Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_2Er-1382-2008.pdf
PDF · 72.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1382/2008
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: D. H., N.. XX. XX. XXXX, A. A. E. XXX/ XX, XXX XX W., právne zast.: JUDr. Jaroslav Lovášš, advokát, Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: X) P. H., N.. XX. XX. XXXX, C..Č.. D. Y. Z. W., W.Í. Y. B. D., Š. Y. B. P. X) Q. H., N.. XX. XX. XXXX, C..Č.. S. W. A. A. A., Š. Y. B., na vymoženie pohľadávky vo výške 9 865,80 Eur (297 217,00 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 190/08, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 9 865,80 Eur (297 217,00 Sk) s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Viery Kalinovej Banská Bystrica, č.k. N 85/08, NZ 9687/08, NCRIs 9614/08 zo dňa 07. 03. 2008.
Poverením č. 5601 041745 * zo dňa 15. 10. 2008 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX 2327/2011 jeho nástupcom sa stal súdny exekútor Mgr. Jozef Deák, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn 190/08.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie dňa 28. 11. 2014 z dôvodu, že povinný je nemajetný a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdu oznámil, že trovy exekúcie si neuplatňuje a na výzvu súdu predložil exekučný spis EX 190/08.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd zo súdneho spisu, z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 190/08 a zo správy o stave konania mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý
by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zisťoval účty povinného a v priebehu rokov zistil, že povinný 1) má vedený účet v W. A. zo zostatkom - 126,80 Eur a povinný 2) nemá vedený žiadny účet. OR PZ ODI súdnemu exekútorovi oznámilo v roku 2010, že povinný 2) nie je vlastníkom, ani držiteľom motorového vozidla a povinný 1) je držiteľom dvoch motorových vozidiel, no vzhľadom na to, že nie je vlastníkom, nemohla byť vykonaná dražba. V roku 2012 sa súdnemu exekútorovi podarilo zistiť, že povinný 1) je vlastníkom dvoch motorových vozidiel Š. XXX R. T. M.T. XXXX P. XXXX. Lustráciou v katastri nehnuteľnosti bolo zistené, že povinní nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti na území SR. V roku 2014 ústredie SP oznámilo súdnemu exekútorovi, že povinný 2) nie je zamestnaný a nepoberá žiadne dávky. Povinný 1) je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 180,60 Eur. Zrážky však je možné vykonať, až po úhrade pohľadávok so skorším poradím. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že povinní nevlastnia žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, t.j. sú nemajetní a teda ich majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku/v znení účinnom do 14. 10. 2008/ za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 12. 2011/ ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor súdu v podaní doručenom súdu dňa 28. 11. 2014 oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje. Keďže súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, súd potom o ich náhrade v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie. Oprávnenému však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.