Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/32/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie č. 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147, proti odporcom: X./. K. E. F., J.. XX.XX.XXXX, S. Č.. XX/XX, XXX XX Bratislava, Š. Q. N., L.. Q.: O. I., N. Y. Okresného N.O. Bratislava F., X./. F. Ž. F., J.. XX.XX.XXXX, S. Č.. XX/XX, XXX XX Bratislava, Š. Q. N., L.. Q.: I. S., N. Y. Okresného N. Bratislava F., o zaplatenie 5 096,34 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd odporcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa na základe žalobného návrhu zo dňa 26.07.2012, ktorý bol doručený súdu dňa 20.08.2012, voči odporcom 1./, 2./ domáhal zaplatenia sumy 5 096,34 Eur s príslušenstvom, titulom neuhradenia platieb za užívanie bytu č. 5, ktorý sa nachádza na prízemí bytového domu, na J. W.. Č.. XX I. G. (ďalej len ,,byt") a to za obdobie od 01.01.2010 do 31.07.2010 v sume 2 281,51 Eur (7x á 325,93 Eur), resp. za obdobie od 01.08.2010 do 31.07.2011 v sume 3 306,36 Eur (12x á 275,53 Eur).

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tvrdením, podľa ktorého dňa 01.04.2003 uzatvoril s odporcami 1./, 2./ nájomnú zmluvu č. -321, na základe ktorej im odovzdal do užívania predmetný byt a to na dobu určitú - do 31.03.2004. Odporcovia sa zaviazali k úhrade za nájom a k úhrade za služby, spojené s užívaním bytu vždy mesačne, do 15 dní príslušného kalendárneho mesiaca, na účet navrhovateľa. Dohodnutá doba nájmu sa obnovovala a to vždy o rok, t.j. do 31.03.2005, následne do 31.03.2006, resp. do 31.03.2007 (, ).

Keďže odporcovia, v rozpore so svojimi povinnosťami opakovane neuhrádzali uvedené platby, navrhovateľ nepristúpil k obnove nájomnej zmluvy, pričom v zákonnej 30-dňovej lehote, dňa 12.04.2007 podal súdu návrh na vypratanie bytu. O tomto návrhu rozhodol Okresný súdu Bratislava III, keď na základe rozsudku č.k. -71 zo dňa 18.01.2008 rozhodol o povinnosti odporkyne 2./ vypratať predmetný byt a odovzdať ho navrhovateľovi. Predmetný rozsudok bol ako vecne správny potvrdený v odvolacom konaní, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. -93 zo dňa 03.09.2010.

Pokiaľ ide o nedoplatok za obdobie roka 2010 a roka 2011 v sume 5 587,87 Eur (2 281,51 Eur + 3 306,36 Eur), uvedený nedoplatok sa podľa navrhovateľa znížil o preplatok za vyúčtovanie služieb za rok 2010 vo výške 107,77 Eur a za rok 2011 vo výške 383,76 Eur. Dlžná suma odporcov na nedoplatku v súvislosti s užívaním bytu tak predstavovala 5 096,34 Eur. Omeškanie s úhradou sumy 5 096,34 Eur malo za následok vznik úrokov z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8,75 % ročne od 16.02.2010 až do zaplatenia.

II.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov ich prečítaním, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Hmotnoprávny vzťah medzi navrhovateľom (ako prenajímateľom) a odporcami 1./, 2./ (ako nájomcami) bol založený a vznikol dňa 01.04.2003 a to na základe nájomnej zmluvy č. XXXX/XXXX-XXX. Nájomný pomer bol dohodnutý na dobu určitú - a to do 31.03.2004 (čl. III bod 1. zmluvy). Odporcom bol do užívania odovzdaný byt č. 5, I. kategórie, nachádzajúci sa na prízemí v domovej nehnuteľnosti, na ulici J. Č.. XX I. G., pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a základného príslušenstva (čl. I bod 1 zmluvy).

Z obsahu nájomnej zmluvy nevyplýva pripojenie výpočtového listu ako prílohy č.1 tak, ako je to uvedené v čl. IV bod 1. nájomnej zmluvy.

