Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/120/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s. IČO: 31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, právne zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., IČO: 36866881, so sídlom Bratislava, Žabotova 2/B proti odporcovi: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XXXX/XX o zaplatenie 1.827,43 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -70 zo dňa 13.02.2014 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak že: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.331,94 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 26.11.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku“.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb dňa 05. 01. 2006, na základe ktorej zriadil žalovanému žalobca rastový osobný účet, vrátane poskytnutia platobnej karty s debetným limitom pôvodne 10.000,- Sk. Ďalej zo zistenia, že žalobca žalovanému oznámil, že eviduje na jeho účte debetný zostatok vo výške 1.038,17 Eur a výška povoleného debetného zostatku predstavuje 38,17 Eur. Vyzval žalovaného na doplnenie zostatku v lehote 20 kalendárnych dní. Listom zo dňa 16. 11. 2010 žalobca odstúpil od zmluvy so žalovaným a vykázal mu aktuálny debetný zostatok 1.314,41 Eur.

Nárok žalobcu posudzoval ako nárok uplatnený na základe nepovoleného debetného zostatku. Ďalej ako nárok na zaplatenie sankčného úroku vo výške 20 % z dlžnej istiny vyčíslený za obdobie od odstúpenia od zmluvy do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským. Zmluva bola uzatváraná medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluva inak formulovaná dodávateľom je štandardnou typovou zmluvou a sám dodávateľ sa dobrovoľne rozhodol

od zmluvy odstúpiť napriek tomu, že existujú iné inštitúty, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Pokiaľ ustanovenia zmluvy o bežnom účte, vrátane všeobecných obchodných podmienok napriek odstúpeniu od zmluvy zachovávajú právo dodávateľa požadovať od spotrebiteľa sankčný úrok vo výške 20 % ročne, ide o nevýhodnejšiu právnu úpravu oproti § 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka a táto je pre rozpor s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom.

Zaviazal žalovaného zaplatiť debetný zostatok vo výške 1.331,94 Eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol v časti požadovaného sankčného úroku.

Úrok z omeškania priznal vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia účinnosti odstúpenia od zmluvy do zaplatenia.

Poukázal na ustanovenie § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, 2 § 710, § 711, § 715, Obchodného zákonníka, § 39, § 54 ods. 1, § 48 ods. 1, 2 § 457 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., článok III. bod 23 VOP (všeobecných obchodných podmienok), článok III. bod 37 VOP .

O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal odvolanie žalobca.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu a priznal mu náhradu trov konania.

V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd podľa jeho názoru otázku odstúpenia od zmluvy neposúdil správne právne a ani neaplikoval správny právny predpis. Prvostupňový súd použil Občiansky zákonník a to aj napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte je uzavretá medzi bankou a klientom v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a patrí medzi absolútne obchody. Poukázal na to, že ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, teda aj v prípade, ak majiteľom účtu bude fyzická osoba, nepodnikateľ. Odstúpenie od zmluvy je v Obchodnom zákonníku komplexnou, a preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka ani nepoužijú (§ 1 Obchodného zákonníka, § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu rozhodnúť a dohodnúť na tom, že jeden z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň dohodnúť dôvody, pre ktoré sú tak oprávnené urobiť.

Poukázal na to, že podľa jeho názoru nejde o správne posúdenie, že na všetky nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv majú byť aplikované výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale tak že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú jednostranný kogentné, to znamená aj voči Obchodnému zákonníku. Zákonodarca nepočítal s kogentnosťou Občianskeho zákonníka pri všetkých spotrebiteľských zmluvách, čo dokazuje aj logicky výklad ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Má za to, že jeho nárok je plne v súlade s citovanými zákonnými predpismi, na základe čoho žalobca namieta tvrdenie súdu, že odstúpenie od zmluvy a všetky účinky s tým spojené sa v tomto prípade riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o následky porušenia zmluvy nemá odstúpenie od zmluvy spätné účinky podľa Obchodného zákonníka a všetky právne následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením zostávajú zachované. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 25. 06. 2003.

Na základe vyššie uvedeného má za to, že má právny titul, na základe ktorého môže požadovať od žalovaného sumu vo výške 495,49 Eur za sankčný poplatok odo dňa porušenia povinností udržiavať na účte kladný zostatok, napriek tomu si ho uplatnil za kratšie obdobie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania (§ 206 O.s.p.) v zamietavom výroku z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil (§ 153 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti a na vyrovnanie sa s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

Prvostupňový súd konštatoval, že žalovaný sa sám rozhodol pre odstúpenie od zmluvy, aj keď existujú inštitúty, ktoré zmluvu od začiatku nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Súd tak považoval za relevantné ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré bráni nevýhodnejšiemu dojednaniu dôsledkov odstúpenia od zmluvy, než ako upravuje Občiansky zákonník a ten je pre žalovaného priaznivejší. Klauzula o odstúpení je preto podľa súdu neplatná pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 . Z uvedených dôvodov súd žalobu o sankčné úroky zo zrušenej zmluvy zamietol.

Nemali by byť žiadne pochybnosti a žalobca to nepopiera, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľmi jeho úverovej služby, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (B2C Business to Consumer) a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).

Žalobca v odvolaní vytýka prvostupňovému súdu, že nesprávne vylúčil pôsobnosť ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu udáva, že prvostupňový súd nevylúčil ustanovenia Obchodného zákonníka. Naopak prvostupňový súd celkom zreteľne kvalifikoval sporný vzťah ako vzťah zo zmluvy o bežnom účte ako absolútneho obchodu. Prvostupňový súd len aplikoval osobitné ustanovenie § 54 ods. 1 vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy.

Popretím zmluvy o bežnom účte ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy. Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na typy upravené v Obchodnom zákonníku.

Ustanovenie § 54 je nekauzistické ustanovenie zákona (,,...ani inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie“) sledujúce inter alia vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý konkurenčne dopadá na spotrebiteľa podľa ,,tohto“ zákona. Je logické sa domnievať, že zákonodarca tým rozumel Občiansky zákonník (arg. ,,tohto zákona “ sa rovná zákona, v ktorom je naň priamy odkaz; porov. dôvodovú správu k § 54 ods. 1 na http://www.rokovania.sk/ Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=9083 ,,(§ 54)

Ustanovenie v ods. 1 v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy neprijateľných podmienok s tým, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné dojednať práva alebo povinnosti odchylne od zákonnej úpravy, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa. Neplatné sú také dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktorými by sa spotrebiteľ vzdával tých práv, ktoré mu zákon priznáva alebo dojednať také ustanovenie, ktoré by zhoršili jeho postavenie ako účastníka zmluvy....“.

Prvostupňový súd uvedené ustanovenie aplikoval dôsledne a podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zmyslom a cieľom predpokladaným zákonom.

Odvolací súd už v minulosti použil na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku (porov. rozsudky vo veciach sp. zn. , , , ). Niektoré rozsudky pritom boli podrobené kontrole ústavnosti. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec ) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

Odvolací súd reflektuje na judikatúru, ktorá podporuje odstúpenie od zmluvy bez rušenia práv zo zmluvy, ktoré vznikli pred odstúpením (napr. NS SR 1MObdo V 2/2007, NS ČR ). S uvedenou judikatúrou v spoločenských vzťahoch vzniknutých pred zakotvením ustanovenia § 54 do Občianskeho zákonníka sa dá súhlasiť. Žalobcom prezentovaná právna konštrukcia a treba povedať, že aj doterajšia judikatúra však nezohľadňujú ustanovenie § 54 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 .

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 Oceáno).

Odvolací súd preto odmieta názor žalobcu, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) nedopadá právna úprava občianskeho práva, ale obchodného práva.

Prvostupňový súd rozhodol vo výroku vecne správne, ak žalobcovi nepriznal sankčný poplatok. Preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.