Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/59/2014

Potvrdené rozhodnutím 10Sžo/40/2015
„Identifikačné číslo spisu: 8014201045 Dátum vydania rozhodnutia: 24.08.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Berthotyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8014201045.1 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci žalobcov 1) V. O., bytom K., a 2) W. O., bytom K., právne zastúpených JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou, so sídlom Starosaská č. 3, Spišská Nová Ves, proti žalovanej Obci Stará Lesná, so sídlom Hlavná č. 29, Veľká Lomnica, právne zastúpenej Doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom, so sídlom Južná trieda č. 1, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. j.: SÚ 3448/2012-Mj zo dňa 24.08.2012, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Prešov č. k.: 2S/59/2014-42 zo dňa 18.12.2014, jednomyseľne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k.: 2S/59/2014-42 zo dňa 18. decembra 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1) V. O., bytom K. č. XXX/XX, M. I. O., 2) W. O., bytom K. č. XXX/XX, M. I. O., právne zastúpených JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou, so sídlom Starosaská č. 3, Spišská Nová Ves, proti žalovanej Obci Stará Lesná, so sídlom Hlavná č. 29, Veľká Lomnica, právne zastúpenej Doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom, so sídlom Južná trieda č. 1, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. j.: SÚ 3448/2012-Mj zo dňa 24.08.2012 na základe žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 06.08.2014 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. j. SÚ 3448/2012-Mj zo dňa 24.08.2012. V žalobe uviedli, že napadnutým rozhodnutím žalovaná povolila užívanie stavby „Prestavba a prístavba E. koliby v T. M. Y.“ na pozemkoch parc. č. KN C XXX a XXX v katastrálnom území M. Y. pre stavebníkov V. M., bytom G. XXXX, B., S. M., bytom G. XXXX, B., V. Z., bytom G. XXXX, B. a R. Z., bytom G. XXXX, B.. Zároveň žalovaná ako stavebný úrad v súlade s o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „“) povolila zmenu stavby pred dokončením v rozsahu- dispozičné zmeny: zrealizovanie chodby a skladu, zrušenie druhého vstupného zádveria, komunikačné prepojenie medzi vstupnou chodbou a dennou miestnosťou. Uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území Stará Lesná, zapísané na LV č. XXX v registri C, a to:

- rodinný dom č. s. XXX, na parcele č. XXX, každý v podiele X v pomere k celku,

- pozemok- parcela č. XXX vo výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, každý v podiele X v pomere k celku,

- pozemok- parcela č. XXX vo výmere XXXX m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, každý v podiele X v pomere k celku. Uvedené nehnuteľnosti sa nachádzajú na ulici T. č. XXX, M. Y. a susedia s nehnuteľnosťami V. M. a jeho manželky S. M., bytom G. XXXX, B., ktorí majú vo vlastníctve X v pomere k celku nehnuteľnosti a V. Z. a jeho manželky R. Z., bytom G. XXXX, B., ktorí majú vo vlastníctve X v pomere k celku nehnuteľností. Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území M. Y. zapísané na LV č. XXX v registri C, a to:

- stavba č. s. XXX, na parcele č. XXX, koliba,

- pozemok- parcela č. XXX vo výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- pozemok- parcela č. XXX vo výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- pozemok- parcela č. XXX vo výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- pozemok- parcela č. XXX vo výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy. Na základe stavebného povolenia, ktoré vydala žalovaná dňa 30.12.2003 pod č. j. SÚ 644/2003-Mj, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2004, došlo k povoleniu vykonania prestavby a prístavby E. koliby v M. Y.. Na základe tohto povolenia mala byť prestavba realizovaná tým spôsobom, že tam malo