Z fotokópie rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. -93, zo dňa 16.06.2010 (č.l. 20-22) vyplýva, že Okresný súd Bratislava III, na základe rozsudku č.k. -71 zo dňa 18.01.2008 uložil odporkyni 2./ povinnosť vypratať a odovzdať navrhovateľovi byt č. 5, nachádzajúci sa v dome na J. W.. Č.. XX I. G. v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, bez pridelenia bytovej náhrady. Súd prvého stupňa preskúmal uzatvorenú nájomnú zmluvu, pričom dospel k záveru, že nájomnú zmluvu uzavreli na dobu určitú do 31.12.2001. Následne ešte uzatvorili zmluvu 2-krát dňa 30.01.2002 na dobu do 31.12.2002 a dňa 01.04.2003 na dobu do 31.03.2004. Po uplynutí doby nájmu navrhovateľ s odporkyňou ďalšiu nájomnú zmluvu neuzavrel z dôvodu, že odporkyňa neuhrádzala nájomné a platby za služby spojené s užívaním bytu. Poukázal na ust. prvá veta , a na ust. prvá veta , pričom dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bol opakovane dohodnutý nájom bytu na určitý čas, ktorý skončil dňa 31.03.2004. V tento deň nájom bytu v zmysle cit. ustanovení bez ďalšieho zanikol. Vzhľadom k tomu, že pri tomto spôsobe zániku nájmu nemá nájomca nárok na bytovú náhradu, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd, po preskúmaní odvolania zo strany odporkyne 2./, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu výzvy navrhovateľa, adresovanej odporkyni 2./ na dobrovoľné vypratanie bytu zo dňa 09.09.2010 (č.l. 24) vyplýva žiadosť navrhovateľa, aby odporkyňa 2./ dobrovoľne splnila povinnosť, ktorá jej vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 18.01.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2010 a vykonateľnosť dňa 03.09.2010 a to v lehote do troch dní od prevzatia poštovej zásielky s poučením, že v opačnom prípade navrhovateľ pristúpi k vyprataniu predmetného bytu a to dňa 06.10.2010 o 9.00 hod.

Z obsahu upomienky navrhovateľa, adresovanej odporkyni 2./ dňa 12.07.2011 na úhradu nedoplatku (č.l. 35) vyplýva výzva, aby odporkyňa 2./ uhradila nedoplatok, ktorý ku dňu vyhotovenia upomienky predstavoval sumu 18 076,31 Eur a to v lehote 10 dní od doručenia upomienky. Navrhovateľ v upomienke súčasne uviedol, že odporkyňa je povinná uhrádzať mesačný poplatok a to aj napriek tomu, že užíva predmetný byt bez platnej uzatvorenej nájomnej zmluvy (t.j. bez právneho dôvodu). Splnením si povinnosti (úhrada nedoplatku) sa nezakladá právny nárok legalizácie nájmu bytu a nasledovného uzatvorenia nájomnej zmluvy.

Z obsahu záznamu navrhovateľa o vykonanej obhliadke bytu zo dňa 09.08.2011 (č.l. 23) vyplýva, že navrhovateľ vykonal obhliadku bytu prostredníctvom svojich zamestnancov S.. G. O. M. G.. D. N., na základe ktorej bolo zistené, že odporcovia sa v byte už nenachádzali. Byt bol preto zo strany navrhovateľa otvorený, následne bolo zistené, že je neobývaný a vyprataný. Navrhovateľ preto vymenil zámok a byt zapečatil. Z tohto dôvodu došlo aj k pozastaveniu zálohových predpisov a to počnúc dňom 01.08.2011.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania skončil dňa 31.03.2007 a to z dôvodu podania žalobného návrhu dňa 12.07.2007 - Okresnému súdu Bratislava III voči odporkyni v 2./ ohľadom vypratania bytu, ktorý bol predmetom nájmu (§ 676 ods. 2 O.Z.). Okresný súd Bratislava III na základe rozsudku sp. zn. zo dňa 18.01.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. rozhodol o povinnosti odporkyne 2./ vypratať predmetný byt. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2010. Navrhovateľ na základe výzvy zo dňa 09.09.2010 vyzval odporcov, aby dobrovoľne vypratali predmetný byt. Odporcovia na uvedenú výzvu nereagovali. Následne navrhovateľ upomienkou zo dňa 12.07.2011 vyzval odporkyňu 2./ na úhradu

nedoplatku v súvislosti s nájmom bytu. Predmetná upomienka sa vrátila navrhovateľovi s oznámením pošty o tom, že adresát si upomienku neprevzal v odbernej lehote. Následne navrhovateľ dňa 09.08.2011 pristúpil k obhliadke predmetného bytu, v rámci ktorej zistil, že uvedený byt nikto neobýva. Od právoplatnosti rozsudku do 09.08.2011 navrhovateľ nepristúpil k nútenému výkonu rozsudku cestou súdneho exekútora. Navrhovateľ evidoval poslednú úhradu za nájom bytu zo strany odporcov a to vklad v hotovosti zo dňa 19.01.2006 v sume 331,94 Eur a v sume 295,43 Eur. Išlo o vklad od neznámeho vkladateľa, avšak na účet odporcov. Navrhovateľ nedisponoval záznamom o obhliadke bytu od podania žaloby o vypratanie zo dňa 12.04.2007 do 09.08.2011, kedy skutočne došlo z jeho strany k obhliadke bytu.

