Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/172/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Mesto Turzovka, so sídlom Turzovka, Jašíkova 178, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Varmus, s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 83, proti odporcom 1/ V. K., nar. X.X.XXXX, 2/ V. K., nar. X.X.XXXX, obaja bytom B. XXX, C., právne zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, za účasti Okresnej prokuratúry Čadca, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania odporcov proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -205 zo dňa 28. novembra 2013 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o určení, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. C. ako CKN parc. č. 587/2, 587/3 a 3726/6 p a t r i a do vlastníckeho práva navrhovateľa.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi tak, že účastníkom ich náhradu n e p r i z n á v a .

Odporcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť titulom náhrady trov konania štátu - Slovenskej republike sumu 12,48 eur na účet Okresného súdu Čadca.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. C. ako CKN parc. č. 587/2, 587/3 a 3726/6 patria do vlastníctva navrhovateľa. Ako rozhodujúcu okolnosť posudzoval (ne)platnosť zmluvy, ktorou p. K. previedol dotknuté nehnuteľnosti (zapísané ešte v EKN stave ako parc. č. 1096) na odporcov. Zdôraznil, že nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má; čo v konkrétnostiach súdenej veci znamená, že p. K. mohol sporné pozemky (platne) previesť na odporcov len v prípade, že v danom čase - rok 2010 - bol (ešte) stále ich vlastníkom. Inými slovami, ich prevod na odporcov nemôže byť platný, ak už v minulosti tieto p. K. previedol na iný subjekt.

V danej spojitosti sa zásadným stalo vyhodnotenie kúpnej zmluvy medzi p. K. a Československým štátom (v správe MsNV Turzovka) zo dňa 24.1.1972. Okresný súd nepovažoval dotknutú zmluvu za neplatnú z titulu jej tvrdeného rozporu s cenovým predpisom - § 399 ods. 2 Obč. zák. vtedy platného. Uviedol, že ak by bolo pravdivé tvrdenie odporcov a súd by konštatoval relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy z 24.1.1972, táto by bola neplatná len v rozsahu odporujúcom predpisom o cenách (t.j. v rozsahu 5,60 Sk za m2). Okresný súd však uzavrel, že označený prevod nebol relatívne neplatným právnym úkonom, lebo pri určení ceny sa náležite vychádzalo z vyhlášky č. 47/1969 Zb.

Zároveň zdôraznil, že sa jednalo o prevod z vlastníctva občana do vlastníctva štátu, ktorý nepodliehal registrácii bývalým štátnym notárstvom. Ohľadne súhlasu národných výborov konštatoval, že pôvodná pôsobnosť ONV prešla na MNV, resp. MsNV podľa čl. II ods. 2 písm. c/ zákona SNR č. 159/1971 Zb. V prejednávanej záležitosti takýto súhlas MsNV Turzovka prostredníctvom jej Rady bol daný. Okresný súd poukázal aj na podrobnosti ohľadne prevodov nehnuteľností, ktoré boli upravené tzv. registračnými smernicami ministerstva spravodlivosti a ministerstva poľnohospodárstva z 19.5.1964. V danej spojitosti dodal, že nie je významný právny stav pri prevode pozemkov v roku 1958 (kedy pozemky pôvodne previedol štát na p. K. a kedy sa okrem iného vyžadoval súhlas ONV k takémuto prevodu), keďže do roku 1972 došlo k zmenám v právnej úprave.

Po ustálení, že kúpna zmluva medzi p. K. a Československým štátom z 24.1.1972 je platným právnym úkonom, bolo zrejmé, že p. K. nebol už v roku 2010 vlastníkom sporných pozemkov, a teda ani tieto nemohol previesť na odporcov. Do vlastníctva obce/mesta dané nehnuteľnosti prešli na základe § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí; vzhľadom na aktuálny zápis v katastri nehnuteľnosti je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určovacom návrhu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Okresný súd doplnil, že navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti i užíval a vybudoval na nich spevnenú asfaltovú plochu. Pán K. takémuto výkonu vlastníckeho práva nebránil; uvedené hmotnoprávne správanie - hoci menovaný formálne nepripustil predaj - nasvedčuje tomu, že si bol vedomý predaja nehnuteľností navrhovateľovi, resp. štátu.

