Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/238/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci navrhovateľa BBF elektro s.r.o., so sídlom Ul. Radlinského č. 17/B, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 177 245, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Fábrym, so sídlom Ul. Starosaská č. 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti odporcovi ENERTEC, s.r.o., so sídlom Ul. Družstevná č. 833/5, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 595 349, zastúpenému Sedlačko & Partners, s.r.o. so sídlom Ul. Štefánikova č. 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o uloženie povinnosti plniť zmluvu a o zaplatenie ceny platnej pre rok 2013, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. - 99 zo dňa 4. marca 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. - 99 zo dňa 4. marca 2014 v napadnutej časti uloženej povinnosti plniť zmluvu, potvrdzuje.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 83,87 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť sprístupniť navrhovateľovi areál V. Q. W. s výkonom 995,775kWp umiestnený v katastri obce W. a umožniť navrhovateľovi plnenie si povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o technickom servise a údržbe č. zo dňa 30.04.2010 a to:

- realizovať servisné a údržbárske práce pre V. Q. W. ( ďalej len FVE ) s výkonom 995,775 kWp umiestnený v katastri obce W. v rozsahu:

- údržbárskych prác (vyčistenie a dotiahnutie elektrospojov v skrinkách MX, RDC, trafostanicí , dotiahnutie a kontrola úchytných spojov panelov a oceľovej konštrukcie, kontrola a dotiahnutie spojov oceľovej konštrukcie) 1 x ročne v priebehu cca 5-10 dní, - komplexnej preventívnej prehliadky inventorov (vyčistenie, diagnostika riadiacich obvodov, kontrola spojov, odporúčanie na ďalšiu prevádzku) 1 x ročne vykonávanej priamo spoločnosťou ABB,

- vizuálnych kontrol zariadenia - 1 x za 2 mesiace,

- servisných prác,

- vykonávania odborných prehliadok a skúšok,

- poskytnutia nonstop pohotovostnej služby,

- vypracovania protokolov o poruchách a závadách,

- odstraňovania porúch a vád.

Zároveň konanie v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcovi umožniť navrhovateľovi plnenie zmluvných povinností zo Zmluvy o technickom servise a údržbe č. zo dňa 30.04.2010 v rozsahu :

- "údržbárske práce a komplexná prehliadka inventorov sa budú realizovať 1 x ročne počas pracovných dní vopred dohodnutých s objednávateľom a objednávateľ je povinný na 1 deň zabezpečiť beznapäťový stav FVE , servisné práce sa budú realizovať na základe telefonickej výzvy objednávateľa na tieto telefónne čísla a v tomto poradí (poradí čísiel v prípade nedostupnosti čísla) :

- zhotoviteľ je povinný nastúpiť na servisné práce do 4 hod. od nahlásenia alebo po dohode s objednávateľom" zastavil.

Konanie v časti uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi za vykonané práce v zmysle Zmluvy o technickom servise a údržbe č. zo dňa 30.04.2010 , cenu platnú pre rok 2013, t. j. od 01.01.2013 do 31.12.2013 a to konkrétne :

- "mesačný paušál á 800,- € (cena uvedená bez DPH),

- hodinovú sadzbu počas pracovnej doby t. j. od 07.00 hod. do 15.00 hod. v pracovných dňoch vo výške 17,- €/ hod.,

- hodinovú sadzbu mimo pracovnej doby t. j. pred 07.00 hod. po 15.00 hod. v pracovných dňoch vo výške 19,- €/ hod. ,

- hodinovú sadzbu mimo pracovných dní (víkendy, štátne sviatky) 22,- €/ hod., s tým,že minimálna fakturačná jednotka sú 4 hodiny" zastavil.

Taktiež rozhodol, že navrhovateľovi vracia prostredníctvom Daňového úradu Košice 92,87 € súdneho poplatku po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 € na súdnom poplatku a 553,51 € na trovách právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to právnemu zástupcovi navrhovateľa.

V rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 25.06.2013 doplneným podaním zo dňa 20.07.2013 domáhal voči odporcovi, aby súd uložil odporcovi povinnosť umožniť mu plnenie zmluvných povinností v rozsahu dohodnutom v čl. III bode 3.1 Zmluvy o technickom servise a údržbe zo dňa 30.04.2010 č. ( ďalej len zmluva o servise ) a súčasne sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť za vykonané práce v zmysle zmluvy o servise cenu platnú pre rok 2013 t.j. od 01.01.2013 do 31.12.2013 v rozsahu - mesačný paušál á 800,- € (cena uvedená bez DPH), hodinová sadzba počas pracovnej doby t. j. od 07.00 hod. do 15.00 hod. v pracovných dňoch vo výške 17,- €/ hod., hodinová sadzba mimo pracovnej doby t. j. pred 07.00 hod. po 15.00 hod. v pracovných dňoch vo výške 19,- €/ hod., hodinová sadzba mimo pracovných dní (víkendy, štátne sviatky) 22,- €/ hod s tým, že minimálna fakturačná jednotka sú 4 hodiny. Návrh skutkovo odôvodnil tak, že dňa 30.04.2010 uzavrel s odporcom Zmluvu o technickom servise a údržbe č. a to podľa ust. § 536 až 565 Obch. zák., pričom na základe tejto zmluvy v priebehu viac ako dvoch rokov si plnil svoje zmluvné povinnosti a odporca nemal voči plneniu týchto zmluvných povinností žiadne výhrady. Vystavené faktúry riadne uhrádzal. Niekedy v mesiacoch júl a august 2012 sa odporca snažil ukončiť predmetnú zmluvu. Doposiaľ však od zmluvy platne neodstúpil, takže zmluva je platná a napriek tomu, mu odporca neumožňuje plnenie dohodnutých povinností vyplývajúcich zo zmluvy. V doplnení návrhu podaním zo dňa 20.07.2013 uviedol, že podľa čl. V bodu 5.3 zmluvy o servise bolo dohodnuté, že každý rok na začiatku kalendárneho roka dôjde k potvrdeniu, resp. prehodnoteniu hodinových sadzieb a mesačného paušálu, ktoré bude odsúhlasené zmluvnými stranami. Pre rok 2013 zaslal odporcovi návrh ceny, odporca však tento návrh neodsúhlasil a navrhol svoje ceny, ktoré sú pre neho neprijateľné a preto je nútený požiadať súd aj o určenie ceny pre rok 2013.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 22.10.2013, v ktorom uviedol, že návrh nerešpektuje normatívne požiadavky na jeho obsah v zmysle ust. . Navrhovateľ v návrhu len zjednodušene konštatuje, že mu odporca neumožňuje plniť jeho záväzky zo servisnej zmluvy, bez bližšieho vymedzenia povinností odporcu a navrhovateľa a identifikácie údajného porušenia. Z formulácie petitu návrhu nie je možné jednoznačne identifikovať čoho sa navrhovateľ domáha, resp. určiť predmet požadovanej súdnej ochrany. K tej časti petitu návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti zaplatiť cenu za dielo uviedol, že doposiaľ nedošlo k porušeniu ani ohrozeniu jeho subjektívneho práva na zaplatenie ceny za vykonanie diela. Súd nemôže anticipovať ( predvídať ) skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia rozsudku ešte nenastali. Až splatnosťou ako pojmovým znakom nároku, možno uplatniť právo na súde. Navrhovateľ nemá actio nata, pokiaľ ide o domáhanie sa

povinnosti zaplatiť cenu za dielo. Na záver uviedol, že prevzatie uplatneného petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho materiálnu nevykonateľnosť.

V priebehu konania navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania čiastočne späť, a preto súd v späťvzatej časti návrhu konanie zastavil podľa , pričom predmetom konania zostalo uloženie povinnosti odporcovi umožniť navrhovateľovi plnenie zmluvných povinností v rozsahu dohodnutom v čl. III bode 3.1 Zmluvy o technickom servise a údržbe zo dňa 30.4.2010 č. .

Súd po vykonanom dokazovaní mal za nesporné, že dňa 30.04.2010 uzavreli Zmluvu č. o technickom servise a údržbe ( ďalej len zmluvu o servise ), predmetom ktorej bolo, že navrhovateľ ako zhotoviteľ realizuje pre odporcu ako objednávateľa servisné a údržbárske práce počas doby 6 rokov na objekte V. Q. W. ( ďalej len FVE ) s výkonom 995,775kWp v rozsahu uvedenom v čl. III bode 3.1 tejto zmluvy o servise.

Ďalej bolo medzi účastníkmi nesporné, že uzavretie tejto zmluvy o servise vyplývalo z čl. II bodu 13 Zmluvy o dielo č. zo dňa 12.02.2010, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom, ako zhotoviteľom a odporcom, ako objednávateľom, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela - výstavba fotovoltaickej elektrárne s názvom V. Q. do 1MW W..

Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca neumožňuje navrhovateľovi prístup do objektu V. Q. W. za účelom vykonávania jeho zmluvných povinností - servisných a údržbárskych prác špecifikovaných v čl. III bode 3.1 zmluvy o servise. Zo zhodného prednesu účastníkov vyplynulo, že zmluva o servise bola účastníkmi plnená od jej uzavretia až do roku 2012. Navrhovateľ v zmysle zmluvy o servise vykonával servisné a údržbárske práce na objekte V. Q. W., za vykonanie ktorých odporcovi fakturoval dohodnutú cenu týchto prác a odporca aj vystavené faktúry riadne platil. Nesporným medzi účastníkmi bolo teda aj to, že v priebehu časti roka 2010 a rokov 2011 a 2012 bola cena medzi účastníkmi dohodnutá konkludentným správaním, keď navrhovateľ vystavil faktúry za vykonané servisné a údržbárske práce a odporca ich zaplatil.

Keďže odporcom bola v priebehu konania vznesená námietka neplatnosti časti právneho úkonu, a to článku III bodu 3.1 zmluvy o servise z dôvodu jeho neurčitosti, súd si najprv ako predbežnú otázku vyriešil otázku platnosti namietanej časti zmluvy o servise. Súd uviedol, že namietaná časť právneho úkonu, a to článok III bod 3.1 zmluvy o servise je takým zmluvným dojednaním, ktoré nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy o servise, pretože z povahy právneho úkonu - zmluvy o servise vyplýva, že jej predmetom je realizácia servisných a údržbárskych prác na objekte V. Q. W., ktoré práce sú špecifikované práve v článku III bode 3.1 zmluvy o servise. Z uvedeného potom plynie, že namietaná neplatnosť sa vzťahuje na celý právny úkon - zmluvu o servise zo dňa 30.04.2010 č. . Dôvodom namietanej neplatnosti je neurčité vymedzenie zmluvných povinností navrhovateľa v článku III bode 3.1. , z ktorého nie je zrejmé vymedzenie rozsahu prác, ktoré má navrhovateľ vykonať. V tomto smere súd poukázal na základný princíp súkromného práva, ktorým je princíp zmluvnej voľnosti umožňujúci zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. V duchu tohto princípu účastníci na základe slobodne prejavenej vôle uzavreli dňa 30.04.2010 zmluvu o servise, v ktorej si v článku III bode 3.1 vymedzili aj rozsah diela - vykonávanie servisných a údržbárskych prác na objekte V. Q. W.. Podľa názoru súdu bol tento rozsah prác vymedzený dostatočne určito, čomu svedčí aj správanie sa účastníkov - zmluvných strán bezprostredne po uzavretí zmluvy, keď v priebehu časti roka 2010 a rokov 2011 a 2012 navrhovateľ realizoval svoje zmluvné povinnosti dohodnuté v článku III bode 3.1 zmluvy o servise, t.j. vykonával servisné a údržbárske práce na objekte V. Q. W., pričom následne cenu za vykonané práce fakturoval odporcovi a odporca vystavené faktúry riadne plnil. Toto správanie sa účastníkov ako zmluvných strán svedčí tomu, že zmluva o servise bola pre účastníkov dostatočne určitá a zrejmá. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že právny úkon - Zmluva o servise zo dňa 30.04.2010 je s poukazom na ust. § 266 ods. 1 Obch. zák. dostatočne určitým právnym úkonom ( zmluvné strany zmluvu realizovali, takže im bol známy obsah a rozsah zmluvných povinností ), preto tento právny úkon vyhodnotil ako platný.

