Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-260-2014.pdf
PDF · 89.74 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/260/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci navrhovateľa T. J., S. X, IČO: 17 808 090, zastúpeného JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou s sídlom Medvedzie 45/19, Tvrdošín, proti odporcovi RINO export - import, s.r.o., Veľký Krtíš, Nám. A. H. Škultétyho 7, IČO: 36 027 324, zastúpeného JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. Mierová 1, o zaplatenie 14.082,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7Cb/34/2011-305 zo dňa 26. februára 2014 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7Cb/34/2011-305 zo dňa 26. februára 2014 potvrdzuje.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 311,78 Eur.
odôvodnenie:
Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom č.k. 7Cb/34/2011-305 zo dňa 26.2.2014 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 14.082,14 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania p.a. od 11.5.2011 do zaplatenia, a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva.
V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu 14.082,14 Eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že pre odporcu vykonával práce - ťažbu, približovanie a manipuláciu s drevom na základe zmluvy o dielo uzavretej dňa 1.3.2012 a objednávky č. 4/2010 zo dňa 1.3.2010. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 7Cb/34/2011-147 dňa 4.4.2012 a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom. Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie a na základe podaného odvolania odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, aby posúdil a vyriešil konanie Z.. J. F., ktorý uzavrel Zmluvu o dielo s treťou osobou v mene odporcu. V ďalšom konaní súd prvého stupňa vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého, ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomné potrebné plnomocenstvo. Potreba vydania plnomocenstva súvisí s činnosťou, ktorá má povahu uskutočnenia právnych úkonov. Mandátna zmluva zakladá medzi účastníkmi zmluvy právny vzťah a v prípade, ak zo zmluvy vyplýva záväzok mandatára vykonať v mene mandanta vymedzené právne úkony, nenahradzuje vo vzťahu k tretím osobám plnú moc. Udelenie plnej moci ako jednostranný právny úkon mandanta, v ktorom mandant vymedzí rozsah oprávnenia mandatára konať v jeho mene. udelenie plnomocenstva v osobitnej listinnej forme nie je potrebné v prípade, keď plnomocenstvo je obsiahnuté už v zmluve. Z obsahu mandátnej zmluvy nesporne vyplýva, že plnomocenstvo nie je súčasťou mandátnej zmluvy, nie je v nej zahrnuté plnomocenstvo oprávňujúce Z.. J. F. uzavrieť s treťou osobou zmluvu o dielo v mene odporcu. Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa túto situáciu vyhodnotil tak, že Z.. F., ktorý podpísal zmluvu o dielo za odporcu nemal
také oprávnenie konať v mene odporcu, preto vyhodnotil právny stav tak, že zmluva o dielo medzi účastníkmi konania nebola platne uzavretá. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd prvého stupňa ďalej neposudzoval podstatné náležitosti zmluvy o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka.
Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa navrhovateľ na pojednávaní dňa 2.9.2013 navrhol, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu uplatnenú sumu spolu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.
Keďže odporca popieral, že by navrhovateľ vykonával práce pre neho, okresný súd v ďalšom konaní doplnil dokazovanie a zisťoval, či navrhovateľ vykonával práce - ťažbu približovanie a manipuláciu s drevom. Dokazovanie zameral aj na zisťované výšky bezdôvodného obohatenia, a zaoberal sa, či na strane odporcu vznikla povinnosť vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie. Vyžiadal si stanovisko od štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, Odštepný závod Liptovský Hrádok a zistil, že štátny podnik uzatvoril s odporcom zmluvu o dielo č. 105/12 ŤČ/2010 dňa 5.2.2012, ktorú za odporcu podpísal Z.. J. F. po telefonickom splnomocnení pánom T. Q., konateľom spoločnosti. Cena za vykonanie prác bola vypočítaná v programe KRPK na základe evidencie vyznačených stromov určených na výrub.
Zo svedeckej výpovede Z.. J. F. okresný súd mal preukázané, že navrhovateľ vykonával práce pre odporcu a na základe zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom a túto zmluvu uzatvoril svedok Z.. J. F. za odporcu na základe poverenia konateľa spoločnosti odporcu pána Q.. Svedok tiež potvrdil, že odporca uzatvoril zmluvu na ťažbu dreva so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky, Odštepný závod Liptovský Hrádok, a keďže odporca nemal k dispozícií vlastných zamestnancov, na túto činnosť odporca zabezpečoval pracovníkov, ako napr. navrhovateľa. Práce, ktoré vykonal navrhovateľ prevzal Z.. H., ktorý skontroloval objem vykonaných prác, potvrdil vykonanie prác a následne navrhovateľ odporcovi za vykonané práce fakturoval sumu. Odporca následne za tieto práce navrhovateľovi zaplatil, okrem faktúry č. 9 a č. 11. Okresný súd zo svedeckej výpovede Z.. H. zamestnanca štátneho podniku Lesy SR zistil, že navrhovateľ pracoval pre odporcu a potvrdil, že práce, ktoré vykonal navrhovateľ vždy odsúhlasil so skutočným stavom.
Okresný súd uplatnené právo posúdil v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a z tohto ustanovenia pri rozhodovaní vychádzal. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ pre odporcu vykonal práce, čo potvrdili svedkovia Z.. J. F. a Z.. K. H.. Odporca navrhovateľovi zaplatil faktúry za vykonané práce okrem tých prác, ktoré boli vyfakturované faktúrou č. 11 a č. 9. Skutočnosť, že práce vyfakturované navrhovateľom, ktoré odporca nezaplatil boli skutočne vykonané potvrdil aj štátny podnik.. Objem vykonaných prác bol potvrdený Z.. H., ktorý vykonával činnosť lesníka pre štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, Odštepný závod Liptovský Mikuláš.
