je žiadnou výnimkou a skutkový stav v tomto smere mal zistiť práve žalovaný, čo však neurobil. Zdôraznila, že rozhodnutie musí obsahovať aj odôvodnenie vzťahujúce sa na poskytnutie azylu z humanitárneho dôvodu podľa ust. . V nedávnej minulosti sa podrobila závažným operáciám mozgu, ktoré nie sú u 70 ročných ľudí bežným zákrokom. Roky žije v spoločnej domácnosti s rodinou svojej dcéry Q. práve preto, že pri každodennom fungovaní potrebuje pomoc, pričom k preskúmaniu jej zdravotného záznamu zo strany žalovaného nikdy nedošlo.

11. Dňa 18.11.2022 doručila súdu žalobkyňa podanie, prílohou ktorého bolo Potvrdenie o invalidite, ako dôkaz o jej zdravotnom stave. Dňa 21.11.2022 doručila podanie označené ako „Doplnenie,“ prílohou ktorého bola Príloha č. 5 - Rozhodnutie bulharského odvolacieho súdu vo Varne.

12. Dňa 02.12.2022 bolo súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom uviedol, že v právnej veci preskúmania rozhodnutia č. MU-PO-102-21/2022-Ž zo dňa 25.08.2022, č. k. nesprávne stotožnil zaťa žalobkyne s inou osobou. Dôvody, pre ktoré žalobkyňa žiadala o azyl sú odvodené od prípadu jej zaťa, a preto po prehodnotení vyjadrenia k správnej žalobe č. MU-OPO-2022/000532-003 žalovaný navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie, v rámci ktorého bude odstránená chyba, ku ktorej v správnom konaní došlo.

IV.

Konanie na krajskom súde

13. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný ( a (ďalej aj „“), preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy , ust. v spojení s ust. a vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. Po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia, postupu žalovaného v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť (ust. ).

14. Podľa , , , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

15. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.

16. Podľa , a (ďalej aj „Správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

V.

Napadnuté rozhodnutie

17. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného, ktoré právne odôvodnil ust. , , , a , a , s upriamením pozornosti na dôvody, pre ktoré žalobkyňa požiadala o udelenie medzinárodnej ochrany súd zistil, že žalovaný jej neudelil azyl, neposkytol jej doplnkovú ochranu, neudelil jej azyl na účel zlúčenia rodiny a ani jej neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny.

18. V rozhodnutí žalovaný skonštatoval, že dňa 01.03.2022 žalobkyňa pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné požiadala o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o život, nakoľko na Ukrajine prebieha vojnový konflikt a v Rusku bol jej zať, ako člen strany G. Q., prenasledovaný za svoje politické názory. V pohovore dňa 21.03.2022 uviedla, že v krajine pôvodu nebola členkou žiadnej politickej strany a ani nevyvíjala žiadne politické aktivity. Poukázala však na to, že ich vyvíjal manžel jej dcéry, ktorý sa zúčastnil viacerých manifestácií proti vládnemu režimu. Keďže bola súčasťou ich rodiny, spoločne so svojou dcérou ho v účasti na politických manifestáciách podporovali.

19. V zápisnici uviedla, že aj ona sa demonštrácií proti vládnemu režimu chcela zúčastniť, avšak kvôli veku jej zať účasť na týchto akciách neodporučil. V súvislosti so svojim zaťom uviedla, že kvôli jeho politickým aktivitám bol v krajine pôvodu prenasledovaný štátnymi orgánmi, a preto musel odísť na Ukrajinu. Počas jeho neprítomnosti, dňa 04.02.2021 navštívili jej domácnosť neznámi ľudia, ktorí sa preukázali služobnými preukazmi čečenskej polície. Vyhrážali sa jej kvôli zaťovi, a keďže vyhrážky v telefonickej podobe pokračovali aj naďalej, z bezpečnostných dôvodov sa spolu s dcérou rozhodla odísť za svojim zaťom na Ukrajinu. Uviedla, že sama v Ruskej federácii zostať nechcela, pretože bez ostatných členov rodiny jej život nadáva žiaden zmysel. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedla.

20. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa dôvody svojej žiadosti zakladala na problémoch svojho zaťa, a preto bolo v zmysle ust. potrebné skúmať hlavne dôvody týkajúce sa jej osobnosti, ktoré by mohli preukázať jej potenciálne obavy z prenasledovania. V priebehu konania však takéto relevantné dôvody zistené neboli. Vo svojej výpovedi uviedla, že v krajine pôvodu nebola členkou žiadnej politickej strany, nevyvíjala žiadne aktivity, nikdy tam nebola trestne stíhaná, ani väznená. V krajine pôvodu nemala osobne žiadne problémy tak závažného charakteru, ktoré by ju mali prinútiť z krajiny pôvodu odísť. V priebehu konania poukázala na problémy jej zaťa a v súvislosti s nimi

uviedla, že vo februári 2021 ich byt navštívili neznámi muži s preukazmi čečenskej polície a vyhrážali sa jej kvôli údajným dlžobám zaťa. Bez ohľadu na to, či v prípade neznámych mužov išlo o oficiálne štátne orgány alebo iba o osoby vydávajúce sa za štátne orgány, bolo povinnosťou žalobkyne tieto vyhrážky nahlásiť polícii, a tým podniknúť kroky k zaisteniu vlastnej bezpečnosti. Políciu však nekontaktovala, a tým nevyužila možnosť vnútroštátnej ochrany.

21. K problémom zaťa žalobkyne (či už politického alebo osobného charakteru) žalovaný v rozhodnutí uviedol, že ich taktiež vyhodnotil a dospel k záveru, že z hľadiska udelenia azylu nie sú v zmysle ust. relevantné. V konaní jej zaťa neboli opodstatnené obavy z prenasledovania v krajine pôvodu kvôli jeho politickým aktivitám objektívne preukázané, materiály, ktoré sú obsahom spisového materiálu, svedčia naopak o rozsiahlej trestnej činnosti, s ktorou bol spájaný. Na základe uvedenej skutočnosti dospel k záveru, že práve obava z pokračovania šetrenia uvedenej trestnej činnosti a možného odsúdenia boli hlavným dôvodom opustenia krajiny pôvodu a hľadania útočiska na Ukrajine. Vzhľadom k tomu, že po vypuknutí ozbrojeného konfliktu sa ani v tejto krajine necítil v bezpečí, odišiel v sprievode manželky, dcéry a svokry na Slovensko, kde požiadali o medzinárodnú ochranu. Žalobkyňa teda nemôže byť vnímaná ako osoba, ktorá by v Rusku čelila perzekúcii z politických dôvodov a dospel k záveru, že v jej prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických názorov, práv a slobôd alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v . Z toho dôvodu jej azyl na území SR podľa ust. , neudelil.

22. V rozhodnutí žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa nesplnila podmienky ani na poskytnutie doplnkovej ochrany, nakoľko nesplnila podmienky kladené ust. . Poukázal na základnú podmienku pre poskytnutie doplnkovej ochrany, ktorou je objektívne preukázanie, že osoba, ktorá by mala byť vrátená do krajiny pôvodu, by mohla čeliť minimálne jednému z troch kritérií vážneho bezprávia, uvedených v ust. .

23. Pre objektívne posúdenie reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu žalobkyne do krajiny pôvodu si žalovaný zabezpečil aktuálne informácie o situácii v Rusku, zamerané na Moskvu, odkiaľ žalobkyňa pochádza. Z týchto informácií je zrejmé, že nový z roku 1996, ktorý vstúpil do platnosti hneď po tom, ako sa Rusko stalo členským štátom Rady Európy, výrazne znížil počet trestných činov, za ktoré možno udeliť trest smrti. Hoci trest smrti v Rusku nebol doposiaľ formálne zrušený, od roku 1996 naň platí moratórium a nevykonáva sa. Bez ohľadu na realizáciu trestu smrti v Ruskej federácii žalovaný konštatoval, že žalobkyňa sa tam nedopustila žiadneho trestného činu, za ktorý by jej v prípade návratu takáto forma trestu mohla hroziť.