V zmysle platnej zmluvy o servise a to konkrétne čl. III bodu 3.1 bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že navrhovateľ ako zhotoviteľ bude pre odporcu ako objednávateľa vykonávať servisné a údržbárske práce na V. Q. W., pričom rozsah týchto prác je špecifikovaný v uvedenom článku zmluvy. Navrhovateľ tieto práce pre odporcu aj vykonával počas časti roka 2010 a v rokoch 2011 a 2012 , z čoho vyplýva,

že účastníkom bol zrejmý obsah ako aj rozsah servisných a údržbárskych prác, ktoré mal navrhovateľ vykonávať. Rovnako z tohto zmluvného dojednania vyplýva aj miesto výkonu prác, a to V. Q. W. a tiež časové intervaly vykonávania prác, tam kde si ich zmluvné strany na základe zhodne prejavenej vôle určili. V tomto kontexte vymedzenia zmluvných povinností súd opäť poukázal na základnú zásadu obchodno - záväzkových vzťahov, a to zásadu zmluvnej voľnosti vyplývajúcu z autonómie vôle zmluvných strán ( možnosť urobiť právny úkon, zvoliť si jeho obsah a formu ). Súd zistil, že odporca neumožňuje navrhovateľovi plniť si jeho zmluvné povinnosti, a to vykonávanie servisných a údržbárskych prác na objekte V. Q. W. a to z dvoch hlavných dôvodov. Prvým je nedohodnutie ceny za vykonávanie týchto prác pre rok 2013, pretože za uplynulé roky bola cena medzi účastníkmi dohodnutá konkludentným spôsobom, a to vystavením faktúr zo strany navrhovateľa a ich zaplatením zo strany odporcu a druhým je nespôsobilosť navrhovateľa riadne ( bez vád a včas ) vykonávať svoje zmluvné povinnosti.

K prvému dôvodu súd uviedol, že zmluva o servise nebola koncipovaná tak, že ak by sa účastníci ako zmluvné strany nedohodli na začiatku kalendárneho roka na cene, má to za následok , že zmluva stráca platnosť a tým aj záväznosť pre zmluvné strany. To znamená, že účastníci prejavili vôľu uzavrieť zmluvu, hoci eventuálne mohla nastať situácia, že sa v niektorom kalendárnom roku nedohodnú na cene. Z uvedeného potom s poukazom na ust. § 536 ods. 3 Obch. zák., vyplýva, že zmluva je platná aj v prípade nedohodnutia ceny na ten - ktorý kalendárny rok a objednávateľ v danom prípade odporca je potom povinný s poukazom na ust. § 546 ods. 1 Obch. zák., platiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

K druhému dôvodu súd uviedol, že pokiaľ mal odporca, ako objednávateľ výhrady voči plneniu si zmluvných povinností zo strany navrhovateľa ( ešte v čase, keď mu umožňoval plniť zmluvu ) spočívajúce v tom, že navrhovateľ poskytoval vadné plnenie, právna úprava v týchto prípadoch umožňuje odporcovi uplatniť si nároky z vád ( ust. § 564 Obch. zák. odkazujúci na ust. § 436 až 441 Obch. zák. ), resp. navrhovateľ bol v omeškaní so svojím plnením, pričom právna úprava v týchto prípadoch umožňuje odporcovi postup podľa ust. § 344 a nasl. Obch. zák. Z uvedených zákonných ustanovení nevyplýva nárok neumožniť zmluvnej strane, ktorá je pripravená poskytovať plnenie, realizovať jej zmluvné povinnosti, pokiaľ je zmluva platná a záväzná pre obidve zmluvné strany. Preto sa potom súd s prihliadnutím na predmet sporu a obsah petitu návrhu sa ani bližšie nezaoberal tvrdeniami odporcu týkajúcimi sa vadnosti poskytovaného plnenie zo strany navrhovateľa, resp. plnenia poskytnutého v omeškaní.

Vzhľadom na uvedené dospel prvostupňový súd k záveru, že odporca nepostupuje v súlade so zákonom, keď neumožňuje navrhovateľovi plniť si dohodnuté zmluvné povinnosti vyplývajúce z platného právneho úkonu, preto návrh posúdil ako dôvodný, vyhovel mu a uložil odporcovi povinnosť sprístupniť navrhovateľovi areál V. Q. W. s výkonom 995,775kWp umiestnený v katastri obce W. za účelom umožnenia navrhovateľovi plnenie si povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o technickom servise a údržbe č. zo dňa 30.04.2010 v rozsahu vymedzenom v čl. III bode 3.1. , ktorý špecifikoval vo výroku rozhodnutia.