vzniknúť cca 80 miest na sedenie. Účastníkmi tohto stavebného konania neboli vlastníci susediacich nehnuteľností. Občania ulice T. sa pravidelne sťažovali obci a taktiež spisovali hromadné sťažnosti na to, že dochádza k rušeniu nočného kľudu, k šíreniu hluku a že na ulici parkuje väčšie množstvo autobusov, ktoré sú naštartované, šíri sa z nich hluk, plyny a užívanie všetkých susedných nehnuteľností, ktoré sa na ulici nachádzajú, je značne obmedzované. Dochádzalo k prevádzkovaniu reštauračného zariadenia počas celej doby po vydaní stavebného povolenia a táto rekonštrukcia bola realizovaná od roku 2004. Od tohto roku bolo prevádzkované reštauračné zariadenie bez kolaudačného rozhodnutia- užívacieho povolenia, o čom žalovaná vedela a nič neriešila ako stavebný úrad a nič nevykonala, ani keď občania pravidelne zasielali sťažnosti na rušenie nočného kľudu z tohto zariadenia, ako aj na šírenie pachov a plynov. Následne žalobcovia podali žalobu na Okresný súd Kežmarok ako susedský spor o ochranu vlastníckeho práva, kde navrhovali, aby sa vlastníci reštauračného zariadenia zdržali šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenia nočného kľudu a aby vykonali vhodné a primerané opatrenia na zamedzenie šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenie nočného kľudu. Žaloba bola na Okresný súd Kežmarok podaná dňa 20.02.2012, kde prebieha konanie pod sp. zn. . V rámci tohto konania pri obstarávaní dôkazov bolo zistené, že kolaudačné rozhodnutie na vyššie uvedené nehnuteľnosti bolo vydané dňa 24.08.2012, t. j. napriek uvedenému žalovaná vydala užívacie povolenie- kolaudačné rozhodnutie dňa 24.08.2012 a súdne konanie už prebiehalo a o sťažnostiach občanov žalovaná vedela. Konanie žalovanej nebolo v záujme občanov a vlastníkov susediacich pozemkov, ale v záujme podnikateľov- umožnenie prevádzkovania reštauračného zariadenia bez kolaudačného rozhodnutia. V rámci kolaudačného rozhodnutia dokonca bolo vydané v súlade s povolenie zmeny stavby pred dokončením v rozsahu- dispozičné zmeny: zrealizovanie chodby, skladu, zrušenie druhého vstupného zádveria, komunikačné prepojenie medzi vstupnou chodbou a dennou miestnosťou. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané bez toho, aby bolo vôbec menené predchádzajúce stavebné povolenie, ktoré bolo vydané pred 10 rokmi a od tej doby došlo k zmene právnych predpisov, a to a vykonávacích vyhlášok, bol prijatý nový o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Účastníkmi tak stavebného ako aj kolaudačného konania nebol ani jeden vlastník susediacich pozemkov, ktorí zmenou charakteru- rozšírenie prevádzky na cca 80 miest sú značne dotknutí vo výkone svojho vlastníckeho práva. Ide o dlhodobý a niekoľkoročný problém občanov a vlastníkov nehnuteľností na ulici T. Pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia došlo zo strany žalovanej k porušeniu , pretože stavebný úrad zlúčil s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením a účastníkmi stavebného, resp. kolaudačného konania mali byť i tí, ktorých sa mala zmena dotýkať. Podľa sa kolaudačné rozhodnutie vyžaduje aj na jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť. Na pozemku, ktorý vlastnícky patrí stavebníkom, je okrem iného vystavený altánok rozsiahlych rozmerov, v ktorom sa pravidelne griluje, sedáva tam veľké množstvo hostí, ktorí sú vo večerných hodinách hluční a dochádza odtiaľ k šíreniu hluku, dymu a pachov. Z vydaného kolaudačného rozhodnutia nevyplýva, že by sa predmetnou stavbou stavebný úrad vôbec zaoberal. Z kolaudačného rozhodnutia taktiež vyplýva, že pôvodné stavebné povolenie, ktoré bolo vydané na stavbu, nebolo menené, stavby nemohli byť pripravené na kolaudáciu, keď nespĺňali a nespĺňajú zákonom stanovené podmienky, ktoré vyplývajú z následne prijatých zmien vykonávacích predpisov k , a to najmä čo sa týka ochrany životného prostredia a Účastníkom kolaudačného konania je podľa stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa , ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. Týmto sa svojvoľne a úmyselne zabránilo tomu, aby účastníkmi konania boli i vlastníci susediacich pozemkov a nehnuteľností, ktorí môžu byť touto stavbou dotknutí. Podľa žalovaná ako stavebný úrad neoznámila účastníkom konania začatie kolaudačného konania. Žalovaná, ktorá vykonáva pôsobnosť stavebného úradu nemohla vo veci konať a svoje kolaudačné rozhodnutie opierať o právoplatné stavebné povolenie, ktoré bolo vydané dňa 30.12.2003, keď od tohto obdobia uplynulo prakticky 10 rokov a došlo k zmene právnych predpisov- a vykonávacích vyhlášok. Taktiež stavebný úrad dodatočne nepovolil predĺženie stavebného povolenia a pôvodné stavebné povolenie nezahŕňa právne predpisy, podľa ktorých mala byť stavba zrealizovaná a užívania schopná podľa súčasného právneho stavu. Neboli zobraté do úvahy Minimálne okrem iných právnych predpisov došlo k porušeniu šírenia prípustnej hodnoty veličín hluku vo vnútornom prostredí budov a šírenie hluku a rušenie nočného kľudu z pozemku, kde je postavený altánok. Vôbec nedošlo k tomu, aby sa stavebný úrad zaoberal problémom šírenia hluku a iných javov, ktoré

