Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-355-2014.pdf
PDF · 84.22 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/355/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: W. M. F., s.r.o., P. 5, V., C.: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou Z. M., s.r.o., P. 5, V., C.: XX XXX XXX proti povinnému: I. X., nar. XX.X.XXXX, B. XX, M., o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom L.. E. M., W. úrad V., Záhradnícka 60, Bratislava, pod W.u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice C., takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa XX.X.XXXX poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora L.. E. M. na vymoženie istiny XXX,XX eur s príslušenstvom. Y. X.XX.XXXX podal povinný návrh na zastavenie exekúcie a povolenie odkladu, nakoľko nadobudol pochybnosti o oprávnenosti vymáhania pohľadávky oprávneného. Povinný uviedol, že ani v jeho prípade si povinný sám nevyjednal rozhodcu, ale musel sa podrobiť rozhodcovskej doložke, ktorá bola v zmluve, resp. vo všeobecných obchodných podmienkach už vopred naformulovaná. Povinný vo svojom podaní poukázal aj na neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnosť v postavení medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný navrhol aj odklad exekúcie. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 N./XXX/XXXX z XX. januára XXXX publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa 22.6.2005 uzatvorená zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške XXX,XX eur. Uviedol, že v článku IX. písm. i/ všeobecných obchodných podmienok pôžičky, ktoré sú súčasťou zmluvy, bola zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené pred rozhodcovským súdom. Súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Praktickým dôsledkom rozhodcovskej doložky tak, ako bola formulovaná je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Na základe uvedeného súd prvého
stupňa vyslovil názor, že ustanovenie článku IX. zmluvy je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, a preto je neplatné (§ 53 ods. 1, 4 OZ, rozsiahla judikatúra Európskeho súdneho dvora). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu vydaný U.. P. V., rozhodcom Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., je neúčinný a nevykonateľný. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože neexistuje spôsobilý exekučný titul ako základ pre vykonávanie exekúcie. O trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po tom, čo mu bude predložené vyúčtovanie trov exekúcie a exekútorský spis.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom, keďže nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ale iba materiálnu a formálnu správnosť exekučného titulu. Poukázal na nesprávny preklad rozhodnutia R. do slovenského jazyka, čo je zreteľné pri porovnaní znenia v anglickom jazyku. Uviedol, že správny preklad je však taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť „posúdiť“, resp. „vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá (alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Súd prvého stupňa nie je podľa rozhodnutia R. povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Citoval ustanovenie § 35 a § 37zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z citovaných ustanovení vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie.
Uviedol, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku R. povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve, avšak v slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Poukázal aj na nesprávny preklad prílohy 1 písm. q/ smernice 93/13/EHS. Namietal, že ani zo slovenského a ani z európskeho práva nemožno vyvodiť záver, podľa ktorého by súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich.
Oprávnený zastával názor, že postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X M N./XX/XXXX zo dňa XX. 9. XXXX, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.
Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa X.X.XXXX a povinnému dňa X.X.XXXX.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:
V prejednávanej veci je exekučným titulom rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., V. vydaný U.. P. V. sp. zn. TP XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.
Účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX dňa XX.X.XXXX. Pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah z hľadiska, či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na to, že oprávnený nepreukázal, že povinnému bol úver poskytnutý v súvislosti s výkonom zamestnania, povolania alebo podnikania, treba zmluvu účastníkov konania posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich sa použije aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V prejednávanej veci sa rozhodcovská doložka nachádza v odseku IX. písm. i/ úverových zmluvných podmienok oprávneného. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred rozhodcovským súdom.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Aj keď citované ustanovenie bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené až novelou účinnou od 1.1.2008, táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho
zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).
Dôvodom na zastavenie exekúcie súdom prvého stupňa bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie a oprávňuje exekučný súd exekúciu zastaviť v ktoromkoľvek jej štádiu.
Námietka oprávneného, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho prekladu smernice Rady 93/13/EHS do slovenského jazyka, nie je dôvodná. Príloha smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Členské štáty však môžu prijať aj úpravu prísnejšiu a tak zabrániť používaniu neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Neprimeranosť zmluvných podmienok súdy posudzujú pri zohľadnení všetkých okolností veci, pričom aplikujú národnú úpravu. Smernicu súd priamo neaplikuje, môže ju použiť len ako interpretačné pravidlo. Posúdenie neprimeranej podmienky podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka exekučným súdom a jej následné vyhodnotenie ako neplatnej je v súlade so slovenským právom. Navyše zákonodarca novelou č. 568/2007 Občianskeho zákonníka účinnou od 1.1.2008, priamo v § 53 ods. 4 písm. r) menuje ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za neprijateľné.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.