Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-80-2014.pdf
PDF · 92.89 KB
No categories available
15C/80/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a. s., IČO: 35 757 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Bratislava, proti žalovanému: D. K., L.. X. I. XXXX, trvale bytom E. C., t.č. Ž. XXXX/XX, E. C., o 557,98 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
- 474,90 € z titulu splatenie istiny úveru s úrokom 71,80 € a ďalej s 39 % ročným úrokom od 4. apríla 2013, ako aj
- 11,28 € z titulu dlžného poistného.
II. V časti o zaplatenie 8,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 557,98 € od 4. apríla 2013 sa žaloba zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 131,70 € (v tom 98,70 € trovy právneho zastúpenia a 16,45 € iné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk Advokátskej kancelárie JUDr. Marek Czompoly s.r.o.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 23. januára 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 14. septembra 2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa zaviazal poskytnúť mu úver vo výške 474,90 € na kúpu spotrebného tovaru. Žalobca úver poskytol, žalovaný však svoj záväzok nesplnil vôbec. Vzhľadom na to žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný dňom 3. apríla 2013 a domáha sa zaplatenia poskytnutej istiny, ako aj poistného do predčasnej splatnosti a dohodnutého úroku až do zaplatenia. Okrem toho sa domáha zaplatenia úroku z omeškania od zosplatnenia.
2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk, sa k nej nevyjadril.
3. Pretože ide o drobný spor (nárok max. 1.000 €, porov. § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), súd mimo pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami (zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo 14. septembra 2012, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 9. apríla 2013 a prehľadom platieb) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) súd zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalobca a žalovaný 14. septembra 2012 podpísali listinu označenú ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere...“ č. XXXXXXXXXXXXXXX na formulári žalovaného. V jej časti 1 ods. 1.1 sa dohodlo, že veriteľ (žalobca) poskytuje dlžníkovi (žalovanému) viazaný spotrebiteľský úver, ktorého výška je 474,90 €, čo je suma, ktorá zostáva po odpočítaní platby dlžníka 200 € od celkovej ceny tovaru (ZANUSSI ZCG560MX), na ktorého kúpu sa spotrebiteľský úver poskytuje. V tom istom odseku bola dohodnutá aj úroková sadzba 39 % ročne, ako aj splatnosť úveru v 10 mesačných splátkach po 58,27 €, ktoré sú splatné vždy 15. dňa v mesiaci počnúc 15. októbrom 2012 a končiac 15. júlom 2013. Okrem toho je v ods. 1.1 určená RPMN, priemerná RPMN, dohodnuté tzv. základné poistenie s poplatkom 3,3 %. Podľa časti 1 ods. 1.4 mal žalobca previesť sumu úveru priamo na účet predajcu príslušného tovaru.
b) V časti 3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú obsiahnuté spoločné ustanovenia, medzi nimi aj tieto:
„1. Poistenie
...
1.2 ... Dlžník berie na vedomie, že poplatok za poistenie uvedený v základných podmienkach ZoSÚ/ ZoRSÚ je vyjadrený percentom z mesačnej splátky Úveru/Revolvingového úveru a je zahrnutý do výšky mesačnej splátky.
...
2. Splácanie Úveru/Revolvingového úveru
2.1 Klient sa zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutý Úver/Revolvingového úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelem nedohodne inak. Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa ZoSÚ/ZoRSÚ, prípadne podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov Cetelemu zverejneného Cetelemom, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je Dlžník poistený, a príslušnej časti úverovej istiny. Pri výpočte úrokov z úver vychádza Cetelem z roku s 365 dňami (v prípade prestupného roku s 366 dňami) a zo skutočného počtu dní.
...
4. Následky porušenia povinností Klienta
4.1 V prípade, ak Klient nespláca poskytnutý Úver/Revolvingového úver riadne a včas, ... ak Klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo ZoSÚ/ZoRSÚ je Cetelem oprávnený: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru/Revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie Úveru/Revolvingového úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od ZoSÚ/ZoRSÚ s okamžitou splatnosťou, c) vypovedať ZoSÚ/ZoRSÚ;... d) pozastaviť ďalšie čerpanie Úveru/Revolvingového úveru.
4.2 Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinností Kleinta splácať poskytnutý Úver/ Revolvingového úver riadne a včas, požadovať od Klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu Klienta...
4.3 Nesplácanie Úveru/Revolvingového úveru Klientom riadne a včas môže mať pre Klienta negatívne dôsledky, najmä finančné (napr. úrok z omeškania, poplatky, náklady) a iné (napr. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru...).
