Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-84-2014.pdf
PDF · 90.09 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/84/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., IČO 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporkyni: M. M., G. XX.X.XXXX, K. M. XX, o zaplatenie 551,54 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh sa zamieta.
II. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.5.2014 doručeným súdu dňa 16.6.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 551,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 551,54 Eur od 23.7.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 11.12.2009 bola medzi navrhovateľom a odporkyňou uzatvorená zmluva o úvere na čiastku 500 Eur, za poplatok za správu úveru vo výške 345 Eur. Zmluvou sa odporkyňa zaviazala celkovú čiastku vo výške 845 Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 65 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Odporkyňa celkovo uhradila sumu vo výške 293,46 Eur. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila riadne a včas, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 13.4.2010 navrhovateľ upozornil odporkyňu na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 12.10.2010 navrhovateľ oznámil odporkyni, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 22.7.2010.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa Návrhom zo dňa 12.5.2014, s obsahom listinných dôkazov, a to najmä so Zmluvu o úvere č. 220092818 zo dňa 11.12.2009, s Obchodnými podmienkami, s Predžalobnou upomienkou zo dňa 13.4.2010, s Podacím hárkom zo dňa 14.4.2010, s Oznámeniami o zosplatnení úveru zo dňa 12.10.2010, s Podacím hárkom zo dňa 15.10.2010, ako i s obsahom celého spisu, keď pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne, a zistil nasledovný skutkový stav:
Predmetom konania je požiadavka navrhovateľa na zaplatenie sumy 551,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 551,54 Eur od 23.7.2010 do zaplatenia.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110).
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Súd mal preukázané, že navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 11.12.2009 uzatvorená Zmluva o úvere č. 220092818, na základe ktorej veriteľ poskytol odporkyni úver vo výške 500 Eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 13 mesačných splátkach vo výške 1.958,19 Sk (65 Eur). Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Úver bol poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny, poplatok za správu úveru bol 10.393,47 Sk (345 Eur). RPMN bola dojednaná na 48,96 %.
Odporkyňa uhradila celkovo ku dňu podania návrhu sumu 293,46 Eur. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 13.4.2010 navrhovateľ upozornil odporkyňu na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 12.10.2010 navrhovateľ oznámil odporkyni, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 22.7.2010.
Navrhovateľ si uplatnil len dlžnú čiastku 551,54 Eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej sume 845 Eur a čiastkou vo výške 293,46 Eur, ktorá bola uhradená odporkyňou.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej republiky národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Tento právny predpis v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b) tohto právneho predpisu zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, 2 tohto právneho predpisu veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Posudzovaný právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v postavení veriteľa a odporcovia boli v postavení spotrebiteľov. Tento právny vzťah sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.
Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov súd žalobu
zamietol, keď na premlčanie vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa prihliadol z úradnej povinnosti bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.
Pri premlčaní zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci s tým, že v určitých prípadoch (ako je tento posudzovaný) súd rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy musí prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho (navrhovateľa) voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Bolo zistené, že (čo nespochybnil žiaden z účastníkov konania), navrhovateľ zosplatnil celý dlh a tento sa stal splatným ku dňu 22.7.2010. Trojročná doba v tomto prípade začína podľa § 103 Občianskeho zákonníka, t.j. keď sa stala splatnou celá nesplnená pohľadávka. V posudzovanom prípade potom všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 22.7.2010 a uplynula dňa 22.7.2013.
Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 551,54 Eur s príslušenstvom za premlčaný, nakoľko navrhovateľ podal návrh na súd zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby až dňa 16.6.2014. Nakoľko súd zistil, že uplatnený nárok je premlčaný, uprednostňujúc hľadisko procesnej ekonómie bližšie neskúmal ďalej existenciu subjektívneho práva navrhovateľa. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a plne úspešnej odporkyne náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania výslovne nežiadala, i keď inak by jej na ňu vzniklo právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.