Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3CoE-155-2014.pdf
PDF · 83.12 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/155/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: S Machinery s.r.o., naposledy so sídlom Partizánske, Nitrianska 503/60, IČO: 36 527 815, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 3.479,69 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 12. mája 2014, č. k. 5Er/794/2008 - 17, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi, ustanovenému náhradníkovi súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, trovy exekúcie vo výške 24,70 Eur vrátane DPH, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Súd prvého stupňa šetrením zistil, že povinný ako obchodná spoločnosť bol uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/90/2012-23 zo dňa 26.06.2013 zrušený bez likvidácie, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2013. Povinný - obchodná spoločnosť bol dňa 08.10.2013 "ex offo" vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín. Keďže povinný zanikol bez likvidácie, nezostal mu žiadny majetok postihnuteľný exekúciou, preto súd prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku musel exekúciu zastaviť. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 196, § 200 ods. 1, ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v príslušnom znení v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008. Dospel k záveru, že účelné trovy exekúcie spolu predstavovali sumu 24,70 Eur vrátane DPH. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, súd prvého stupňa k náhrade nevyhnutných trov exekúcie vo výške 24,70 Eur zaviazal oprávneného, ktorý je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi trovy exekúcie vo výške 24,70 Eur ako nástupcovi odvolaného súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, pričom časť priznaných trov patrí odvolanému súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Mrenicovi, ktorý môže ich vyplatenie požadovať od Mgr. Milana Somíka.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, strata spôsobilosti účastníka konania robí exekúciu neprípustnou. Vzhľadom na stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, zastával názor, že exekúcia mala by vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Pokiaľ by súd posudzoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, tento dôvod by musel byť daný v čase rozhodovania súdu, to znamená v čase, keď ešte existoval povinný, ktorého majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa však rozhodoval o zastavení exekúcie za situácie, kedy bol povinný vymazaný z
Obchodného registra Slovenskej republiky, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bol bez právneho nástupcu a tento stav už trval viac ako 7 mesiacov. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré viedlo súd prvého stupňa k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, bol následne oprávnený zaviazaný k náhrade trov exekúcie. Mal za to, že súd pri uložení povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku však musí uvážiť, ktoré trovy potreboval súdny exekútor na účelné vymáhanie nároku a či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Poukázal na to, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Podľa jeho názoru nie je daný dôvod, aby oprávnený znášal trovy exekúcie. V prípade, ak dôjde k zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
K podanému odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor Mgr. Milan Somik, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že výmazu povinného predchádzalo zrušenie bez likvidácie. Ak došlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie a bez právneho nástupcu, potom podmienkou zrušenia bez likvidácie bolo, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka), a teda ani na úhradu trov exekúcie. K výmazu povinného teda došlo z dôvodu jeho nemajetnosti. Súd prvého stupňa preto správne zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor má zákonný nárok na trovy exekúcie, ktorý mu vyplýva zo znenia § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Krajský súd ako odvolací súd vec preskúmal v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením veci v uznesení súdu prvého stupňa, na ktoré v podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 23.10.2006, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Mrenicovi dňa 27.10.2006, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 3.479,69 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 700-1510062606- GC04/06 zo dňa 04.04.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2006 a vykonateľnosť dňa 13.06.2006. Súd prvého stupňa dňa 09.11.2006 udelil menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Následne súd prvého stupňa na podnet súdneho exekútora Mgr. Milana Somika, ako ustanoveného náhradníka za súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/90/2012-23 zo dňa 26.06.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2013, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť S Machinery s.r.o., so sídlom Nitrianska 503/60, Partizánske, IČO
36 527 815, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 19473/ R. Povinný bol následne dňa 08.10.2013 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 28CbR/90/2012-23 zo dňa 26.06.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2013, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov:
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v platnom znení proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
V zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).
Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .