Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19C-160-2014.pdf
PDF · 88.71 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/160/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s., Prievozská 37, 821 09 Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., IČO 36866 733, Pri starej prachárni č. 13, Bratislava a odporcu: B. V., Z.. XX.XX.XXXXbytom B. XX, XXX XX B., o zaplatenie 2,65 eur takto
rozhodol:
1. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2,65 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 26.07.2006 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k úhrade sumy 80,- Sk, t.j. 2,65 eur a trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2.464,- Sk, t. j. 81,80 eur. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.10.2005 mu bola postúpená pohľadávka Slovenského rozhlasu voči odporcovi v celkovej výške 40,- Sk, pričom touto žalobou sa domáha úhrady jej nepremlčanej časti vo výške 40,- Sk. S postúpením pohľadávky bola odporkyňa oboznámená zo strany Slovenského rozhlasu oznámením o postúpení pohľadávky a zároveň bol zo strany Slovenského rozhlasu vyzvaná na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov vo výške 300,- Sk. Odporkyňa si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkov, s poukazom na § 3 ods. 3 a § 4a ods. 1 a ods. 2 Zákona o koncesionárskom poplatku bol povinný platiť koncesionársky poplatok za rozhlasový prijímač vždy do 15. dňa v mesiaci. V období od 1.9.1999 do 31.7.2003 vo výške 30,- Sk, v období od 1.8.2003 do 30.6.2005 vo výške 40,- Sk za používanie rozhlasových prijímačov, a to za každý prijímač. Podľa § 8 ods. 3 Zákona o koncesionárskych poplatkoch je platiteľ koncesionárskych poplatkov v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, vyzve ho Slovenský rozhlas písomne na splnenie povinnosti podľa tohto zákona, čo aj Slovenský rozhlas urobil. Odporkyňa na výzvu nereagovala.
Odporca sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 03.11.2014. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že so žalobou nesúhlasí, pretože dňom 25.08.1999 prestal platiť koncesionárske poplatky, nakoľko sa jeho rozhlasový prijímač stal neopraviteľným. Daným dňom prestal mať povinnosť platiť koncesionárske poplatky. Zo zákona č. 212/1995 Z.z. nevyplýva žiadna povinnosť túto skutočnosť oznámiť vyberateľovi poplatku, povinnosť preukázať, že nie je vlastníkom prijímača má iba po priamej výzve od vyberateľa poplatku. Keďže jeho povinnosť platiť poplatok zanikla podľa §3 ods. 9, nebol povinný koncesionársky poplatok platiť a nedlhuje SRO ani navrhovateľovi žiadnu sumu.
Súd s poukazom na ustanovenie § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s §115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariaďoval súdne pojednávanie, nakoľko sa jedná o drobný spor (§200ea O.s.p.) Dňa 12.12.2014 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - s podacím hárkom Slovenskej pošty zo dňa 20.10.2005, výzvou Slovenského rozhlasu zo dňa 20.10.2005 podpísanou v elektronickej podobe, potvrdením Slovenského rozhlasu, ktoré je podpísané v elektronickej podobe o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi - odporkyni a zároveň, že zo strany Slovenského rozhlasu došlo k výzve na úhradu nedoplatkov prostredníctvom Slovenskej pošty, protokolom o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom o postúpení pohľadávok k realizačnej zmluve zo dňa 20.10.2005, Výpisom nedoplatkov žalovanej evidenčné číslo SIPO 8550247065, ako aj ostatným obsahom súdneho spisu, najmä rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7C 144/2006-326.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd v rámci citovaných ustanovení vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhovateľ navrhol a rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré mal k dispozícií v súdnom spise.
Predmetom tohto konania je pohľadávka, ktorá vznikla voči odporcovi na základe zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, konkrétne pohľadávka vo výške 80,- Sk, t.j. 2,65 eur za obdobie mesiacov február a marec 2004.
Podľa § 3 ods. 1,3,6 citovaného zákona, platiteľom poplatku je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve. Platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške stanovenej týmto zákonom do 15-teho dňa v mesiaci. Povinnosť zaplatiť poplatok vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho potom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončí posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok.
Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 212/1995 Z.z. platiteľ poplatkov podľa odsekov 1 až 4 je povinný vyberateľovi poplatkov oznámiť do 15 dní vznik povinnosti platiť poplatok, a to aj v prípade, ak mu táto povinnosť vznikla opäť po predchádzajúcom uplatnení zániku povinnosti platiť poplatok s uvedením mena, priezviska, rodného čísla a dresy trvalého bydliska, právnické soby a samostatne zárobkov činné osoby presné označenie ich názvu , sídla, obchodného mena a identifikačného čísla.
Podľa § 3 ods. 9 zákona č. 212/1995 Z.z. povinnosť platiť poplatok zaniká, ak sa prijímač zničí alebo je neopraviteľný, ak sa prijímač predá, daruje alebo zverí na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe.
Podľa § 4 os. 1 cit. zákona, príjemcom poplatku za rozhlasový prijímač je Slovenský rozhlas. Z poplatku podľa §3 je vyberateľ poplatkov oprávnený zrážať zmluvne dohodnutú províziu.
Podľa § 4a ods. 1 cit. Zákona mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 40,- Sk. Podľa ods. 3 mesačná výška poplatku pre fyzickú osobu, ktorá je poberateľom dôchodku, ak nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným mesačným príjmom zo zárobkovej činnosti, je za používanie rozhlasových prijímačov 20 Sk.
Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z. každá fyzická osoba v Slovenskej republike a každá právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré nie sú platiteľmi poplatkov sú povinné vyberateľovi poplatkov na jeho výzvu preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu.
Okresný súd Bratislava 1 v konaní č. 7C 144/2006-326 právoplatným rozsudkom zo dňa 20.10.2008 zamietol návrh Slovenského rozhlasu na určenie, že Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.7.2005 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom a na jej základe Realizačná zmluva č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 20.9.2005 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom a Realizačná zmluva č. 2 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27.1.2006 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom sú neplatné. Zároveň určil, že právny vzťah založený Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 17.5.2005, Realizačnou zmluvou č. 1 uzavretou dňa 20.9.2005 a Realizačnou zmluvou č. 2 uzavretou dňa 27.1.2006 medzi účastníkmi (Slovenský rozhlas a Lawyer Partners a.s.) naďalej trvá.
V zmysle vyššie uvedených ustanovení Zákona o koncesionárskych poplatkoch z tejto zákonnej povinnosti vzniklo oprávnenie prijímať koncesionárske poplatky Slovenskému rozhlasu. Z citovaného rozsudku tunajšieho súdu vyplýva, že Slovenský rozhlas Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.5.2005 platne postúpil neuhradené splatné koncesionárske poplatky, ktoré v čase postúpenia reálne existovali a boli po lehote splatnosti na Lawyer Partners a.s. S poukazom na § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ je aktívne legitimovaným na podanie žaloby.
Z Potvrdenia Slovenského rozhlasu vyplýva, že doporučenou zásielkou zo dňa 20.10.2005 pod podacím číslom 04952954 preukazoval dlžníkovi B. V. bytom B.H. X, XXX XX Bratislava, V. XXXXXXXXXX postúpenie pohľadávky z koncesionárskych poplatkov Slovenského rozhlasu na navrhovateľa.
Z navrhovateľom predloženého Výpisu nedoplatkov vyplýva, že odporca neuhradil Slovenskému rozhlasu koncesionárske poplatky za rozhlasový prijímač za mesiac február a marec 2004 v celkovej výške 80,- Sk. Následne za mesiaca apríl 2004 koncesionársky poplatok bol odhlásený. Navrhovateľ si žalobou voči odporcovi uplatňuje titulom nároku na koncesionársky poplatok len čiastku 80,- Sk.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že odporca je v konaní pasívne vecne legitimovaná, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, že v rozhodnom období bol držiteľom rozhlasového prijímača nachádzajúceho sa na B. R. Č.. X V. B., a v lehote splatnosti neuhradil koncesionárske poplatky tak ako mu to ukladal v tom čase platný zákona o koncesionárskych poplatkoch. Súd nemohol vziať do úvahy tvrdenia odporcu uvádzané v písomnom vyjadrení, pretože ich pravdivosť ničím nepreukázal. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 212/1995 Z.z. platiteľ poplatkov podľa odsekov 1 až 4 je povinný vyberateľovi poplatkov oznámiť do 15 dní vznik povinnosti platiť poplatok, a to aj v prípade, ak mu táto povinnosť vznikla opäť po predchádzajúcom uplatnení zániku povinnosti platiť poplatok. Odporca teda nepreukázal, že si uplatnil voči právnemu predchodcovi odporcu zánik povinnosti platiť poplatok, inými slovami, že mu oznámil zánik jeho poplatkovej povinnosti.
Vzhľadom na uvedený záver súd zaviazal odporcu s poukazom na vyššie citované ustanovenia § 3 ods. 3 a § 4a ods. 1 a ods. 2 Zákona o koncesionárskych poplatkoch č. 212/1995 Z.z. k úhrade
žalovanej sumy, ktorá prepočtom na eur činí sumu 2,65 eur. Uvedenú čiastku je odporca v zmysle odôvodnenia žaloby povinný uhradiť na účet navrhovateľa číslo XXXXXXXXXX/XXXX V. V. V., T..Q.., V. XXXXXXXXXX.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. (drobné spory) a plne procesne úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Pri rozhodovaní o trovách konania a výške ich náhrady súd vzal do úvahy skutočnosť, že v tomto konaní ide o mimoriadne nízku hodnotu sporu (2,65 eur) a navrhovateľom uplatňované trovy právneho zastúpenia (65,19 eur) sú vo výrazne veľkom nepomere so žalovanou sumou. Preto mal súd za dôvodné náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznať. Vzhľadom na charakter sporu sa nejedná o náročnú vec, a to tak z časového, ako aj z odborného hľadiska, navrhovateľ podal na súdy prvého stupňa niekoľko tisíc skutkovo a právne identických žalôb na DVD nosiči elektronicky. Vzhľadom na uvedené sa súdu aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o výške trov konania v prejednávanom prípade javila ako nevyhnutná.
Ohľadom navrhovateľom uplatneného nároku na súdny poplatok za podanie žalobného návrhu súd dodáva, že navrhovateľ súdny poplatok spolu s podaním žaloby neuhradil a tento mu ani nebol súdom vyrubený, preto mu nevznikol voči odporcovi nárok na jeho náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.