Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/300/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270 proti odporcovi: K. R., U.. XX.X.XXXX, U. R. H. L., C. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom: B.. E. L., zamestnankyňa Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie sumy 248,97 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 284,97 EUR, ako aj úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 104,97 EUR od 12.8.2011 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 144 EUR od 24.11.2013 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti, o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,75 % ročne zo sumy 144 EUR od 12.8.2011 do 23.11.2013, návrh zamieta.

Priznáva navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi vo výške 16,50 EUR (súdny poplatok), ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.2.2013 domáhal zaplatenia sumy spolu vo výške 248,97 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 12.8.2011 až do zaplatenia, pozostávajúcej zo sumy 104,97 EUR titulom nezaplatenej ceny poskytnutých telekomunikačných služieb a zo sumy 144 EUR titulom náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.j. cenou, za ktorú bol mobilný telefón predaný odporcovi. Odporca získal mobilný telefón za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tým, že podpisom Dodatku k zmluve o pripojení sa zaviazal používať služby a za tieto platiť ich cenu riadne a včas počas dohodnutej doby (doby viazanosti); odporca však tento svoj záväzok porušil, čím došlo k zániku zmluvného vzťahu.

Odporca sa k návrhu nevyjadril. Jeho pobyt sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť. Z uvedeného dôvodu mu súd v súlade s ustanovením a ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.

Podľa ust. , v znení účinnom od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Drobným sporom sa v zmysle ust. rozumie vec, v ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 EUR.

Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.zák.ustanovenia , vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:

Z písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 21.12.2010 zmluvu o pripojení č.A 5403449, na základe ktorej navrhovateľ odporcovi vypožičal mikroprocesorovú SIM kartu, ku ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX, za účelom využívania telekomunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom. Odporca si zvolil účastnícky program Volania všetkým 100+Večer a víkend-Nonstop zdarma a služby CLIP, Náhradný telefón, Orange World TV, SMS a MMS balík 100, Roaming - bez blokovania prichádzajúcich hovorov v roamingu. Z obsahu zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné podmienky spoločnosti navrhovateľa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete Orange (ďalej len „Všeobecné podmienky“), Cenník a Informácie o poskytovaných službách, ktorých prevzatie odporca potvrdil svojim podpisom. Svojim podpisom potvrdil aj prevzatie SIM karty.

Súd ďalej zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 21.12.2010 aj Dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu, ako aj kúpna zmluva, na základe ktorej navrhovateľ predal odporcovi koncové telekomunikačné zariadenie (mobilný telefón) typu LG GT405 a to so zľavou, za kúpnu cenu vo výške 1 EUR a tiež dohoda, že navrhovateľ mu poskytne aj ďalšie výhody a na to nadväzujúca dohoda o právach a povinnostiach zmluvných strán spojených s poskytnutím týchto výhod, uvedená v Prílohe č.1 tohto Dodatku, označenej ako Bonusy ponuky „Akvizičná ponuka“ zo dňa 22.10.2010. V Dodatku sa uvádza, že odporca ako zákazník je si vedomý toho, že bežná maloobchodná cena predmetného mobilného telefónu bez zľavy s DPH je 145 EUR, pričom mobilný telefón mu bol predaný so zľavou len z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v tomto Dodatku.

Z článku 2.3. Dodatku (okrem iného) vyplýva, že odporca sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov (doba viazanosti) zotrvá v zmluvnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou v spojení s týmto dodatkom, ďalej, že neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti a tiež, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden podnet, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo zmluvu vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností, na ktoré sa zaviazal.

Z článku 2.5. Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedených v bode 2.3. tohto Dodatku (najmä /avšak nielen/ ak nezaplatí splatnú cenu za poskytnuté služby, ak vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti) sa odporca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 144 EUR.

Z interného dokladu navrhovateľa č.SOS kódu D 4143, názov akcie Akvizičná ponuka 2009 súd zistil, že predajná cena mobilného telefónu typu LG GT405 k 21.12.2010 bola vo výške 145 EUR.