24. Vo vzťahu k druhej forme vážneho bezprávia poukázal žalovaný na fakt, že počas pobytu v krajine pôvodu žalobkyňa nikdy nečelila mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, a preto nie je objektívne sa domnievať, že by k tomu mohlo dôjsť v prípade jej návratu do Ruska, kde jej nehrozí ani samotné trestné stíhanie. To hrozí iba jej zaťovi. Táto forma vážneho bezprávia jej nehrozí ani za odchod z krajiny pôvodu, z ktorej vycestovala legálne, bez akýchkoľvek problémov. Okrem toho, v Rusku je zákonom stanovená sloboda pohybu, cestovania do zahraničia, emigrácie a repatriácie, aj keď vláda toto právo určitým skupinám obmedzila.

25. K tretej forme vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu žalovaný skonštatoval, že ani táto forma vážneho bezprávia jej v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí. V Ruskej federácii totiž aktuálne neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, čím je hrozba tejto formy vážneho bezprávia v prípade návratu žalobkyne do krajiny pôvodu vylúčená.

26. Vzhľadom k vyššie uvedenému dospel k záveru, že v prípade návratu žalobkyne do krajiny pôvodu neexistujú žiadne indície, ktoré by svedčili o tom, že by mohla byť vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle ust. , a preto jej doplnkovú ochranu na území SR podľa ust. neposkytol.

27. V prípade žalobkyne neboli podľa žalovaného splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa ust. a ani podľa ust. , teda za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov,

keďže na území SR nemá žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom alebo s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohla po splnení zákonných podmienok zlúčiť, a preto jej žalovaný neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa ust. a neposkytol ani doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa ust. .

28. V rozhodnutí žalovaný ďalej podotkol, že splnomocnená právna zástupkyňa žalobkyne, JUDr. T. J., právnička Slovenskej humanitnej rady, sa oboznámila s kompletným spisovým materiálom a zaslala stanovisko, v ktorom zhrnula prípad a obavu žalobkyne tak, ako to počas pohovoru uviedla, predložila materiály, v ktorých vo všeobecnosti poukazovala na politické prenasledovanie osôb v Rusku, úplne však zamlčala trestné stíhanie jej zaťa. Jeho meno sa však s politicky prenasledovanými osobami v Rusku nikde nespája napriek tomu, že tieto osoby boli v rámci krajiny, až do vypuknutia vojenského konfliktu na Ukrajine, dokonale zmapované. Zmapované sú aj prípady, kedy sa ruská štátna moc pokúšala vykonštruovať trestné stíhania voči politickým oponentom, a ak by bol zať žalobkyne hľadaný z politických dôvodov, medzinárodnej pozornosti by to neuniklo. Z toho dôvodu dospel k záveru, že na osobu žalobkyne nie je možné materiály predložené právnou zástupkyňou aplikovať.

29. K jej návrhu udeliť žalobkyni azyl z humanitných dôvodov, žalovaný zdôraznil, že na udelenie takejto formy azylu právny nárok neexistuje. Podmienky udelenia azylu z humanitných dôvodov podliehajú kompetencii Ministerstva vnútra SR a zákonom taxatívne vymedzené nie sú. V článku 13 Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 zo dňa 21.02.2014 v znení Nariadenia ministra vnútra č. 84 zo dňa 11.08.2016 je uvedené, že za humanitné dôvody sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Vychádzajúc z tejto definície dospel k záveru, že žalobkyňa je síce vekovo staršia, ale určite nie prestarnutá a už vôbec nie traumatizovaná osoba. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu čelila nejakým závažným útrapám a už vonkoncom nie smrti. Žalovaný skonštatoval, že vzhľadom k jej veku je ako po fyzickej, tak aj psychickej stránke v štandardnej zdravotnej kondícii, nie je závislá na nejakej opatere, resp. starostlivosti o jej osobu. V súvislosti so zdravotným stavom v konaní žiadne zdravotné problémy neuviedla, nedoložila žiadnu zdravotnú dokumentáciu, týkajúcu sa jej osoby a právna zástupkyňa neuviedla jediný konkrétny dôvod, pre ktorý by jej mal byť azyl z humanitných dôvodov udelený. Jej vyjadrenie sa obmedzuje iba na všeobecné konštatovania.

30. V závere rozhodnutia uviedol, že za účelom posúdenia žiadosti boli využité informácie z databázy žalovaného ku krajine pôvodu Rusko č. p.: MU-ODZS-2022/000360-008 z 30.05.2022, č. p.: MU- ODZS-2022/000360-002 zo dňa 16.05.2022.