Vzhľadom k tomu, že odporcovia 1./, 2./ sa v mieste trvalého bydliska nezdržiavali, nesplnili si ohlasovaciu povinnosť a súd nemal vedomosť o ich aktuálnom pobyte, súd odporcovi 1./ podľa ustanovenia ustanovil pre toto konanie opatrovníčku O. I. (Č..X.. XX), N. Y. Okresného N.O. Bratislava F. M. Q. X./. Q. I. S., N. Y. Okresného N. Bratislava F. (č.l. 69). Súd doručil zástupcom odporcov 1./, 2./ žalobný návrh a to dňa 03.10.2013, resp. dňa 04.10.2013, zástupcovia odporcov sa však k žalobe nevyjadrili a ani sa nezúčastnili pojednávania, na ktoré boli riadne a včas predvolané (č.l. 74). Súd s poukazom na ust. Obč. súd. por. konal a rozhodol v neprítomnosti odporcov.

III.

V zmysle , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

V zmysle , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

V zmysle , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

V zmysle , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. ).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania existoval nájomný vzťah, ktorý zanikol. Po zániku nájomného vzťahu boli odporcovia povinní byt opustiť a vrátiť ho navrhovateľovi. Keďže sa tak nestalo, navrhovateľ na základe žalobného návrhu zo dňa 12.04.2007 požiadal Okresný súd Bratislava III, aby autoritatívne rozhodol o povinnosti odporkyne 2./ byt vypratať a odovzdať ho navrhovateľovi. Stalo sa tak na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. -71 zo dňa 18.01.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. -93, zo dňa 16.06.2010 (č.l. 20-22).

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 5 096,34 Eur s príslušenstvom, titulom neuhradenia platieb za užívanie bytu za obdobie od 01.01.2010 do do 31.07.2011, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o neopodstatnenosti žalobného návrhu a to z nasledujúcich dôvodov:

a) navrhovateľ nepreukázal, že by odporcovia skutočne v období od 01.01.2010 do 31.07.2011 byt užívali a brali z neho úžitky,

b) súdu vznikol rozpor ohľadom doby skončenia nájmu, nakoľko navrhovateľ v žalobe uviedol, že dohodnutá doba nájmu sa obnovovala a to vždy o rok, t.j. do 31.03.2005, následne do 31.03.2006, resp. do 31.03.2007, pričom z obsahu rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. -93, zo dňa 16.06.2010 vyplýva, že nájom medzi navrhovateľom a odporkyňou 2./ mal skončiť dňa 31.03.2004,

c) rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. -71 zo dňa 18.01.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. -93, zo dňa 16.06.2010 nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2010 a vykonateľnosť dňa 03.09.2010 - z uvedeného vyplýva, že po nadobudnutí vykonateľnosti exekučných titulov vzniklo navrhovateľovi právo domáhať sa núteného výkonu súdneho rozhodnutia prostredníctvom súdneho exekútora - namiesto uvedeného postupu, však navrhovateľ zvolil opačný postup, v zmysle ktorého na základe výzvy na dobrovoľné opustenie bytu zo dňa 09.09.2010 (č.l. 24) vyzval odporkyňu 2./, aby dobrovoľne splnila povinnosť, ktorá jej vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava III, a to v lehote do troch dní od prevzatia poštovej zásielky s upozornením, že v opačnom prípade navrhovateľ pristúpi k vyprataniu predmetného bytu a to dňa 06.10.2010 o 9.00 hod.,

d) z ďalšieho postupu navrhovateľa nevyplýva, že by dňa 06.10.2010 o 9.00 hod. pristúpil k vyprataniu bytu, resp. že by pristúpil k nútenému výkonu rozhodnutia - naopak, navrhovateľ ďalej pokračoval v účtovaní neuhradených platieb za užívanie bytu, v dôsledku čoho upomienkou zo dňa 12.07.2011 (č.l. 35) vyzval odporkyňu 2./, aby uhradila nedoplatok, ktorý ku dňu vyhotovenia upomienky predstavoval sumu 18 076,31 Eur a to v lehote 10 dní od doručenia upomienky s poučením, že odporkyňa 2./ bola povinná uhrádzať mesačný poplatok a to aj napriek tomu, že užíva predmetný byt bez platnej uzatvorenej nájomnej zmluvy (t.j. bez právneho dôvodu), resp. s poučením, že splnením si povinnosti (úhrada nedoplatku) sa nezakladá právny nárok legalizácie nájmu bytu a nasledovného uzatvorenia nájomnej zmluvy,

e) navrhovateľ, namiesto núteného výkonu rozhodnutia, pristúpil dňa 09.08.2011 prostredníctvom svojich zamestnancov S.. G. O. M. G.. D.X. N. H. vykonaniu obhliadky bytu, v rámci ktorej bolo zistené, že byt je odporcami neobývaný a vyprataný, navrhovateľ preto vymenil zámok a byt zapečatil, pričom došlo aj k pozastaveniu zálohových predpisov a to počnúc dňom 01.08.2011 (č.l. 23)

