Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-29-2014.pdf
PDF · 94.43 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/29/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa vo veci starostlivosti súdu o mal. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, za účasti matky R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. L.C. XX, XXX XX E. a otca N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č., o úpravu práv a povinností k maloletému, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4P/91/2013-46 zo dňa 06.08.2014 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o výživnom, vo výroku o dlžnom výživnom, a vo výroku o trovách konania.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Bardejov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Zveruje mal. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná sa o mal.starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého mesačnou sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa podľa osobitných predpisov počnúc od 01.01.2011 do 31.07.2014, vždy do 15-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca, k rukám matky maloletého.
V prevyšujúcom rozsahu nárok na určenie výživného pre mal. C. za obdobie od 01.01.2011 do 31.07.2014 zastavuje.
Dlžné výživné od 01.01.2011 do 31.07.2014 vo výške 1.136,77 Eur, je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletého v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh na výživné pre maloletého za obdobie od 01.08.2014 do budúcna vylučuje na samostatné konanie.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu v čase od 10,00 hod. do 14,00 hod. za prítomnosti matky maloletého. Otec si maloletého vyzdvihne v čase určenom pre začatie styku s ním v mieste bydliska maloletého. Matka je povinná maloletého na styk s otcom náležite pripraviť.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rodičia maloletého C. nežijú v spoločnej domácnosti a otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti asi 6 mesiacov po narodení maloletého. Otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Matka žije v spoločnej domácnosti so synom a zabezpečuje mu osobnú starostlivosť. Býva v podnájme. Jej mesačné náklady predstavujú náklady na stravu a oblečenie, bývanie, cestovné. Výdaje, ktoré sú spojené s výživou maloletého sú náklady na stravu, hygienu, oblečenie a lieky.
Ďalej vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých otec maloletého dieťaťa je dlhodobo nezamestnaný. Pracoval naposledy v spoločnosti JV - FEMONT s.r.o, s celkovým príjmom 1.886.05 Eur brutto. Za rok 2013 zarobil celkovo 800,45 Eur.
Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého syna za obdobie od 01. 01. 2011 do 31. 07. 2014. V súlade s § 77 ods. 1 priznal tak výživné pre maloleté dieťa aj za obdobie pred podaním návrhu na začatie konanie: Pri určení rozsahu výživného vychádzal zo schopností a možností otca v danom období a zaviazal prispievať na výživu maloletému v minimálnej zákonom stanovenej výške podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
Konanie o návrhu na výživné za obdobie od 01. 08. 2014 do budúcna vylúčil na samostatné konanie. Výživné za rozhodné obdobie zaviazal otca zaplatiť do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.
Sumu 320,- Eur, ktorou prispel otec matke považoval za sumu, ktorá má nahradiť náklady súvisiace s pôrodom maloletého od narodenia syna a na potreby matky za obdobie od narodenia maloletého.
Vo vzťahu k tvrdeniu otca, že nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa prvostupňový súd skonštatoval, že v čase vyhlásenia rozsudku nebolo právoplatne zapreté otcovstvo, otec je uvedený v rodnom liste maloletého a neexistuje tak žiadna právna prekážka, ktorá by bránila súdu upraviť pomery k maloletému.
Poukázal na ustanovenie § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, § 62 ods. 3, § 62 ods. 4, § 62 ods. 5, § 74 ods. 1, § 77 ods. 1,§ 90,§ 75 zákona číslo 36/2005 Zákona o rodine.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (§ 146 ods.1 písm.a/ O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorým súd určil výšku výživného za obdobie od 01. 01.2011 do 31. 07. 2014 podal odvolanie otec.
V odvolaní uviedol, že nie je schopný zaplatiť určené dlžné výživné, lebo nemá z čoho. Nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok vyššej hodnoty a musí prispievať na bývanie a stravu. Má vážne pochybnosti o otcovstve dieťaťa. Nie je si stopercentne istý, či ide o jeho dieťa a tak ho z toho dôvodu nemohol súd zaviazať na platenie výživného. V odvolaní ďalej uviedol, že žiadal súd o zapretie otcovstva, aj o testy DNA, pretože má vážne pochybnosti, že je otcom dieťaťa.