4.4 Ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti Úveru/Revolvingového úveru... je splatný celý dlh Klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina Úveru/Revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoRSÚ, t.j. Klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia Úveru/Revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.“
b) Žalobca poskytol žalovanému úver 17. septembra 2012. Žalovaný však nesplatil žiadnu splátku. Preto žalobca listom z 9. apríla 2013 oznámil žalovanému, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť jeho úveru k 3. aprílu 2013 a vyzval ho na zaplatenie istiny 474,90 a dlžných úrokov, poplatkov a poistného. V konaní nebolo dokázané, či bol žalovaný predtým upozornený na možnosť výkonu tohto práva.
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nijako nepopieral. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, či žalovaný bol pred zosplatnením úveru aspoň 15 dní vopred upozornený na možnosť využitia tohto práva.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou sa zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného peňažné prostriedky priamo na účet tretej osoby a žalovaný sa zaviazal vrátiť ich a zaplatiť dohodnutý úrok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, kedy ide o tzv. absolútny obchodný vzťah v zmysle § 261 ods. 3 písm. d), takže sa naň vzťahuje celá tretia časť Obchodného zákonníka Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaný ju neprijímal na takéto účely, spĺňajú obaja definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 14. septembru 2012, a zmluva zo 14. septembra februára 2012 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 1 ods. 2 cit. zákona].
7. Z ustanovení uvedenej zmluvy citovaných v bode 4 tohto rozsudku je zrejmé, že uvedená zmluva spĺňa náležitosti vyžadované v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. V časti 1 je vymedzená istina, ktorú žalobca žalovanému poskytuje, a to priamo na účet tretej osoby na základe oprávnenia daného mu ods. 1.4 uvedenej zmluvy. Dojednanie v časti 1 ods. 1.4 zmluvy má v podstate povahu poukážky v zmysle § 535 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ním dlžník (žalovaný) zmocňuje veriteľa, aby plnil na jeho (dlžníkov) účet tretej osobe (predávajúcemu príslušného spotrebného tovaru), čím zasa zanikne záväzok dlžníka z kúpnej zmluvy (na zaplatenie kúpnej ceny) s touto treťou osobou. Dôsledkom takejto konštrukcie je, že poskytnuté finančné prostriedky na účet tretej osoby sú považované za poskytnuté „na účet dlžníka“, teda veriteľ tým splní svoj záväzok zo zmluvy o úvere a záväzok z ich vrátenia voči veriteľovi zaťažuje dlžníka, nie tretiu osobu. Bolo zistené, že peňažné prostriedky v sume 474,90 € boli 17. septembra 2012 poukázané na účet predajcu v súlade so zmluvou, čím žalobca splnil svoj záväzok.
8. V časti 1 ods. 1.1 zmluvy bol dohodnutý aj úrok v sume 39 % ročne. Takto dohodnutý úrok je síce dvojnásobne vyšší než priemerný úrok komerčných bánk v danom období, no podľa názoru súdu ho nemožno považovať za rozporný s dobrými mravmi. Súd totiž zohľadnil, že v danom prípade ide o úver nezabezpečený žiadnym zabezpečovacím prostriedkom okrem zrážkami zo mzdy (obsiahnutými v texte zmluvy), poskytnutý typu dlžníkov, u ktorých je kreditné riziko relatívne vyššie, navyše v relatívne nízkej sume, takže aj minimálny úrok, ktorý je nevyhnutný na to, aby bolo možné v tomto segmente podnikať, sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou. Tieto skutočnosti treba zohľadniť pri posudzovaní súladu dojednanej pôžičky s dobrými mravmi (porov. napr. uzn. NS SR 6 MObdo 5/2009). Z ustanovenia časti 3 ods. 4.4 zmluvy potom vyplýva, že nárok na úrok je dojednaný na celé obdobie, po ktoré žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky (resp. ekonomickú výhodu z nich plynúcu) užíva, teda až do reálneho splatenia.