K námietkam odporcu, že petit návrhu nie je dostatočne určitý a že jeho prevzatie do výroku súdneho rozhodnutia bude mať za následok jeho materiálnu nevykonateľnosť súd uviedol, že petit návrhu, ktorý zostal predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu, tvorí obsah dohodnutých zmluvných povinností medzi účastníkmi ako zmluvnými stranami, pričom súd spornú zmluvu o servise vyhodnotil ako platný právny úkon, takže akákoľvek modifikácia petitu by bola vlastne aj modifikáciou dohodnutých zmluvných povinností, čo by v konečnom dôsledku bolo v rozpore s právnym princípom zmluvnej voľnosti subjektov daného záväzkového vzťahu. Navyše podľa názoru prvostupňového súdu je predmetné rozhodnutie materiálne vykonateľné s poukazom na ust. § 192 Exekučného poriadku ( vymoženie uloženej povinnosti ukladaním pokút ).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý podal návrh na náhradu trov konania a ktorý mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti ( t.j. v časti zastaveného konania, kde z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania) plnú náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu ( z petitu o uloženie povinnosti umožniť plnenie zmluvy ) vo výške 99,50 € a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 553,51 Eur.

O vrátení zaplateného súdneho poplatku vybratého z petitu návrhu, ktorý sa týkal uloženia povinnosti platiť cenu platnú pre rok 2013 po príslušnom krátení o sumu 6,63 €, súd rozhodol v súlade s ust. , a a Zb v platnom znení, lebo mal za to, že išlo o samostatný petit, ktorý mohol byť predmetom samostatného návrhu, pričom ohľadne tohto petitu sa nezačalo pojednávanie vo veci samej ( návrh bol prednesený len v intenciách petitu týkajúceho sa uloženia povinnosti odporcovi umožniť navrhovateľovi plnenie jeho zmluvných povinností ).