O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore neúspešným odporcom uložil solidárnu povinnosť zaplatiť titulom ich náhrady navrhovateľovi sumu 827,19 eur, ktorú konkrétne zdôvodnil. Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť Slovenskej republike 12,48 eur ako náhradu za použitie služobného motorového vozidla pri ohliadke dňa 12.6.2013.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie odporcovia, ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie. Namietali jednostrannosť okresného súdu (v prospech navrhovateľa) pri prejednávaní súdenej veci; osobitne v rámci dokazovania; pokiaľ súd chcel dospieť k deklarovaným záverom ohľadne zmluvy z roku 1972, muselo by byť vykonané objektívne dokazovanie svedkami, ktorí by potvrdili podpis zmluvy alebo znalcom grafológom. Odporcovia zotrvali na tvrdení o potrebe súhlasu ONV k dotknutému prevodu, keď i v samotnej zmluve z 24.1.1972 je uvedené, že nepodlieha registrácii na štátnom notárstve (súčasne však odporcovia tvrdili, že aj pre neregistrovanie na štátnom notárstve nemohlo ísť o platný prevod) iba schváleniu ONV finančným odborom. Napokon tiež v rámci nadobudnutia pozemku p. K. v roku 1958 od štátu bol takýto úkon schválený ONV a súvisiace právne predpisy sa od roku 1958 do roku 1972 nezmenili. Podľa odvolateľov bolo potrebné vykonať (ďalšie) dokazovanie zisťovaním, či ONV bolo požiadané o súhlas k prevodu v roku 1972, k čomu smeroval i ďalší - okresným súdom neakceptovaný - návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka S., ktorý ako bývalý predseda MsNV mal o uvedenom vedomosť.

Obdobne odporcovia naďalej namietali rozpor ceny uvedenej v zmluve z roku 1972 s cenovým predpisom. Mali za to, že cena mala byť určená podľa § 15 „zákona 47/69 Z.z. (správne vyhlášky č. 47/1969 Zb. - poznámka odvolacieho súdu) vo výške 0,40 Kč/m2, a nie podľa § 14 citovaného zákona podľa 6 Sk/m2“. Matematické vyjadrenie platnosti a neplatnosti zmluvy, ako to vykonal okresný súd, nebolo dosiaľ publikované v žiadnej odbornej literatúre. Za nepravdivé odvolatelia označili i konštatovania o užívaní predmetnej plochy MsNV, resp. Mestom Turzovka, (aj) v ktorej spojitosti považovali napadnutý rozsudok za rozporný a nepreskúmateľný.

Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôrazňoval dispozičnú zásadu a povinnosť účastníkov konania označiť/navrhnúť dôkazy. Keďže v priebehu konania pred okresným súdom podpis p. K. na zmluve z roku 1972 spochybnený nebol (menovaný vzhľadom na vysoký vek vypovedal zmätene), nebol dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania grafológom. Návrh protistrany na doplnenie dokazovania v tomto smere až v odvolacom konaní už nie je prípustný - § 205a ods. 1 O.s.p.

V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy § 134 ods. 2 Obč. zák. nevyžadoval registráciu takéhoto prevodu do socialistického vlastníctva bývalým štátnym notárstvom a taktiež podľa § 490 ods. 2 Obč. zák. tretej vety nebol potrebný ani súhlas národného výboru. Podľa navrhovateľa relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy môže namietať len jej účastník a nie tretie osoby. V dotknutom prípade ani jedna zo zmluvných

strán takýmto spôsobom zmluvu nespochybnila a odporcovia uvedené právo nemajú. Navyše, vzhľadom na situovanie dotknutého pozemku v zastavanom území obce bolo správne vychádzané z hodnoty 6 Kčs za m2. Navrhovateľ dodal, že prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v časti o trovách konania zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je konštatované vo výroku rozsudku.