VI.

Právne posúdenie správneho súdu

31. Podľa , ministerstvo na účel posudzovania žiadosti o udelenie azylu zabezpečí, aby získané údaje o krajine pôvodu boli presné, aktuálne a z relevantných zdrojov, ako sú napríklad úrad vysokého komisára a Agentúra Európskej únie pre azyl.

32. Podľa , na konanie podľa tohto o správnom konaní (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

34. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

35. Základnou zásadou správneho konania je v zmysle § 32 správneho poriadku zásada tzv. materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.

36. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, že ide o prospektívne rozhodovanie (t. j. posudzuje sa opodstatnenia strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti), a že nesprávne rozhodnutie má pre žiadateľa obzvlášť závažné dôsledky. Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, že ak by žiadateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by potenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia , potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia , potom je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu žiadateľa.

37. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo ,,v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ (,,benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 23.05.2015).

38. Žalobkyňa žiadala v správnej žalobe zrušiť napadnuté rozhodnutie so vznesením námietky, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom.

39. Na základe oboznámenia sa so súdnym spisom, ako aj s administratívnym spisom, súd konštatuje, že žalovaný vo veci žiadosti o udelenie azylu zaťa žalobkyne (rozhodnutie č. MU-PO-102-21/2022-Ž zo dňa 25.08.2022), od ktorej závisí aj posúdenie právnej veci žalobkyne, nesprávne stotožnil účastníka konania (zaťa žalobkyne) s inou osobou. Žalovaný totiž zaťa žalobkyne - H. T. U., chybne zamenil s inou osobou, a to - H. Z. U.. Chybnú identifikáciu zaťa žalobkyne potvrdil sám žalovaný v podaní zo dňa 02.12.2022. V dôsledku pochybenia na strane žalovaného tak v rámci administratívneho konania nebola splnená podmienka kladená ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, a teda že „správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.“

40. Súd sa stotožnil s tvrdením, že rozhodnutie žalovaného vo veci žiadosti žalobkyne o azyl alebo doplnkovú ochranu na území SR, bezprostredne závisí od náležitého posúdenia veci jej zaťa. V zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku je povinnosťou žalovaného zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, čo však žalovaný neurobil. Z uvedeného dôvodu má súd za jednoznačne preukázané, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť ( ).

41. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného doplniť dokazovanie, týkajúce sa osoby zaťa žalobkyne, H. T. U., bude povinný zistiť skutkový stav s ohľadom na dôležité skutkové okolnosti na strane zaťa žalobkyne, najmä s ohľadom na jeho politickú činnosť, ako aj na strane žalobkyne, nakoľko táto bezprostredne súvisí s vecou jej zaťa. Následne bude úlohou žalovaného opätovne vyhodnotiť žiadosť žalobkyne o udelenie azylu s tým, že nové rozhodnutie vo veci náležite odôvodní, tak aby spĺňalo požiadavky preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti, a to predovšetkým s uvedením, aké zákonné kritérium žalovaný skúmal pre udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany a s akým výsledkom.

42. Nakoľko v rámci správneho konania došlo k chybe, ktorá mala vplyv na následnú argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ako i na argumentáciu žalobkyne v žalobe, súd nepovažoval za potrebné, a najmä účelné, vzhľadom na možnosť nových, podstatných zistení zo strany žalovaného, ktoré môžu viesť k inému záveru ako v preskúmavanom rozhodnutí, zaoberať sa ďalšími jej žalobnými námietkami a vo veci meritórne konať.

43. Vzhľadom k vyššie uvedenému správny súd zistil dôvodnosť správnej žaloby, preto napadnuté rozhodnutie podľa ust. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

44. Nad rámec uvedeného dáva súd do pozornosti skutočnosť, že zať žalobkyne podal správnu žalobu vo veci azylu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-102-21/2022-Ž zo dňa 25.08.2022, ktorým mu neudelil azyl a neposkytol ani doplnkovú ochranu. Vec je na správnom súde vedená pod sp. zn. a bolo o nej dňa 05.01.2023 rozhodnuté tak, že správny súd rozsudkom rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

45. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).