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh v časti uloženia povinnosti plniť zmluvu a nahradiť trovy konania spolu vo výške 653,01 € zamietne a uloží navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Podľa názoru odvolateľa článok 3.1. Servisnej zmluvy bol mechanicky, bez akejkoľvek úpravy a nevyhnutnej konkretizácie porušeného práva, prevzatý do žalobného petitu a následne do napadnutého výroku rozsudku, v dôsledku čoho návrh nemohol vyvolať zamýšľané právne účinky. Podľa názoru odporcu súd môže konať a rozhodnúť iba o takom petite, na základe ktorého, ak je prevzatý do súdneho rozhodnutia, je možné nariadiť a vykonať exekúciu. Poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 1.9.1998, sp.zn. . Odporca poukázal na to, že súd bol povinný zisťovať, či znenie petitu zodpovedá konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku a zároveň, či je dostatočne určitý, presný, úplný a vykonateľný. Vydaniu rozhodnutia súdu musí predchádzať zákonné konanie, t.j. taký postup súdu, v ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, čo platí aj pre výklad a používanie procesnoprávnych predpisov. Podľa názoru odvolateľa neodmietnutím návrhu, resp. nerealizovaním výzvy na odstránenie vád podľa , prvostupňový súd neprípustným spôsobom porušil procesné aspekty občianskeho súdneho konania a výrazným spôsobom zasiahol do práva odporcu na spravodlivé súdne konanie a na efektívnu súdnu ochranu. Zároveň odporca poukázal na to, že z dikcie Exekučného poriadku vyplýva, že spôsobilým exekučným titulom je výlučne vykonateľné rozhodnutie, pričom rovnocennými zložkami vykonateľnosti rozhodnutia sú formálna a materiálna vykonateľnosť. Z tohto dôvodu sa odvolateľ nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti, pričom poukázal na ustanovenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Odporca zdôraznil, že povinnosti navrhovateľa, ktorých vykonanie má odporca umožniť, nie sú konkretizované jednoznačne a určito, absentuje časť realizácie jednotlivých prác a najmä ich nevyhnutný obsah a rozsah. Nesprávnosť procesného postupu súdu umocňuje podľa názoru odporcu aj skutočnosť, že súd vo výroku ukladá odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľovi plnenie povinností podľa servisnej zmluvy, pričom samotnú povinnosť má realizovať tretia osoba. Súd teda vo výroku súdneho rozhodnutia zaviazal odporcu na splnenie povinností vo vzťahu k osobe, ktorá nie je účastníkom konania. Uviedol, že tretia osoba je spoločnosť AVB, pričom uvedený subjekt nie je ani riadne identifikovaný a jeho vzťah k navrhovateľovi nie je v súdnom rozhodnutí mimo výrokovej časti nijako zdôvodnený a bližšie charakterizovaný. Vzhľadom na uvedené nemôže byť napadnutý výrok materiálne vykonateľný z dôvodu, že ukladá odporcovi povinnosť vo vzťahu k subjektu, ktorý nie je účastníkom konania. Odporca zároveň poukázal na ustanovenie a uviedol, že ak podľa tohto zákonného ustanovenia súd v rozsudku uloží odporcovi povinnosť bez určenia lehoty na jej plnenie, je odporca povinný splniť uloženú povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. S prihliadnutím na uvedené by sa mal rozsudok stať vykonateľným uplynutím 3-dňovej lehoty od právoplatnosti rozsudku, a teda v danom prípade by navrhovateľ uplynutím uvedenej lehoty de facto disponoval exekučným titulom, čo by viedlo k absurdnej situácii, kedy by odporca musel umožniť vykonanie všetkých súdom uložených povinností bez ohľadu na čas plnenia podľa servisnej zmluvy, pričom nevykonaním niektorej z nich by bol vystavený hrozbe uloženia pokuty podľa EP. Taktiež odporca uviedol, že z formulácie enunciátu vyplýva, že súd ukladá povinnosti pro futuro, t.j. anticipuje skutočnosti, ktoré ešte nenastali, čo je v hrubom rozpore s , keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa názoru odporcu súd nemôže uložiť povinnosť vo vzťahu ku ktorej sa odporca doposiaľ nedostal do omeškania, resp. ktorá porušená nebola. Tiež uviedol, že žaloby na plnenie smerujú k vydaniu exekučného titulu, ktorým je autoritatívne uložená povinnosť plniť. Odvolateľ sa domnieva, že znenie výrokovej časti napadnutého rozsudku pripúšťa a umožňuje rozdielny výklad, čo je neakceptovateľné.

Odvolateľ zároveň poukázal na to, že pokiaľ nebol navrhovateľ zo strany súdu vyzvaný na odstránenie zjavného nedostatku žalobného petitu, v dôsledku čoho bol odporca v konaní neúspešný, konanie je zaťažené vadou predstavujúcou významný zásah do procesného postavenia odporcu.

Navrhovateľ podal vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 7.4.2014, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa riadne a podrobne zistil skutkový stav, rozhodol správne v zmysle platného právneho poriadku a z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd odvolanie odporcu zamietol a potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa. Zároveň požiadal o priznanie trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 61,87 € a 1 x režijný paušál v sume 8,04 € a DPH 20 % v sume 13,98 €, teda spolu v sume 83,89 €.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ uviedol, že odporca vo svojom odvolaní len rozvádza všeobecné teórie nevykonateľnosti rozhodnutia a považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za chybné v tom, že neodmietol návrh a týmto svojím konaním mal výrazným spôsobom zasiahnuť do práva odporcu na spravodlivé súdne konanie a efektívnu súdnu ochranu. Odporca však vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom neuviedol, prečo by súdne rozhodnutie nemalo byť vykonateľné a z akého dôvodu nie je možné nariadiť a vykonať exekúciu a zároveň neuviedol žiaden relevantný dôkaz o tom, že zo strany súdu došlo k porušeniu procesných práv odporcu a akým spôsobom a úkonom konanie súdu obmedzilo právo odporcu na spravodlivé súdne konanie. Taktiež uviedol, že mu nie je známe, z akého dôvodu odporca dospel k záveru, že plnenie podľa servisnej zmluvy má povinnosť realizovať tretia osoba, pričom podľa názoru navrhovateľa týmto tvrdením odporca len zavádza súd.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovenia , bez nariadenia pojednávania podľa a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia , , ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 11. júla 2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi umožniť obchodnej spoločnosti BBF elektro s.r.o., Spišská Nová Ves plniť povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy o technickom servise a údržbe č. zo dňa 30.4.2010, ktoré špecifikoval v petite návrhu. Zároveň navrhovateľ žiadal, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi za vykonané práce v zmysle Zmluvy o technickom servise a údržbe č. mesačný paušál á 800,-Eur bez DPH, hodinová sadzba počas pracovnej doby, t.j. od 7.00 hod. do 15.00 hod. v pracovných dňoch vo výške 17,-Eur/hodina, hodinová sadzba mimo pracovnej doby, t.j. pred 7.00 hod. po 15. 00 hod. v pracovných dňoch vo výške 19,-Eur/hodina a hodinová sadzba mimo pracovných dní ( víkendy, štátne sviatky ) 22,-Eur/ hodina s tým, že minimálna fakturačná jednotka sú 4 hodiny. Navrhovateľ v priebehu konania na pojednávaní dňa 11.2.2014 zobral svoj návrh na začatie konania v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi za vykonané práce v zmysle Zmluvy o technickom servise a údržbe č. 30/04/2010 zo dňa 30.4.2010 cenu platnú pre rok 2013, t.j. od 1.1.2013 do 31.12.2013, ktorú konkrétne špecifikoval späť a zároveň zobral návrh späť ohľadne uloženia povinnosti odporcovi umožniť navrhovateľovi plnenie zmluvných povinností zo Zmluvy o technickom servise a údržbe č. zo dňa 30.4.2010 v rozsahu "údržbárske práce a komplexná prehliadka inventorov sa budú realizovať 1 x ročne počas pracovných dní vopred dohodnutých s objednávateľom a objednávateľ je povinný na 1 deň zabezpečiť beznapäťový stav FVE , servisné práce sa budú realizovať na základe telefonickej výzvy objednávateľa na tieto telefónne čísla a v tomto poradí (poradí čísiel v prípade nedostupnosti čísla), zhotoviteľ je povinný nastúpiť na servisné práce do 4 hod. od nahlásenia alebo po dohode s objednávateľom", a preto súd v zmysle v týchto častiach konanie zastavil. Predmetom sporu teda zostalo uloženie povinnosti odporcovi umožniť navrhovateľovi plnenie zmluvných povinností v rozsahu dohodnutom v článku III. bod 3.1. Zmluvy o technickom servise a údržbe zo dňa 30.4.2010. Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd za preukázané, že nárok navrhovateľa je dôvodný, a preto mu vyhovel.

Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ustanovenia § 536 ods.2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa ustanovenia § 536 ods.3 Obch. zák., cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa ustanovenia § 546 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3 ), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa ustanovenia , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ustanovenia , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ustanovenia , pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa ustanovenia § 41 Obč. zák., ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa čl. III bodu 3.1 zmluvy o servise, predmetom plnenia tejto zmluvy je realizácia servisných a údržbárskych prác počas 6 rokov, pre V. Q. W. ( ďalej len FVE ) s výkonom 995,775kWp umiestnený v katastri obce W. v rozsahu: údržbárskych prác (vyčistenie a dotiahnutie elektrospojov v skrinkách MX, RDC, trafostanicí, dotiahnutie a kontrola úchytných spojov panelov a oceľovej konštrukcie, kontrola a dotiahnutie spojov oceľovej konštrukcie) 1 x ročne v priebehu cca 5-10 dní, komplexnej preventívnej prehliadky inventorov (vyčistenie, diagnostika riadiacich obvodov, kontrola spojov, odporúčanie na ďalšiu prevádzku) 1 x ročne vykonávanej priamo spoločnosťou ABB, vizuálne kontroly zariadenia - 1 x za 2 mesiace, servisných prác, vykonávanie odborných prehliadok a skúšok, poskytnutie nonstop pohotovostnej služby, vypracovanie protokolov o poruchách a závadách, odstraňovanie porúch a vád.

