Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-178-2014.pdf
PDF · 85.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/178/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, právne. zast. Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, IČO: 35 940 875, proti povinnému: Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom K., C. XXX, o vymoženie X.XXX,XX € s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5Er/1082/2012 - 13 zo dňa 11. apríla 2014, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1, 2 zák.č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Bratislava, sp.zn. WH-A/0411/0232 zo dňa 13.04.2012. Medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným bola dňa 21.06.2006 uzatvorená Zmluva o úvere č. 1197395506, na základe ktorej sa právny predchodca oprávneného zaviazal poskytnúť povinnému (dlžníkovi) peňažné prostriedky vo výške 2.655,51 € (80.000,--Sk) s poistením a dlžník sa zaviazal tieto vrátiť zvýšené o príslušný poplatok a v 60 - tich mesačných splátkach po 72,23 € (2.176,--Sk), vždy k 20. dňu v mesiaci. Predmetnú zmluvu súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy „na predtlačenom formulári“), preto je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky pre úver (ďalej len „OP“), v rámci ktorých sa v čl. 9.2 zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Bratislava podľa jej vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa tak nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovské konanie je pritom paušálnym spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Súd citoval ust. § 53 ods. 1 veta prvá, ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Rovnako súd prvého stupňa poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Exekučný titul má povahu nulitného rozhodnutia, a preto nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav, nesprávne právne vec posúdil a postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Právomoc rozhodcovského súdu bola odôvodnená z rozhodcovskej doložky vzhľadom k tomu, že pôvodným veriteľom bola Poštová banka, a.s., ktorá bola povinná v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že prípadné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom, keďže uzatvorená rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany nevylúčia, je ňou viazaný. Rozhodcovská doložka bola riadne dohodnutá, v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, spotrebiteľovi nebola vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej, bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie samotnej zmluvy. Ďalej uviedol, že na zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená pred 01.01.2008, t.j. pred novelizáciou Občianskeho zákonníka, sa z dôvodu zákazu spätného (retroaktívneho) pôsobenia, nevzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Dôvody na zastavenie exekúcie exekučným súdom podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní sa týkajú výroku rozhodcovského rozsudku, ktorým sa zaväzuje účastník na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo také, ktoré odporuje dobrým mravom, a teda rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Rozhodcovské rozsudky sú rovnako vykonateľné ako rozsudky všeobecných súdov, sú prekážkou „res iudicata“ a ak by si exekučný súd uzurpoval právomoc v rámci exekučného konania vstupovať do už ukončeného nachádzacieho konania, bola by bez právneho významu žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil, že nemožno prehliadať, že povinný sa o exekúcii dozvie až doručením upovedomenia o začatí exekúcie a že exekučné konanie má charakter sporového konania, ktorý sa prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, a nie medzi oprávneným a súdom. Právo na výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto neposkytnutie tejto ochrany súdom, je jeho odňatím a porušením. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody bez ohľadu na povahu účastníkov, preto je vylúčená z vecnej pôsobnosti spotrebiteľských zmlúv (§ 52 ods. 1 OZ), nie je možné ju považovať za zmluvu spotrebiteľskú a aplikovať na ňu ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Ďalej poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prípade Asturcom (C-40/08), ktorý vyslovil, že vnútroštátny súd nemôže kompenzovať opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa
a úplne nahradiť celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa. Takýmto prístupom v spore vo veci samej je konanie žalovaného, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní, nepodal žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným. Medzi tzv. neprijateľné podmienky boli pod písm. r) § 53 OZ zaradené ustanovenia o rozhodcovskej doložke, ktorým mal zákonodarca úmysel dať spotrebiteľom právo rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, ale súd naopak svojim konaním zasahuje do práv oprávneného a povinného slobodne prejaviť svoju vôľu s odôvodnením ochrany spotrebiteľa. Taktiež poukázal na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu, v zmysle ktorého v rozhodcovskom konaní rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a žiadosti súdneho exekútora vyhovel, alternatívne, aby ho zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods.2 O.s.p..
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej; teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a neprípustnosť zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V zmysle zákona o rozhodcovskom konaní môže byť rozhodcovská zmluva uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu rozhodcovský súd, keď podaním žaloby na tento príslušný súd vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. V danom prípade je to oprávnený, ktorý disponuje konaním na strane žalobcu ako veriteľ. V zmysle zákona o bankách (účinný v čase uzatvorenia zmluvy), ktorý upravuje postup a podmienky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, sa vyžaduje, aby mal klient (povinný) možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie takejto zmluvy a taktiež poučovaciu povinnosť zo strany banky o dôsledkoch jej uzatvorenia. Rovnako nie je klient povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy; ak tento neprijme, prípadné spory sa riešia v konaní pred všeobecným súdom. Vzhľadom k tomu, že povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, vrátane rozhodcovskej doložky, nemal právo voľby, táto rozhodcovská doložka sa považuje za neprijateľnú, dôsledkom čoho je jej neplatnosť.
Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že predložením rozhodcovskej zmluvy si len plnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z § 93b zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, krajský súd k tomu uvádza, že oprávnený neuzatvoril s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné poučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravenej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na skutočnosť, že stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky,
ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (tak ako tomu bolo v predmetnom prípade). V zmysle zákona o bankách (účinný v čase uzatvorenia zmluvy), ktorý upravuje postup a podmienky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, sa vyžaduje, aby mal klient (povinný) možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie takejto zmluvy a taktiež poučovacia povinnosť zo strany banky o dôsledkoch jej uzatvorenia. Rovnako nie je klient povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy; ak tento neprijme, prípadné spory sa riešia v konaní pred všeobecným súdom.
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013). Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy chrániace spotrebiteľa.
Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy, ani rozhodcovskej doložky, nemožno považovať rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.