Neobstojí odvolacia námietka odporcov o povinnosti registrácie kúpnej zmluvy medzi p. K. a Československým štátom z roku 1972 bývalým štátnym notárstvom. Náležitou je naproti tomu argumentácia navrhovateľa o tom, že v zmysle ustanovenia § 134 ods. 2 Obč. zák. vtedy platného (vrátane pravej retroaktivity vymedzenej v ustanovení § 507a ods.1 Obč. zák.) nebolo potrebné registrovať zmluvy, pri ktorých išlo o prevod nehnuteľností do socialistického vlastníctva. Predmetná zmluva je práve takýmto prevodom.

Obdobne je nedôvodnou námietka o povinnosti súhlasu k takejto zmluve zo strany ONV. Taktiež v tomto smere správne (proti)argumentuje navrhovateľ ustanovením § 490 ods. 2 vtedy platného Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nebol nevyhnutný na platnosť úkonu/prevodu do socialistického vlastníctva súhlasu/schválenie národným výborom. V tejto spojitosti veľmi správne poukázal okresný súd na tzv. registračné smernice - Inštrukcia ministerstva spravodlivosti a ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 z 19.5.1964 Zb., ktorou sa vydáva smernica o postupe pri registrácii zmlúv na štátnych notárstvach a pri dávaní súhlasu na prevod a nájmy niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi; uverejnená v čiastke 6/1964 Zbierky inštrukcií a oznámení ministerstva spravodlivosti. Hoci sa jednalo o podzákonný akt, práve ním sa rozhodujúcou mierou upravovali práva a povinnosti tak štátnych orgánov, ako aj dotknutých subjektov právnych vzťahov. V zmysle časti II ods. 9 predmetnej registračnej smernice je jednoznačne zrejmé, že „registrácii ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu...“. Je síce čiastočne paradoxné, že jednoznačná úprava je obsiahnutá v takomto predpise nižšej právnej sily, uvedené však plne zodpovedá vtedajším spoločenským podmienkam, vrátane absolútnej dominancie socialistického spoločenského vlastníctva.

Vzhľadom na konštatované je nepodstatné, či samotná kúpna zmluva (či skôr predtlač, ktorá bola na jej vyhotovenie použitá) obsahovala formuláciu o potrebe súhlasu ONV.

Bez ohľadu na uvedené je zároveň plne dôvodným záver okresného súdu o tom, že kompetencie z ONV prešli - právnou normou presne (a správne) v rozsudku súdu prvého stupňa označenou - na miestne, resp. mestské národné výbory. Vo vzťahu ku zmluve medzi p. K. a Československým štátom z roku 1972 bolo uvedené dodržané a Rada MsNV Turzovka uznesením číslo 52/1972 schválila prevod nehnuteľnosti p. K. na štát.

V súvislosti s rozoberanou otázkou je neopodstatnenou odvolacia argumentácia o potrebe doplnenia dokazovania, či už výsluchom svedka S. alebo zisťovaním v archívnych dokumentoch existencie súhlasu ONV. Prioritne sa totiž vo svojich dôsledkoch jedná o dokazovanie, či v roku 1972 bol takýto súhlas potrebný; t.j o dokazovanie, ktorým by mal byť preukázaný rozhodujúci právny stav, resp. platné právo. Uvedené je však absolútne v rozpore s účelom a cieľmi procesu dokazovania ako celku. Právne posúdenie je jednoznačne oprávnením (a súčasne povinnosťou) konajúceho súdu, čo okresný súd i náležite vykonal.

Úplne bezpredmetným je tiež súvisiaci poukaz odvolateľov na postup štátnych orgánov pri uzatváraní zmluvy v roku 1958. Okresný súd náležite ozrejmil zmenu v právnej úprave, ku ktorej došlo medzi rokom 1958 a rokom 1972. V danom smere je argumentácia odvolateľov o nezmenení sa právnej úpravy v označenom období v priamom rozpore s objektívnym stavom.