Podľa čl. V bodu 5.1 zmluvy o servise, cena za zhotovenie predmetu plnenia v rozsahu podľa čl. III tejto zmluvy je určená dohodou zmluvných strán v zmysle

Podľa čl. V bodu 5.3 zmluvy o servise, každý rok, na začiatku kalendárneho roka dôjde k potvrdeniu, rep. prehodnoteniu hodinových sadzieb a mesačného paušálu , ktoré bude odsúhlasené oboma stranami.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil svoje právo na súde oprávnene, nakoľko je nesporné, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o technickom servise a údržbe zo dňa 30.4.2010 č. , ktorá bola uzatvorená v zmysle § až 565 . V priebehu konania bolo nesporne preukázané, že na základe tejto zmluvy navrhovateľ v priebehu viac ako dvoch rokov si plnil všetky zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z uzatvorenej zmluvy a odporca mu vykonávanie zmluvných plnení umožnil a nemal k nim žiadne výhrady. Vykonané práce navrhovateľ fakturoval a odporca vystavené faktúry riadne uhrádzal. Taktiež je nesporné, že odporca prípisom zo dňa 26.9.2012 odstúpil od zmluvy č. , pričom navrhovateľ s odstúpením od zmluvy nesúhlasil, a preto podal návrh o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Následne odporca odstúpenie od zmluvy odvolal, avšak prestal umožňovať navrhovateľovi plniť si povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy.

V priebehu konania odporca namietal neplatnosť časti právneho úkonu, a to článku III. bod 3.1. zmluvy o servise z dôvodu jej neurčitosti. Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že uzatvorená zmluva zo dňa 30.4.2010 je v celom rozsahu platným právnym úkonom s poukazom na ustanovenie . Odvolací súd sa s právnou argumentáciou prvostupňového súdu ohľadne vyslovenia platnosti uzatvorenej zmluvy stotožnil a tiež sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd nad rámec skutočností uvedených k tejto otázke prvostupňovým súdom uvádza, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi konania dochádzalo k plneniu uzatvorenej zmluvy bez akýchkoľvek problémov, vytvorila sa medzi nimi prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, a preto právny úkon - uzatvorená zmluva o servise bola podľa názoru odvolacieho súdu uzatvorená na základe vzájomnej vôle obidvoch zmluvných strán, čo potvrdili svojimi podpismi na zmluve, teda odvolací súd pri výklade vôle odporcu, ktorý namietal neplatnosť právneho úkonu aplikoval ustanovenie .

Odvolací súd poukazuje na to, že uzatvorená zmluva je obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý bol uzatvorený v súlade s a nasl. , pričom táto zmluva má všetky zákonom stanovené podstatné náležitosti, čo vyplývaj aj z rozsudku prvostupňového súdu. Nad rámec toho odvolací súd konštatuje, že je nesporné, že medzi účastníkmi konania bol určený spôsob určenia ceny za vykonané práce, pričom odporca fakturovanú cenu zo strany navrhovateľa uhrádzal. Takýmto postupom odporca vlastne uznal, že súhlasí s ustanoveniami zmluvy, ktorú podpísal.

Zároveň odvolací súd dopĺňa, že zmluva prejavuje vôľu zmluvných strán a strana, ktorá s takouto formuláciou súhlasila, sa v zásada nemôže domáhať neplatnosti tohto ustanovenia. Zároveň v obchodnoprávnych vzťahoch platia základné zásady obchodného práva, medzi ktoré patrí aj zásada zmluvnej voľnosti, ktorá bola medzi účastníkmi konania využitá pri uzatváraní zmluvy.

K samotným námietkam odporcu, že navrhovateľ poňal text uzatvorenej zmluvy priamo do návrhu, čím uplatnený petit je nevykonateľný, odvolací súd uvádza, že práve dohodnuté ustanovenia v uzatvorenej zmluve sú výsledkom zmluvnej voľnosti, na ktorých sa dohodli zmluvné strany, a preto by súd nemohol modifikovať vôľu, ktorú zmluvné strany prejavili pri uzatváraní právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje postup navrhovateľa za správny, keď sa v uplatnenom návrhu domáhal povinnosti od odporcu, ku ktorým pristúpil v platne uzatvorenej zmluve, a ktoré dobrovoľne odmietal ďalej plniť.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa , , ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s a priznal úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 83, Eur, t.j. jeden úkon právnej služby vo výške 61,85 Eur - vyjadrenie k odvolaniu ( vyhlášky č. ), režijný paušál v sume 8,04 Eur ( vyhlášky č. ) ako aj DPH vo výške 13,98 Eur ( vyhlášky č. ).

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.