Určenie skutočného dátumu skončenia nájomného pomeru medzi účastníkmi (t.j. dňa 31.03.2004 alebo dňa 31.03.2007) nebolo pre toto konanie rozhodujúcim, nakoľko navrhovateľ si uplatnil žalovanú sumu za obdobie od 01.01.2010 do 31.07.2011, teda po skončení nájomného pomeru. Z vykonaného dokazovania vznikla súdu pochybnosť o tom, či odporcovia v rozhodnom období byt skutočne obývali a brali z neho úžitky. Ak by tomu tak bolo, navrhovateľovi by vzniklo právo na náhradu majetkového prospechu odporcov 1./,2./, získaného plnením bez právneho dôvodu ( ). V tejto súvislosti bolo zo strany navrhovateľa vhodné a účelné, aby po skončení nájomného vzťahu skúmal, či odporcovia 1./, 2./ skutočne byt užívajú a to napríklad prostredníctvom pravidelných obhliadok bytu. Ak by o takýchto úkonoch predložil súdu relevantný dôkaz, bez pochybností by súdu preukázal, že odporcovia bez právneho dôvodu byt užívali a to najmä v období od 01.01.2010 do 31.07.2011.

Dôkazné bremeno v tomto konaní zaťažovalo navrhovateľa, ktorý na pojednávaní prostredníctvom svojho zamestnanca uviedol, že nevie preukázať vykonanie obhliadky bytu v čase od podania žaloby o vypratanie bytu, t.j. od 12.04.2007 do 09.08.2011, kedy preukázateľným spôsobom došlo k obhliadke bytu zamestnancami odporcu. Podľa názoru súdu, zo strany navrhovateľa bolo potrebné, aby v prípade vyúčtovania nedoplatkov mal aj preukázané, že odporcovia v rozhodnom období byt skutočne užívali, a to napríklad vykonanými obhliadkami v pravidelných intervaloch (napr. raz za štvrťrok), o ktorých by bol vyhotovený písomný záznam. Taktiež sa súdu javí nelogickým, aby po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu (t.j. dňa 03.09.2010) navrhovateľ ďalej pokračoval v písomnom vyzývaní na vypratanie bytu, resp. v obhliadke bytu bez toho, aby tieto úkony boli realizované v exekučnom konaní. Navrhovateľ

pozastavil vyúčtovanie zálohových platieb až potom, ako sám vykonal obhliadku bytu a to počnúc dňom 01.08.2011. Otázne je, že ak by navrhovateľ neuskutočnil dňa 09.08.2011 obhliadku, či by aj naďalej pokračoval vo vyúčtovaní zálohových platieb voči odporcom. Podľa názoru súdu, takého konanie navrhovateľa nie je v súlade minimálne s dobrými mravmi.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pojem dobré mravy nie je právom presne definovaný a tak ustanovenie poveruje súd, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu uvedeného zákonného ustanovenia zo širokého okruhu okolnosti v každom prípade zvlášť. Vo všeobecnosti možno dobré mravy chápať ako súbor nepísaných významných spoločenských a mravných pravidiel, ktoré sú v danej spoločnosti v prevažnej miere uznávané. Ide teda o akýsi fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti. Za plnenie odporujúce dobrým mravom sa považuje také plnenie, ktorého výkon by bol všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. V tomto prípade nemožno pochybovať o tom, že evidovanie neuhradených platieb bez toho, aby medzi účastníkmi konania existoval nájomný vzťah a to aj potom, ako došlo k právoplatnému rozhodnutiu o vyprataní bytu možno považovať za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám chovania, vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda, že takéto evidovanie platieb je v rozpore s dobrými mravmi.

V prípade, ak odporcovia v rozhodnom období byt skutočne užívali (čo sa navrhovateľovi v tomto konaní nepodarilo bez pochybností preukázať), boli povinní poskytnúť navrhovateľovi náhradu plnenia z bezdôvodného obohatenia. Plnením z bezdôvodného obohatenia však určite nie je evidencia zálohových platieb a ich uplatňovanie ako v prípade existencie nájomného vzťahu. Vzhľadom k tomu, že sa navrhovateľ dostal v tomto konaní do dôkaznej núdze, súd žalobu zamietol.

IV.

Súd, pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval v zmysle § 142 ods. 1 Obč. súd. por., pričom odporcom ako úspešným účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.