Proti tomuto odvolaniu nebolo podané zo strany matky maloletého a ani kolízneho opatrovníka písomné vyjadrenie.
Krajský súd v Prešove (ako „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutých výrokoch z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a o tom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli Krajského súdu v v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil (§ 153 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
V súvislosti s odvolacími námietkami otca dodáva.
Odvolacia námietka otca sa dotýka toho, že má vážne pochybnosti o tom, že je biologickým otcom dieťaťa, a že požiadal o zapretie otcovstva, ako aj testy DNA.
Tieto pochybnosti boli vznesené otcom v konaní pred prvostupňovým súdom kedy prvostupňový súd konštatoval, že do vyhlásenia rozsudku prvostupňovým súdom nebolo preukázané, aby do vyhlásenia rozsudku bolo právoplatne zapreté otcovstvo k maloletému C..
Otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 90 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“).
Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením môže muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením podľa § 90 ods. 1 citovaného zákona otcovstvo pred súdom zaprieť len vtedy, ak je bezpečne vylúčené, že by mohol byť biologickým otcom dieťaťa. Žaloba o zapretie otcovstva musí byť podaná na súde v trojročnej (prekluzívnej) v lehote a počíta sa odo dňa keď otcovstvo k dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným matričným u úradom alebo pred súdom.
Aj odvolací súd musí skonštatovať, že otec maloletého dieťaťa nepodal návrh na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu. Preto odvolacia námietka dotýkajúca sa jeho pochybnosti o otcovstve dieťaťa je právne bezvýznamná. Je potrebné vychádzať zo zistenia, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a správne postupoval prvostupňový súd ako súd starostlivosti o maloleté dieťa, ak upravil rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu a upravil aj rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Je v plnom záujme maloletého dieťaťa, aby bola upravená vyživovacia povinnosť otca, ktorý si neplní svoju vyživovaciu povinnosť a neposkytuje tak prostriedky na uspokojovanie potrieb maloletého syna v žiadnom rozsahu. Pri určení rozsahu výživného vychádzal prvostupňový súd zo skutočností, že otec maloletého syna je momentálne bez finančného príjmu a tieto okolnosti zohľadnil pri stanovení minimálneho zákonného výživného. Je potrebné si uvedomiť, že zákonom stanovená výška minimálneho výživného určite nepokryje všetky oprávnené potreby maloletého dieťaťa, pričom súd zohľadnil nepriaznivé sociálne a majetkové pomery oboch rodičov a stanovil minimálne zákonné výživné v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie odôvodnených potrieb (jedlo ošatenie obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, pričom výživné má slúžiť aj na uspokojovanie potrieb, ktoré sa vyskytujú nepravidelne za dlhšie obdobie alebo ktoré sú úplne náhodné
a aj k týmto odôvodneným potrebám musí súd prihliadnuť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že rodič sa tejto svojej povinnosti nemôže zbaviť, prípadne ju obmedziť zmluvou alebo dohodou s druhým rodičom, ktorý je platobným miestom výživného (výživné sa najčastejšie platí k rukám rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti) napr. o tom, že vyživovaciu povinnosť bude plniť buď v nižšej sume ako určil súd alebo formou iných plnení (napr. kupovanie ošatenia a pod). Vyživovacia povinnosť k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku t.j. ani dosiahnutím plnoletosti, či presiahnutím veku 25. roku života ako to určuje Zákon o prídavku na dieťa.
Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 28 Zákona o rodine, v zmysle ktorého okrem iných je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, jej výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje detí a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teraz zahŕňa zo strany rodičov v zabezpečení podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať, rozvíjať svoje schopnosti a možnosti vedúce k uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacie povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine.