obmedzujú občianske a vlastnícke právo vlastníkov susediacich nehnuteľností. V rámci tohto konania bolo povinnosťou žalovanej ako stavebného orgánu sa uvedenou problematikou zaoberať, pretože o tom mala vedomosť. Žalovaná pri svojom rozhodovaní nepristúpila k žiadnym opatreniam, ktoré by šírenie nepriaznivých účinkov zo stavby eliminovali alebo im zabránili. Prevádzkovaním reštauračného zariadenia bez užívacieho povolenia a následne nezákonným vydaním kolaudačného rozhodnutia dochádza k poškodeniu zdravia občanov a k rušeniu výkonu vlastníckeho práva, čo v zmysle stavebného a kolaudačného konania musí byť zohľadnené. Pri vydávaní a konaní vo veci kolaudačného rozhodnutia neboli zohľadnené a dodatočne nebolo obnovované stavebné povolenie, aby prevádzkové zariadenie spĺňalo všetky náležitosti podľa , nebola zohľadnená ani o prípustných hodnotách hluku. V súlade s neboli určené ani podmienky užívania stavby, ktoré vyplývajú zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu. V prípade, že by žalovaná postupovala pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia dôsledne, musela by sa zaoberať aj problematikou, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti osôb a aby prevádzka nebránila riadnemu a nerušenému užívaniu stavby- nehnuteľností, ktoré sa v okolí nachádzajú. V prípade, že by sa uvedenou problematikou žalovaná zaoberala, kolaudačné rozhodnutie by nevydala. Ako ďalej žalobcovia uviedli, žalovaná rešpektovala nezákonné užívanie prevádzky od 01.01.2004 až do nezákonného vydania kolaudačného rozhodnutia. Podľa sa môže stavba užívať ako prevádzkareň, ak je vydané kolaudačné rozhodnutie, pretože len takéto kolaudačné rozhodnutie je osvedčením, že prevádzkareň je spôsobilá na prevádzku. Žalovaná ako stavebný úrad nemala upraviť prevádzkové hodiny reštauračného zariadenia, keď stavba nebola užívania schopná. Žalovaná určila prevádzkovú dobu tohto zariadenia do 24:00 hod. To, že reštauračné zariadenie nebolo skolaudované sa žalobcovia dozvedeli až na základe toho, že prebiehalo súdne konanie a v rámci dokazovania v súlade so o slobodnom prístupe k informáciám bolo zistené, že kolaudácia pravdepodobne prebehla až v priebehu súdneho konania, čo bolo potvrdené Mestom Kežmarok, ktoré vykonáva pôsobnosť stavebného úradu. Žalobcovia podali aj návrh na obnovu konania vo veci kolaudačného rozhodnutia. Žalovaná dňa 08.01.2014 vydala rozhodnutie, ktorým zastavila konanie vo veci návrhu na obnovu konania, čo odôvodnila tým, že oprávneným subjektom na podanie návrhu na obnovu konania je len účastník pôvodného konania. Zároveň v rozhodnutí uviedla, že žalobcovia neboli účastníkmi kolaudačného konania konaného dňa 03.07.2012, ktorého výsledkom bolo kolaudačné rozhodnutie č. k. SÚ 3448/2012- Mj zo dňa 24.08.2012, ktorého sa návrh na obnovu konania týkal. Druhostupňový orgán zamietol odvolanie žalobcov a rozhodnutie žalovanej č. j. SÚ 39/2014-Mj zo dňa 08.01.2014 potvrdil rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2014/599/2631/ŠSS-ZV zo dňa 04.03.2014. Následne žalobcovia podali na Krajskom súde v Prešove žalobu proti Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia a postupu správneho orgánu, avšak do dnešného dňa v danej veci rozhodnuté nebolo. Žalovaná mala vedomosť o tom, že obyvatelia T. ulice, vrátane žalobcov, majú výhrady k prevádzkovaniu zariadenia v budove a na pozemkoch, ktoré susedia s ostatnými nehnuteľnosťami, ako aj o tom, že objekt nie je skolaudovaný a že stavby sú zriadené bez stavebného povolenia. I napriek uvedenému nekonala s vlastníkmi susediacich pozemkov a stavieb, ktorí by sa o nezákonnom užívaní nehnuteľnosti neboli dozvedeli, keby neprebiehalo súdne konanie. Žalovaná vedome ako stavebný úrad konala tak, aby reštauračné zariadenie bolo riadne prevádzkované a tým znevýhodňovala postavenie vlastníkov susediacich nehnuteľností. Žalovaná nekonala so žalobcami ako s účastníkmi konania, hoci nimi mali byť. Preto sa domnievali, že ako opomenutí účastníci majú právo na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Žalovaný správny orgán s nimi nekonal ako s účastníkmi konania, nedoručil im rozhodnutie, ktoré sa priamo dotýka ich práv a oprávnených záujmov a ani pred vydaním tohto rozhodnutia ich nepredvolal na prejednanie návrhu, ktoré sa konalo dňa 03.07.2012. Boli toho názoru, že žalovaný správny orgán s nimi mal konať ako s účastníkmi konania, pretože ich práva a právom chránené záujmy a ich majetok- vlastnícke právo k susediacej nehnuteľnosti bolo týmto konaním dotknuté. Z tohto dôvodu podali žalobu na súd, pretože sa domnievali, že je potrebné, aby súd šetril ako predbežnú otázku, či sú žalobcovia opomenutými účastníkmi konania. Keďže podľa názoru žalobcov sú opomenutými účastníkmi konania, domáhali sa, aby bola žalovanému správnemu orgánu uložená povinnosť doručiť im rozhodnutie zo dňa 24.08.2012 č. j. SÚ 3448/2012-Mj a následne, aby súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili trovy konania. Citovali , a , a , , SR, čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 10.10.2014 navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že zo žaloby vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú súčasne uloženia povinnosti doručiť rozhodnutie stavebného úradu a jednak zrušenia predmetného rozhodnutia. Takto formulovaný petit však považovala za nesprávny a nevykonateľný, pretože objektívne si prvý výrok odporuje s druhým. Z prvého výroku vyplýva, že žalobcovia tvrdia, že rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť a žiadajú doručiť rovnopis rozhodnutia účastníkovi konania a v druhom výroku hneď žiadajú zrušiť právoplatné rozhodnutie, o ktorom ale v prvom výroku tvrdia, že nie je právoplatné, pretože im nebolo doručené. Vzhľadom na to, nie je podľa nej možné komplexne sa vyjadriť k samotnému konaniu a už len s poukazom na tieto skutočnosti mala za to, že žalobu je potrebné zamietnuť. Žalobcovia účelovo spájajú konanie vo veciach sťažností a konanie vo veciach stavebných. V tomto prípade ide o účelové prepojenie iných okolností a skutočností spojených s dopadmi na činnosť. Pokiaľ ide o účastníctvo v konaní, mala jednoznačne za to, že žalovaná ako správny orgán postupovala zákonne a správne, keď žalobcovia neboli účastníkmi kolaudačného konania, čo vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a judikatúry, podľa ktorej tam, kde zákonodarca pozitívne uviedol okruh účastníkov, tento nie je možné rozširovať s poukazom na iné skutočnosti a okolnosti, čo znamená, že v danom prípade žalobcovia nemohli byť účastníkmi kolaudačného konania.

Z podanej žaloby vyplýva, že ju žalobcovia podali ako opomenutí účastníci konania tvrdiac, že žalovaný správny orgán s nimi mal konať ako s účastníkmi konania, pretože ich práva a právom chránené záujmy, ako aj ich majetok a vlastnícke právo bolo dotknuté predmetným konaním. Zároveň sa podanou žalobou domáhali zrušenia rozhodnutia žalovanej č. j. SÚ 3448/2012-Mj zo dňa 24.08.2012, ktorým žalovaná povolila užívanie stavby: „B. v obci M. Y.“ na pozemkoch parc. č. KN C XXX a XXX kat. územie M. Y. stavebníkom V. Z. a manž. R., bytom B., G. XXXX a V. M. a manž. S., bytom B., G. XXXX.

Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ak aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Druhá hlava piatej časti upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa , ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto rozhodnutia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu

súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Podľa súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi nedoručené, neuplynula lehota troch rokov.

Preskúmaním administratívneho spisu súd zistil, že žalovaná ako stavebný úrad príslušný podľa , postupom podľa až 81b vydala dňa 24.08.2012 rozhodnutie č. j. SÚ 3448/2012-Mj, ktorým bolo povolené užívanie stavby: „B. E. koliby v obci M. Y.“ na pozemkoch parc. č. KN C XXX a XXX kat. územie M. Y. stavebníkom V. Z. a manž. R., bytom B., G. XXXX a V. M. a manž. S., bytom B., G. XXXX. Zároveň v súlade s a určila podmienky užívania stavby a v súlade s povolila zmenu stavby pred dokončením v tam uvedenom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že dňa 12.06.2012 podali V. Z. a manž. R. a V. M. a manž. S. návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu: „B. a B. E. N. v obci M. Y.“. Na uvedenú stavbu vydala žalovaná ako stavebný úrad dňa 30.12.2003 pod č. j. SÚ 644/2003-Mj rozhodnutie. Stavebný úrad v súlade s oznámil začatie kolaudačného konania účastníkom konania a dotknutým orgánom a na prejednanie návrhu zvolal ústne pojednávanie na deň 03.07.2012. Na konaní bolo konštatované, že stavba je ukončená, avšak z charakteru stavby vyplývalo, že stavebníci začali s užívaním stavby bez kolaudačného rozhodnutia. Túto skutočnosť stavebníci nepopreli, avšak argumentovali tým, že dňa 10.10.2006 im Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade vydal pod č. j. KK 1315/2006 rozhodnutie, ktorým súhlasí s uvedením stavby „E. N.“ do prevádzky a zároveň súhlasí s návrhom prevádzkového poriadku. Na základe tohto rozhodnutia začali stavebníci s užívaním stavby bez vedomia, že porušujú zákon. Pretože stavebníci nesplnili podmienku podľa , podľa ktorého je možné dokončenú stavbu, ktorá vyžadovala povolenie, užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia, stavebný úrad konštatoval, že toto porušenie bude predmetom priestupkového konania. Na konaní bolo ďalej konštatované, že stavba je ukončená a nič nebráni jej riadnemu a nerušenému užívaniu. Zmeny, ktoré stavebníci zrealizovali, bolo možné odsúhlasiť pri kolaudačnom konaní. Súhlasné stanovisko ku kolaudačnému konaniu vyjadril na konaní zástupca OR Hasičského a záchranného zboru v Kežmarku, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade dňa 11.07.2012 pod č. PP1908/2/2012 a Obvodný úrad životného prostredia v Kežmarku, orgán odpadového hospodárstva dňa 04.07.2012 pod č. 2012/00688-2/Gm. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2012. Dňa 05.04.2013 žalobcovia podali návrh na obnovu konania, ktorý odôvodnili tým, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní a rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Rozhodnutím č. j. 1788/2013-Mj zo dňa 20.05.2013 žalovaná podľa o správnom konaní (ďalej len „“) návrh na obnovu konania zamietla. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že po preskúmaní, či na základe dôvodov uvedených v návrhu je možné ukončené konanie obnoviť, dospela k záveru, že neexistuje ani jeden z dôvodov obnovy konania uvedený v až e) správneho poriadku, preto nevznikol nárok na to, aby sa konanie obnovilo. Pretože v návrhu na obnovu konania navrhovatelia nepredložili také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na pôvodné rozhodnutie a nemohli sa v pôvodnom konaní uplatniť bez zavinenia účastníkov konania, správny orgán obnovu konania nepovolil. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovi dňa 10.06.2013 odvolanie, o ktorom druhostupňový správny orgán, vtedajší Obvodný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodol tak, že rozhodnutím č. ObÚ-PO-OVBP-2013/643/2793/ŠSS-KK zo dňa 11.07.2013 podľa správneho poriadku odvolaniu vyhovel a rozhodnutie žalovanej č. 1788/2013-Mj zo dňa 20.05.2013 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad sa nezaoberal preskúmavaním existencie oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania, len v odôvodnení rozhodnutia poukázal na a a na skutočnosť, že zmeny stavby, ktoré boli odsúhlasené v súlade s sú zmenami, ktorými nedošlo k zásahu do susedných pozemkov a vykonané zmeny sa nedotkli navrhovateľov. Oprávneným subjektom na podanie návrhu na obnovu konania je len účastník pôvodného konania, avšak žalobcovia neboli účastníkmi konania týkajúceho sa rozhodnutia, ktorého sa podaný návrh na obnovu konania týkal. Ak návrh podala osoba, ktorá nebola účastníkom správneho konania, ktorého sa dôvod obnovy týka, je vylúčené, aby správny orgán s takouto osobou ďalej konal o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania. V takomto prípade správny