9. Za týchto okolností súd považoval úver za riadne dohodnutý a poskytnutý a úroky za platne dohodnuté, takže žalobca mal na základe zmluvy zo 14. septembra 2012 právo, aby mu žalovaný zaplatil istinu 474,90 € spolu s úrokom od času jej skutočného poskytnutia, ako aj poistné dohodnuté sadzbou 3,3 % z príslušnej splátky, teda v sume 1,88 € mesačne. Zo skutkového stavu je zrejmé, že žalobca úver nesplatil ani čiastočne, takže nárok na dohodnutý úrok žalobcovi trvá až do zaplatenia istiny úveru. Keďže žalobca uplatnil v žalobe nárok na poistné len za 6 mesiacov (6x1,88=) v sume 11,28 €, priznal
mu súd poistné len v tejto časti (§ 153 ods. 2 O. s. p.), a v tejto časti spolu s istinou a zmluvným úrokom žalobe vyhovel (výrok I).
10. Omeškaním žalovaného s platením dlžnej sumy by vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd však uplatnenie tohto nároku považoval v kontexte danej veci za rozporné s dobrými mravmi.
Uplatnenie úroku v z omeškania v zákonnej sadzbe 8,75 % ročne totiž v spojení s pokračujúcim úročením poskytnutej istiny dohodnutým úrokom v zmysle časti 3 ods. 4.4 zmluvy znamená reálne zvýšenie zaťaženie dlžníka na takmer 50 % požičanej istiny, čo je hranica, ktorá podľa súdu už nie je v morálnom kódexe našej spoločnosti akceptovateľná. Pritom treba podľa názoru súdu zohľadniť aj to, že už výška zmluvného úroku 39 % ročne (t. j. v podstate výnosu veriteľa za prenechanie peňazí dlžníkovi) celkom zrejme reflektuje zvýšené kreditné riziko dlžníkov, ktorí tvoria portfólio žalobcu, a teda aj žalovaného. Žalobca si podľa názoru súdu musel byť (a aj je, o čom svedčí výška úrokovej sadzby) vedomý rizika úverovania nákupov spotrebného tovaru, ku ktorému sa bežní spotrebitelia utiekajú práve preto, že na jeho hotovostnú kúpu nemajú naraz dostatok peňazí. Preto nemožno považovať za slušné, aby mal v prípade, ak sa toto kreditné riziko ukáže opodstatneným, nárok na dodatočný v podobe úrokov z omeškania.
Vzhľadom na uvedené považoval súd uplatnenie práva na úrok z omeškania v sume 8,75 % ročne, aj keď sa zakladá na zákone (§ 517 Obč. zák.) za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho žalobu v tejto časti zamietol (výrok II).
11. Vzhľadom na to nebolo potrebné ďalej skúmať, či k zosplatneniu úveru došlo v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, teda či k zosplatneniu môže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa, resp. či k nemu môže dôjsť skôr než príslušný prejav vôle dôjde dlžníkovi. Toto skúmanie by malo zmysel jedine v prípade, že by bolo potrebné posúdiť splatnosť celého plnenia na účely posúdenia dátumu, od kedy možno priznať úrok z omeškania. Keďže však súd úrok z omeškania vôbec nepriznal, je irelevantné, od kedy ho je možné priznať.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 3 O. s. p. a úspešnému žalobcovi, ktorý bol neúspešný len v nepatrnej časti, priznal náhradu trov konania. Účelne vynaložené trovy, ktoré sa mu majú nahradiť, predstavuje súdny poplatok vo výške 33 € a trovy právneho zastúpenia. Základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty veci 474,90 €, keďže príslušenstvo pohľadávky sa do výpočtového základu nezahŕňa, v zmysle § 10 ods. 1 a 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je 33,20 €. Súd za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia považoval sumu 98,70 € ktorá pozostáva zo
- základnej sadzby odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2013 (príprava a prevzatie zastúpenia, keďže splnomocnenie je datované 20. decembra 2013 - § 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. v znení účinnom od 1. júla 2013) a jeden úkon právnej služby v roku 2014 (žaloba - § 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. v znení účinnom od 1. júla 2013) po 33,20 €, teda celkovo 66,40 €,
- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za jeden úkon v roku 2013 v sume 7,81 € a za jeden úkon v roku 2014 v sume 8,04 €, teda celkovo 15,85 €,
- dane z pridanej hodnoty (18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) vo výške 20 % zo sumy 66,40+15,85, teda 16,45 €.
Zvyšnú časť uplatnených trov právneho zastúpenia súd nepovažoval za nahraditeľnú, keďže ich výška nezodpovedala ustanoveniam vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. sa náhrada trov konania platí do rúk advokáta, a to bez ohľadu na to, o ktorú časť náhrady trov ide (súdny poplatok alebo trovy právneho zastúpenia). Preto bolo rozhodnuté tak, ako sa uvádza vo výroku III.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.