Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5Er-393-2014.pdf
PDF · 76.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/393/2014
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému ISO & spol, s.r.o., so sídlom Lesnícka 10, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 368 521, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.240,14 Eur a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofík Muchom, so sídlom Exekútorského úradu E. B. Lukáča 2, Martin, pod sp. zn. EX 7118/2014, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e v časti o vymoženie 1.230,14 eur.
Vo zvyšnej časti súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd povinnému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofík Muchovi trovy exekúcie vo výške 44,39 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofík Muchom sa dňa 7. 4. 2014 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 7118/2014 na vymoženie pohľadávky vo výške 1.240,14 eur, priznanej Výkazom nedoplatkov č. 1400213771 zo dňa 16. 2. 2014, vydaným DÔVERA zdravotnou poisťovňou, a. s. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 052737 zo dňa 17. 4. 2014, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.240,14 eur a trovy exekúcie.
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 8. 7. 2014, č. k. 5Er/393/2014-16, vyhovel námietkam povinného proti predmetnej exekúcii v časti vymáhania sumy 1.230,14 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 7. 2014.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 50 ods. 5 Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu v rozsahu vymáhanej pohľadávky 1.230,14 eur, v ktorej časti súd právoplatne vyhovel námietkam proti exekúcii.
Vo zvyšnej časti, t. j. o vymoženie 10,- eur sa exekúcia začala dôvodne. Z listinných dôkazov predložených povinným však vyplýva, že predmetná suma 10,- eur bola uhradená bankovým prevodom zo dňa 7. 5. 2014. Oprávnená vo svojom vyjadrení k námietkam zároveň uviedla, že na predmetné exekučné konanie prijala finančné plnenie vo výške 10,- z exekútorského úradu. Z uvedeného vyplýva, že povinný po dôvodnom začatí exekúcie svoj dlh v zostávajúcom rozsahu 10,- eur splnil. Nakoľko súdny exekútor neupustil od exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodoval súd o jej zastavení vo zvyšnej časti podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
Exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh účastníka alebo exekútora. Potrebné je uviesť aj to, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/199/2009 zo dňa 13. 10. 2009). Je neprípustné pokračovať v exekúcii proti povinnému, ktorý dobrovoľne splnil povinnosť uloženú exekučným titulom, pretože nie je čo vymáhať. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí ukladajúcich povinnému určitú povinnosť. Ak táto povinnosť je splnená, ani exekútor ani exekučný súd nemôže nútiť povinného plniť to, čo už splnil. Skutočnosť, že zatiaľ súdny exekútor nevymohol trovy exekúcie, nemá vplyv na zastavenie exekúcie, pretože o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie v prípade zastavenia exekúcie, rozhoduje exekučný súd podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu vo zvyšnej časti (o vymoženie 10,- eur) zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor v podaním doručenom súdu dňa 4. 9. 2014 uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 168,10 eur v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 29. 4. 2014. Trovy exekúcie sú uplatnené vo výške platnej pre úhradu pohľadávky v lehote na dobrovoľné plnenie, nakoľko povinný celkovú vymáhanú sumu doplatil dňa 12. 5. 2014.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný v časti dôvodne, nakoľko povinný uhradil sumu 10,- eur až po začatí exekučného konania, z tohto dôvodu nedošlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného v plnom rozsahu, a súd tak aplikoval § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazal na náhradu priznaných trov exekúcie povinného.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Súdnemu exekútorovi patrí odmena v minimálnej výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Súdny exekútor si uplatnil odmenu vo výške 124,25 eur vyčíslenú podľa § 5 z výšky vymáhanej pohľadávky. V prípade, ak sa exekúcia končí rozhodnutím súdu o jej zastavení súd, postupuje sa však podľa § 14 a nasl. vyhlášky, súdnemu exekútorovi teda patrí paušálna odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej však vo výške 33,19 eur, ktorú mu súd aj priznal, nakoľko súdny exekútor nešpecifikoval žiadne úkony exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky. Pre úplnosť súd dodáva, že aj pri výpočte odmeny podľa § 5 vyhlášky by bolo potrebné dospieť k sume odmeny 33,19 eur, nakoľko táto sa vypočíta len zo sumy 10,- eur vymáhanej v exekúcii. Pre zvyšnú časť pohľadávky 1.230,14 eur súd vyhovel námietkam proti exekúcii, ktorá sa v tomto rozsahu začala v rozpore so zákonom, táto suma nebola súdnym exekútorom vymožená, ale povinný ju zaplatil ešte pred začatím exekučného konania, a preto z nej ani súdnemu exekútorovi nemôže patriť odmena podľa § 5 vyhlášky.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov za poštovné vo výške spolu 3,80 eur, a to za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, predloženie námietok povinného súdu a predloženie exekútorského spisu s odpoveďou na výzvu súdu. Súd pritom vychádzal z cien Slovenskej pošty, a.s., platných v čase doručovania. Vynaloženie nákladov na poštovné vo zvyšnom rozsahu nemal súd z predloženého exekútorského spisu preukázané. Pokiaľ si súdny exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov označených ako kancelársky materiál, telefónne poplatky, vrátenie poverenia, vyúčtovanie a potvrdenie o skončení exekúcie, náhradu týchto mu súd nepriznal. Vynaloženie týchto výdavkov nie je zo strany súdneho exekútora nijako preukázané, pričom v časti ide o náhradu budúcich nákladov, ktorú súd nemôže priznať, nakoľko je pri svojom rozhodovaní viazaný stavom v čase vydania rozhodnutia. Tiež nie je podľa názoru súdu spravodlivé, aby bol ten ktorý účastník konania zaviazaný znášať náklady potrebné na administratívny chod exekútorského úradu.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady vo výške 36,99 eur o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o 7,40 eur. Spolu tak súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 44,39 eur, z toho na odmenu súdneho exekútora pripadá 33,19 eur, na náhradu hotových výdavkov 3,80 eur a na DPH 7,40 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofík Muchovi povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 169 ods. 1 druhej vety O. s. p., ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže súd zastavuje exekúciu (konanie už nebude ďalej prebiehať), niet žiadneho dôvodu, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.