Z článku 6.2 e/ Všeobecných podmienok spoločnosti navrhovateľa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete Orange, účinných od 1.10.2006 vyplýva, že účastník je povinný oznamovať spoločnosti navrhovateľa po celú dobu platnosti zmluvy zmeny svojich osobných a identifikačných údajov, zmenu adresy pobytu, vrátane adresy pre zasielanie faktúr.

Z článku 4.4 a/ Všeobecných podmienok vyplýva, že spoločnosť navrhovateľa je oprávnená odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej splatnosti.

Navrhovateľ vyúčtoval telekomunikačné služby poskytnuté odporcovi na základe vyššie uvedených zmlúv faktúrami, ktoré pripojil k návrhu. Faktúrou zo dňa 8.1.2011, splatnou dňa 22.1.2011 vyúčtoval cenu služieb vo výške 52,61 EUR, faktúrou zo dňa 8.2.2011, splatnou dňa 22.1.2011 vyúčtoval poplatok za upomienku a za poistenie faktúr vo výške 2,33 EUR, faktúrou zo dňa 8.2.2011, splatnou dňa 22.2.2011 vyúčtoval cenu poskytnutých služieb vo výške 40,87 EUR a faktúrou zo dňa 12.3.2011, splatnou dňa 26.3.2011 vyúčtoval cenu služieb a poplatok za odpojenie spolu vo výške 9,96 EUR. Spolu navrhovateľ odporcovi predmetnými faktúrami vyúčtoval sumu vo výške 105,77 EUR.

Navrhovateľ listom označeným ako Pokus o pokonávku zo dňa 28.7.2011 žiadal odporcu, aby uhradil dlžnú sumu titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté služby, ako aj sumu 144 EUR titulom zmluvnej pokuty, najneskôr do 11.8.2011. Z pripojenej doručenky súd zistil, že predmetný list bol odporcovi doručený dňa 2.8.2011.

Podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písmena a/ citovaného zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

Podľa ustanovenia § 40 ods.1 citovaného zákona, všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä zmluvné podmienky.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 citovaného zákona, tarifa obsahuje najmä ceny za jednotlivé služby, bezplatné služby, podrobnosti o jednorazových, pravidelne sa opakujúcich a variabilných cenách vrátane počiatočného a konečného termínu zúčtovacieho obdobia a spôsobu úhrady týchto cien.

Podľa ust. § 43 ods.5 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník: b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako poskytovateľ verejnej telefónnej služby a odporca ako užívateľ tejto služby dňa 21.12.2010 uzavreli zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žiadaných odporcom. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa o elektronických komunikáciách. Súd konštatoval, že zmluva o pripojení bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony ( ust. a nasl. ), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v ust. zákona o elektronických komunikáciách pre zmluvu o pripojení a to druh služby, miesto jej poskytovania, čas, po ktorý sa bude služba poskytovať (doba neurčitá) a cenu za služby - odkazom na Cenník.

Z vyššie citovaného ust. § 42 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že navrhovateľ ako poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej verejnej služby podľa tarify. Povinnosť odporcu zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifou vyplýva z vyššie cit.ust. § 42 ods.4 písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj z Všeobecných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej zmluvy o pripojení, tak ako to vyplýva z ust. § 43 ods.1 cit.zákona. Podľa ust. § 42 ods.4 písm. b) citovaného zákona bol odporca povinný hradiť cenu služieb, poskytnutých navrhovateľom v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovaných faktúrami, v lehote splatnosti faktúr.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 104,97 EUR. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ vyúčtoval cenu služieb, poskytnutých odporcovi vyššie citovanými faktúrami, v uplatnenej výške. Nárok navrhovateľa v tejto časti opatrovníkom odporcu nebol spochybňovaný. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporca faktúry uhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 104,97 EUR z tohto titulu.

Navrhovateľ sa popri istine titulom nezaplatenej ceny služieb domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. .