Okresný súd vecne správne posúdil i namietanú neplatnosť kúpnej zmluvy z roku 1972 pre tvrdený nesúlad s cenovými predpismi. Z príslušného právneho predpisu, ktorý okresný súd jednoznačne a

konkrétne označil - vyhláška č. 47/1969 Zb. - vyplýva, že za pozemky určené na stavbu patrí náhrada v hodnote 6 Kčs za m2 (§ 14 ods. 1, eventuálne ods. 2 dotknutého právneho predpisu).

Z bodu 2 kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel p. K. s Československým štátom v roku 1958, je nepochybné, že sa jedná o pozemok určený pod stavbu rodinného domu (zhodne v súvisiacom súhlase finančného odboru rady ONV z 29.7.1958 je dotknutá nehnuteľnosť označená ako stavebný pozemok). Taktiež zo zmluvy medzi rovnakými subjektmi z roku 1972 je zrejmý charakter danej nehnuteľnosti ako pozemku v zastavanej časti obce (výslovný odkaz na § 14 vyhl. č. 47/1969 Zb. a na počet obyvateľov mesta Turzovka). K inému záveru o charaktere sporného pozemku/pozemkov nemožno dôjsť ani na základe katastrálnej mapy/mapového operátu. Zodpovedajúco stavu veci bola teda kúpna cena určená sumou 2.160 Kčs (výmera 360m2 x 6 Kčs/m2).

Vzhľadom na správnu aplikáciu právneho predpisu upravujúceho stanovenie hodnoty nehnuteľnosti v roku 1972 a tým na súlad ceny predmetného pozemku s cenovým predpisom je nadbytočné zaoberať sa ďalšími súvisiacimi otázkami; napr. o okruhu osôb oprávnených namietať (relatívnu) neplatnosť, či o akceptovateľnosti len „matematickej neplatnosti“ deklarovanej okresným súdom.

Krajský súd považoval za nedôvodnú aj námietku odvolateľov spočívajúcu v tvrdení o odňatí možnosti im konať pred súdom tým, že okresný súd nevykonal nimi navrhované dokazovanie. Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, doplnenie dokazovania výsluchom svedka S., resp. šetrením v archívnych dokumentoch bolo nadbytočné a neúčelné z hľadiska ustálenia skutkového stavu. Zároveň vo všeobecnosti platí, že nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (R 37/1993).

Pokiaľ ide o návrh na doplnenie dokazovania prednesený len v odvolacom štádiu konania - svedecké výpovede, resp. znalecký posudok ohľadne pravosti podpisu p. K. na zmluve v roku 1972 - jedná sa o nové dôkazy, ktoré procesná strana odporcov v konaní pred súdom prvého stupňa nenavrhla. Súčasne platí, že pravosť dotknutého podpisu nenamietala ani zo skutkového hľadiska. Vzhľadom na to, že odvolatelia ani len netvrdia, že by malo ísť o niektorú zo situácií predpokladaných v § 205 ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p., sú tieto dôkazy v aktuálnom štádiu konania už neprípustné.

V súvislosti s dokazovaním výsluchom bezprostredne p. K. je potrebné zdôrazniť, že okresný súd sa pokúsil vykonať výsluch menovaného v rámci ohliadky na mieste samom. Z obsahu predmetnej zápisnice je zrejmé, že menovaný - s najväčšou pravdepodobnosťou vzhľadom na vysoký vek - nebol spôsobilý konkrétne a vierohodne sa vyjadriť k rozhodujúcim skutočnostiam. Napríklad uviedol, že sporný pozemok nadobudol od misionára, hoci je nesporné, že pozemok v roku 1958 kúpil od štátu. Zároveň je významné, že výsluch menovaného bol ukončený po súhlasnom vyjadrení oboch procesných strán, vrátane prítomného právneho zástupcu odporcov.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa netrpí ani nepreskúmateľnosťou z titulu nedostatku dôvodov resp. ich rozpornosťou. Samotná skutočnosť, že odporcovia nie sú spokojní s výsledkom sporu (vrátane odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), neznamená, že dotknuté rozhodnutie je nepreskúmateľné.

Právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s „právom“ účastníka byť pred súdom úspešný; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka; vrátane predstáv o obsahu odôvodnia. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len odôvodnenie, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavné protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (bližšie napr. , ). Odôvodnenie preskúmávaného rozsudku však takúto charakteristiku nespĺňa; naopak rešpektuje všetky zákonné požiadavky v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.

S poukazom na popísané východiská, úvahy a závery krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil ako vecne správne.

Pokiaľ odvolatelia v doplnení odvolania navrhli pripustiť dovolanie, tento návrh odvolací súd neakceptoval. Nimi vymedzené otázky jednak nie sú (všeobecnými) otázkami zásadného právneho významu, ale otázkami výlučne viažucimi sa na konkrétne individuálne okolnosti prejednávaného prípadu („bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo...len na podklade samotnej zmluvy zo dňa 24.1.1972...?“), resp. nie sú dostatočne jasné („Bolo potrebné na nadobudnutie vlastníckeho práva súhlas okresného národného výboru - finančný odbor ako nadriadeného orgánu MsNV Turzovka?“), a jednak vychádzajú z predpokladu, ktorý v konaní nebol preukázaný (rozpor s cenovým predpisom - „zákon o cenách 14/1969 Zb.“).

Zároveň už existujúca judikatúra „hlavné“ námietky odvolateľov ohľadne potreby registrácie zmluvy a súhlasu ONV rieši zhodne ako súdy konajúce v prejednávanom prípade (napr. R 43/88, či uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 28.12.2012)

Odlišne od okresného súdu však krajský súd posúdil otázku náhrady trov konania. Je nepochybné, že odporcovia pri uzatváraní kúpnej zmluvy s p. K., ktorá sa v konečnom dôsledku ukázala ako neplatná pre neexistenciu vlastníctva menovaného, vychádzali z informácií verejne prístupného katastra nehnuteľností, v rámci ktorého sú (okrem iného) aj údaje o vlastníckom práve hodnoverné a záväzné (pokiaľ sa nepreukáže opak). Nadväzne okolnosť, že vo viere v pravdivosť predmetných údajov uzavreli kúpnu zmluvu je namieste vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p.

Z pohľadu navrhovateľa je pritom významným fakt, že napriek kúpe sporných nehnuteľností ešte v roku 1972, minimálne od prechodu majetku štátu do majetku obcí v roku 1991 (t.j. viac ako 20 rokov do iniciovania prejednávaného prípadu) nevykonal náležité - zodpovedajúce riadnemu prístupu vlastníka

- kroky na vyznačenie svojho vlastnícke práva i v evidencii/katastri nehnuteľností. Uvedeným taktiež prispel k nutnosti vedenia aktuálneho súdneho konania. Na základe konštatovaného mal krajský súd za to, že rešpektujúce princíp spravodlivého usporiadania pomerov medzi účastníkmi je také rozhodnutie o trovách konania, podľa ktorého sporovým stranám navzájom nie je priznaná náhrada trov konania. Predmetný záver sa týka aj trov odvolacieho konania.

Osobitným výrokom krajský súd uložil odporcom povinnosť solidárne zaplatiť štátu - Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca - sumu 12,48 eur ako trovy, ktoré boli preddavkovo hradené štátom. V tomto smere vychádzal z ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p., pričom pojem výsledok konania je pojmom širším než „len“ úspech v konaní, a preto aj pri akceptovaní vyššie uvedených osobitostí bolo namieste uložiť odporcom povinnosť nahradiť trovy, ktoré v priebehu konania (preddavkovo) platil štát. Ide o trovy, ktoré vznikli v súvislosti s použitím služobného motorového vozidla na ohliadku na mieste samom v rozsahu 12,48 eur.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.