poriadok v § 30 ods. 1 písm. a) ukladá správnemu orgánu takto začaté konanie zastaviť. Žalovaná následne dňa 08.01.2014 rozhodnutím č. j. SÚ 39/2014-Mj konanie vo veci návrhu na obnovu konania vo veci rozhodnutia č. j. SÚ 3448/2012-Mj zo dňa 24.08.2012 podaného žalobcami podľa § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku zastavila, z dôvodu, že návrh na obnovu konania podala osoba, ktorá nebola účastníkom správneho konania, ktorého sa dôvod obnovy týka, a preto je vylúčené, aby správny orgán s takou osobou ďalej konal o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia dňa 28.01.2014 odvolanie, o ktorom druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2014/599/2631/ŠSS-ZV zo dňa 04.03.2014 rozhodol podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcov zamietol a rozhodnutie žalovanej č. SÚ 39/2014-Mj zo dňa 08.01.2014 potvrdil.

Kolaudačné konanie, v rámci ktorého žalovaná vydala rozhodnutie č. j. SÚ 3448/2012-Mj zo dňa 28.04.2012, ktorého doručenia a následne aj zrušenia sa žalobcovia domáhajú, upravuje v ustanoveniach až .

Podľa dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Dokončené terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia sa kolaudujú len v prípadoch, že to stavebný úrad určil pri ich povolení. Kolaudačné rozhodnutie sa vyžaduje aj pre jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť podľa .

Podľa kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia.

Podľa účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.

Podľa kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka. Návrh na kolaudáciu stavby sa podáva písomne. V návrhu sa uvedie označenie a miesto stavby, terénnych úprav alebo miesto ťažobných prác, predpokladaný termín dokončenia stavby alebo terénnych úprav, alebo ťažobných prác vrátane vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby a údaj o tom, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania.

Podľa stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie, a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. V oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad prizve na kolaudačné konanie projektanta a ak ide o stavbu uskutočnenú svojpomocou aj osobu, ktorá vykonáva stavebný dozor. Ak je to účelné, prizve aj zhotoviteľa stavby alebo inú osobu.

Podľa v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Ak v priebehu uskutočňovania stavby dôjde k zmene technických predpisov, podľa ktorých bola spracovaná projektová dokumentácia, prihliada na ne stavebný úrad len vtedy, pokiaľ sa ich ustanovenia vzťahujú aj na stavby projektované a uskutočňované pred ich účinnosťou. Ak stavebný úrad pri kolaudačnom konaní zistí na stavbe závady brániace jej užívaniu, určí lehotu na ich odstránenie a preruší konanie. S kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.

Podľa kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.

Podľa v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.

Podľa , ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením, že prevádzkáreň je spôsobilá na prevádzku.