Podľa ustanovenia veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia Nariadenia vlády Slovenskej republiky č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko odporca porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal sa do omeškania a navrhovateľovi tak v zmysle ust. vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania z celej istiny počnúc od 12.8.2011. V poradí posledná z faktúr, ktorými navrhovateľ účtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb, bola splatná dňa 26.3.2011. Zhrnúc uvedené je teda nepochybné, že odporca je v omeškaní s celým priznaným dlhom najneskôr od 27.3.2011. Keďže navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania až od 12.8.2011, súd jeho návrhu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej sumy 104,97 EUR počnúc od 12.8.2011 až do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. nariadenia vlády SR č., v znení účinnom od 1.1.2009. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1,5 %; po zvýšení o osem percentuálnych bodov jej výška činí 9,5 % ročne. Výšku úrokov z omeškania tak súd priznal navrhovateľovi v súlade s jeho návrhom.

Navrhovateľ sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 144 EUR s príslušenstvom, titulom náhrady škody.

Podľa ust. 420 ods. 1 , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv alebo z iných právnych úkonov.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.

Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný.

Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. nevymedzuje formy zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v , ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.

Súd konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti odporcu za vznik škody.

Porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu v danom prípade spočívalo v tom, že nedodržal povinnosti, uvedené v Dodatku k zmluve o pripojení, dojednané v článku 2.3, v zmysle ktorého sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku ( t.j. do 21.12.2012) zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia využívať objednané služby a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy o pripojení alebo dodatku k tejto zmluve, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, ďalej sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v zmluve alebo v dodatku.

Skutočnosť, že odporca porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení a to povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, mal súd za nesporne preukázanú; vyplýva to z odôvodnenia tohto rozsudku vo vzťahu k prvej časti nároku navrhovateľa. Odporca nezaplatil cenu služieb, ktoré mu boli poskytnuté v období od 21.12.2010 do 5.4.2011. Je nesporné, že odporca cenu poskytnutých služieb navrhovateľovi neuhradil ani v dodatočnej lehote do 11.8.2011, poskytnutej mu v liste -pokuse o pokonávku zo dňa 28.7.2011.

Uvedené porušenie povinnosti založilo právo navrhovateľa odstúpiť od zmluvy o pripojení nielen podľa samotných ustanovení tejto zmluvy ( článok 4 bod 4 Všeobecných podmienok ), ale aj podľa o elektronických komunikáciách; ako to vyplýva z ust. a , navrhovateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, alebo ak opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania - z faktúry zo dňa 12.3.2011, dôsledkom porušenia vyššie uvedenej zmluvnej povinnosti bolo odpojenie odporcu z poskytovania služieb verejnej telekomunikačnej siete.

Čo sa týka škody, v danom prípade bolo nesporné, že spolu s uzavretím zmluvy o pripojení účastníci konania uzavreli aj Dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorého odporca nadobudol kúpou od navrhovateľa zľavnené akciové koncové telekomunikačné zariadenie (mobilný telefón) za kúpnu cenu vo výške 1 EUR. Zároveň získal ďalšie výhody, vyplývajúce z ponukovej akcie, ktorej súčasťou bola dohoda o právach a povinnostiach zmluvných strán spojených s poskytnutím týchto výhod. Súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že škoda, ktorá mu vznikla, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou koncového telekomunikačného zariadenia a jeho skutočnou cenou, pretože odporca v podstate za symbolickú hodnotu, len za sumu 1 EUR získal zariadenie, ktorého skutočná trhová hodnota v čase jeho predaja bola vo výške 145 EUR. Takúto zvýhodnenú cenu odporca totiž prijal za zmluvne dojednanej podmienky, že dodrží svoje povinnosti súvisiace s nadobudnutím takto zľavneného zariadenia. Škoda predstavuje zmenšenie majetku navrhovateľa o sumu 144 EUR, pretože telekomunikačné zariadenie v takejto hodnote sa stalo v zmysle Dodatku k zmluve o pripojení vlastníctvom odporcu. Výšku škody mal súd za preukázanú jednak z listinného dôkazu predloženého navrhovateľom, z ktorého vyplynula predajná cena daného typu zariadenia v čase uzavretia Dodatku k zmluve, ale aj zo samotného znenia Dodatku k zmluve o pripojení.

Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, je nesporné, že keby odporca nebol porušil povinnosti, na ktoré sa zaviazal v zmysle Dodatku k zmluve, a teda, cenu za poskytované telekomunikačné služby by platil riadne a včas, nevzniklo by navrhovateľovi právo ukončiť zmluvu o pripojení a odporca by tak dodržal svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby, ktorá pre navrhovateľa predstavovala návratnosť skutočnej hodnoty telekomunikačného zariadenia. V konečnom dôsledku uvedené znamená, že keby odporca nebol porušil svoje zmluvné povinnosti, ku škode by nebolo došlo, čím je daný bezprostredný vzťah príčiny a následku.

Čo sa týka zavinenia, je potrebné uviesť, že pre záver o všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. postačuje zavinenie vo forme nedbanlivosti. V danom prípade nie je dôvod pochybovať o tom, že odporca zavinil vznik škody svojim správaním. Odporca od navrhovateľa získal hodnotné telekomunikačné zariadenie prakticky zadarmo a napriek tomu, že uzavrel zmluvu o pripojení a požíval služby, poskytované navrhovateľom, cenu za tieto služby od vzniku zmluvného vzťahu neplatil. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že odporca neplatil cenu poskytovaných služieb bezprostredne po uzavretí Dodatku k zmluve o pripojení. V súlade so zmluvnými dojednaniami musel vedieť, že dôsledkom takéhoto správania môže byť ukončenie zmluvného vzťahu, kedy v jeho dispozícii ostane telekomunikačné zariadenie značnej hodnoty a teda, nepochybne musel vedieť, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, musel byť s tým uzrozumený.

Navrhovateľ sa okrem istiny vo výške 144 EUR uplatnenej titulom náhrady škody domáhal aj priznania príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 12.8.2011 až do zaplatenia.

Podľa ustanovenia veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c citovaného nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. , ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Nakoľko odporca nezaplatil nárok navrhovateľa na náhradu škody riadne a včas, dostal sa do omeškania a navrhovateľovi tak v zmysle ust. vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie a jeho počiatok sa odvíja odo dňa splatnosti dlhu. Keďže v pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, bolo potrebné vychádzať zo všeobecného ustanovenia , podľa ktorého je škodca povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Pokiaľ nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať až žalobu. V danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že by bol odporcu požiadal o splnenie dlhu titulom náhrady škody ešte pred podaním žaloby. List (pokus o pokonávku) zo dňa 28.7.2011 obsahuje len výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty, nie výzvu na zaplatenie náhrady škody. Dňom splatnosti pohľadávky je preto až deň nasledujúci po doručení žaloby opatrovníkovi odporcu. Žaloba bola opatrovníkovi odporcu doručená dňa 22.11.2013. Dňom splatnosti dlhu je teda 23.11.2013. Prvým dňom omeškania je až deň 24.11.2013. Z uvedeného dôvodu súd priznal úroky z omeškania zo sumy 144 EUR navrhovateľovi až od 24.11.2013. Keďže odporca v období od 12.8.2011 do 23.11.2013 v omeškaní ešte nebol, súd návrh o zaplatenie úrokov z omeškania za uvedené obdobie zamietol. Vzhľadom k tomu, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol pred 1.2.2013, výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. a nariadenia vlády SR č., v znení účinnom k 31.1.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 31.1.2013 bola vo výške 0,75 %; po zvýšení o osem percentuálnych bodov jej výška činí 8,75 % ročne. Keďže navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania vo vyššom, ako zákonom prípustnom rozsahu, súd v prevyšujúcom rozsahu návrh zamietol.

Podľa ust. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ mal v konaní takmer plný úspech; neúspech mal len v nepatrnej časti uplatnenej výšky úrokov z omeškania. Patrí mu preto plná náhrada trov proti odporcovi.

Trovy navrhovateľa predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 16,50 EUR (položka 1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase podania návrhu, t.j. 6% z ceny predmetu konania, min.16,50 EUR).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( )