Prvostupňový súd tak určil rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi za obdobie od 01.01.2011 do 31.07.2014. Postupoval správne a v súlade s ustanovením § 77 Zákona o rodine. V súlade s týmto zákonným ustanovením možno výživné pre maloleté dieťa priznať aj za minulý čas, najdlhšie však za 3 roky spätne od začatia súdneho konania. Podmienkou sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvodmi hodnými osobitého zreteľa pre priznanie výživného na čas aj pred podaním návrhu matky sú skutočností, že matka je nezamestnaná, nemá žiaden príjem a poberá iba rodinné prídavky na maloletého syna vo výške 23,10 Eur ako dávku v hmotnej núdzi. Je osobou nachádzajúcou sa v hmotnej núdzi. Otec opustil spoločnú domácnosť krátko po narodení dieťaťa, o maloletého sa nezaujíma a nepodieľa sa žiadnym spôsobom na jeho výchove.
Od 01. 01. 2011 do 31. 07. 2014 je tak otec povinný platiť 30 % zo sumy životného minima. Prvostupňový súd správne vyčíslil výšku dlžného výživného, pričom vychádzal z toho, že výška životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa bola určená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2010 Z.z. s účinnosťou od 01. 07. 2010 do 30. 06. 2011 o úprave súm životného minima do 30. 06. 2011 vo výške 84,61 Eur. 30 % zo sumy životného minima tak v tomto období predstavovalo sumu 25,38 Eur. Od 01. 07. 2011 je 30 % zo sumy životného minima suma 26,- Eur vychádzajúc zo sumy 86,65 Euro v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR 194/2011 Z. z o úprave súm životného minima. Od 01. 07. 2012 bola v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 181/2012 Z.z určená výška životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vo výške 88,82 Eur a 30 % z tejto sumy je 26,65 Eur. Od 01. 07. 2013 bola opatrením číslo 186/2013 Z.z. určená výška životného minima na nezaopatrené dieťa 90,42 Eur, 30 % z tejto sumy je 27,13 Eur aj do 31.07. 20014 (keďže k 01. 07. 20014 sa suma životného minima na nezaopatrené dieťa nemenila).
Výživné v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine je povinní plniť každý rodič bez ohľadu na schopnosti, možností a majetkové pomery, pretože ide o minimálnu výš o rozsahu výživného.
Prvostupňový súd stanovil správne lehotu na zaplatenie dlžného výživného, ktoré je otec povinný zaplatiť v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Prvostupňový súd stanovil dlhšiu lehotu na zaplatenie dlžného výživného s prihliadnutím na výšku výživného, ale predovšetkým s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby jeho potreby boli uspokojované zo strany otca riadne a včas. Za rozhodné obdobie otec neprispel na výživu maloletého syna žiadnou sumou, pričom žiadne ospravedlňujúce dôvody nemožno akceptovať. Zanedbával tak dlhé časové obdobie výživu vlastného syna. Dlh na výživnom za rozhodné obdobie bol tak stanovený správne vo výške 1.136, 77 Eur. Ním tvrdený dôvod o tom, že nie je biologickým otcom nie je ospravedlniteľný. Otec návrh na zapretie otcovstva nepodal). Je potrebné prihliadnuť aj na ťažkú sociálnu situáciu matky, ktorá je od narodenia dieťaťa odkázaná na pomoc rodičov. Ona maloletého vyživuje a o maloletého sa riadne stará.
Vzhľadom na tieto okolnosti podľa názoru odvolacieho súdu splatenie uvedenej dlžnej čiastky neohrozí octovú výživu. Nespôsobí mu väčšie ťažkosti pri príprave zabezpečenia nevyhnutných výdavkov. Dlžné výživné má pri zohľadnení všetkých okolností prioritu pred ostatnými výdajmi, ktoré sú spojené s otcovou výživou.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o výživnom a vo výroku o dlžnom výživnom, vrátane výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) vec starostlivosti súdu o maloleté deti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.