Žalobcovia v podanej žalobe namietali, že pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia zo strany žalovanej došlo k porušeniu , pretože žalovaná zlúčila s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením bez toho, aby účastníkmi stavebného, resp. kolaudačného konania boli aj tí, ktorých sa mala zmena dotýkať, čím svojvoľne a úmyselne zabránila tomu, aby účastníkmi konania boli i vlastníci susediacich pozemkov a nehnuteľností, ktorí môžu byť touto stavbou dotknutí, teda žalobcovia.

Podľa názoru súdu však žalobcom postavenie účastníkov konania podľa citovaného v podanej žalobe, neprislúcha. Žalobcovia neboli ani nemali byť účastníkmi kolaudačného konania, nakoľko im toto postavenie nepriznáva. Žalovaná ako stavebný úrad spojila s kolaudačným konaním aj konanie o zmene stavby v zmysle , kedy v nadväznosti na to ustanovenie tohto zákona taxatívne rozširuje okruh účastníkov kolaudačného konania o tých účastníkov stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. Odhliadnuc od toho, že žalobcovia neboli účastníkmi ani samotného stavebného konania, ako jednej z podmienok účastníctva v kolaudačnom konaní, ani súd nie je toho názoru, že by spĺňali aj druhú zákonnú podmienku, a teda, že by boli takýmito osobami, ktorých by sa zmena stavby spočívajúca v dispozičných zmenách, a to zrealizovanie chodby a skladu, zrušenie druhého vstupného zádveria, komunikačné prepojenie medzi vstupnou chodbou a dennou miestnosťou, povolená kolaudačným rozhodnutím mohla dotýkať. Uvedená zmena stavby, ktorú žalovaná povolila v rámci vydaného kolaudačného rozhodnutia v súlade s , nebola svojím charakterom takou zmenou, ktorá by sa mohla dotýkať práv a právom chránených záujmov žalobcov tak, ako to namietajú v podanej žalobe.

Na základe uvedených skutočností sa súd stotožnil so žalovanou, keď táto nekonala so žalobcami ako s účastníkmi konania, pretože žalobcom postavenie účastníkov konania v kolaudačnom konaní nepriznáva, a preto žalobu podanú žalobcami považuje za žalobu podanú neoprávnenou osobou.

Ustanovenie definuje žalobcu tak, že žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.

Postavenie účastníka stavebného a následne aj kolaudačného konania žalobcovia odvodzovali aj zo znenia , podľa ktorého účastníkmi stavebného konania sú okrem iných aj stavebník a osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie , ktorý vymedzuje niektoré pojmy použité v tomto zákone. Podľa tohto zákona pod pojmom „susedné pozemky a stavby na nich“ sa rozumejú pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch. Podľa pod pojmom „susedná stavba“ sa rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Z obsahu administratívneho spisu však vyplýva, že žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností v katastrálnom území M. Y. zapísaných na LV č. XXX v registri C, a to rodinný dom s. č. XXX na parcele č. KN C XXX, pozemok parc. č. KN C XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc. č. KN C XXX o výmere

XXXX m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, nespĺňajú zákonom stanovené podmienky, pretože nie sú vlastníkmi susedného pozemku a stavby na ňom ani vlastníkmi susednej stavby v zmysle a . Nepochybila preto žalovaná, keď so žalobcami v prebiehajúcom stavebnom ani kolaudačnom konaní nekonala ako s účastníkmi konania.

Súd je preto v preskúmavanej veci toho názoru, že neexistujú dôvody na to, aby sa stotožnil so žalobcami, že mali byť účastníkmi kolaudačného v zmysle , a preto tu nie je ani dôvod na doručenie rozhodnutia č. j. SÚ 3448/2012-Mj zo dňa 24.08.2012, ktorého sa žalobcovia podanou žalobou domáhali.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil, a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa , alebo ak žaloba bola vzatá späť ().

Pretože na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobcovia vydaním kolaudačného rozhodnutia č. j. SÚ 3448/2012-Mj zo dňa 24.08.2012 neboli ukrátení na svojich subjektívnych právach, nemali byť účastníkmi konania, je teda nimi podaná žaloba podaná neoprávnenou osobou. Z tohto dôvodu súd konanie podľa zastavil.

Vzhľadom na zastavenie konania, pretože podaná žaloba bola podaná neoprávnenou osobou, sa súd ostatnými žalobnými dôvodmi nezaoberal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovia v konaní nemali úspech a žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.