Z predložených listinných dôkazov mal okresný súd preukázané, že odporca ako dodávateľ pre odberateľa štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, Odštepný závod Liptovský Hrádok, vykonal práce podľa dodacieho listu č. 011202/10/79 a č. 011202/10/89 na základe zmluvy o dielo č. 105/12/ŤČ/2010. Odporca následne objem vykonaných prác fakturoval Odštepnému závodu Liptovský Hrádok, ktorý potvrdil objem fakturovaných prác, ich dodanie odporca. Pričom objem fakturovaných prác zodpovedal rozsahu vykonaných a prevzatých prác. Z toho nesporne vyplýva, že práce ktoré vykonával navrhovateľ pre odporcu, boli navrhovateľom skutočne vykonané a v objeme tak, ako boli uvedené v jednotlivých faktúrach. Naviac navrhovateľ fakturoval odporcovi za vykonané práce nižšiu sumu, než akú fakturoval odporca Odštepnému závodu Liptovský Mikuláš. Súd prvého stupňa podotkol, že cena prác bola určená podľa cenového predpisu, ktorý odporca žiadnym spôsobom nespochybnil. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že navrhovateľ vykonal práce určené pri ťažbe a približovaní dreva. Následne odporca práce vykonané navrhovateľom fakturoval svojmu odberateľovi štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky, Odštepný závod Liptovský Hrádok, ktorý za vykonané práce odporcovi zaplatil. Pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľ pre neho nevykonával žiadne práce, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporca toto svoje tvrdenie žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal, a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ vykonal pre odporcu práce, ktoré boli špecifikované v návrhu na začatie konania, preto okresný súd podľa § 456 Občianskeho zákonníka uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi
bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva v plnení z neplatného právneho úkonu. Zároveň okresný súd zistil, že odporca bol v omeškaní so splnením peňažného dlhu, preto odporcovi uložil aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania odo dňa 11.5.2011, kedy bol doručený návrh na začatie konania.
Okresný súd v konaní posudzoval i námietku premlčania vznesenú odporcom, pričom vychádzal z ustanovenia § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 397 Obchodného zákonníka. Uviedol, že v posudzovanom prípade medzi účastníkmi konania existoval obchodno-záväzkový vzťah a v tom prípade premlčacia doba je 4-ročná, ktorá začala plynúť odo dňa splatnosti faktúry č. 9/2010 t.j. od 16.10.2010 a uplynula dňa 16.10.2014 a pri faktúre č. 11/2010 začala plynúť dňa 16.12.2010 a uplynula dňa 15.12.2014. Keďže navrhovateľ si uplatnil svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy v premlčacej lehote, okresný súd námietku odporcu neakceptoval.
O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva.
Proti tomuto rozsudku zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. V odvolaní namietal, že navrhovateľ po tom, ako odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa uznesením sp.zn. 41Cob/151/2012 zo dňa 19.3.2013, zmenil právny dôvod svojho nároku a začal si uplatňovať svoju pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ od začiatku tvrdil, že zmluva o dielo č. 03/2010 zo dňa 1.3.2010 je platná. Podstatné ale je to, že navrhovateľ musí preukázať, že naozaj vykonal práce pre odporcu. Odporca tvrdí, že navrhovateľ túto skutočnosť nepreukázal. Potvrdil, že v minulosti navrhovateľ vykonával práce pre odporcu, ale tieto boli zo strany odporcu vždy uhradené. Pokiaľ došlo k nejakým nezrovnalostiam medzi odporcom a navrhovateľom, tieto nezrovnalosti vznikli v dôsledku konania Z.. F., ktorý bez súhlasu a vedomia konateľa odporcu obchodoval s navrhovateľom a spôsobil tak účtovné a právne nezrovnalosti. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konania, v ktorom súd prvého stupňa vypočuje konateľa navrhovateľa.
K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že navrhovateľ v priebehu konania dostatočne preukázal, že pre odporcu vykonával práce, preukázal, že odporca tieto práce objednávateľovi fakturoval a objednávateľ mu faktúry v celom rozsahu zaplatil. Nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že navrhovateľ pre odporcu nevykonával žiadne práce. Zdôraznil, že navrhovateľ nemal dôvod domnievať sa, že zmluva o dielo, ktorú uzavrel za odporcu Z.. J. F. nie je uzavretá s jeho zástupcom, a že ide o osobu, ktorá nie je oprávnená za odporcu konať. Navrhovateľ je presvedčený, že dostatočne preukázal svoje nároky, považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a navrhol, aby odvolací súd ho v plnom rozsahu potvrdil. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 311,78 Eur.
Krajský súd Banská Bystrica, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „ O.s.p. ) prejednal odvolanie odporcu v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 7Cb/34/2011 a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 14.082,14 Eur na základe tej skutočnosti, že navrhovateľ vykonával pre odporcu práce - ťažbu, približovanie a manipulácia dreva. Navrhovateľ pritom vychádzal zo zmluvy o dielo č. 03/2010 zo dňa 1.3.2010 a objednávky č. 4/2010 zo dňa 1.3.2010. Okresný súd vo veci rozhodol prvý krát rozsudkom sp.zn. 7Cb/34/2011 zo dňa 4.4.2012 a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Na základe podaného odvolania odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, aby najprv vyriešil a posúdil, či Z.. J. F., ktorý uzavrel zmluvu o dielo s treťou osobou, konal v mene odporcu a až na základe takéhoto zistenia následne posúdiť podstatné časti zmluvy o dielo v zmysle § 536 Obchodného zákonníka.
Okresný súd v ďalšom konaní v zmysle zrušujúceho uznesenia vykonal a doplnil dokazovanie. Uplatnený nárok navrhovateľa posúdil podľa ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, titulom bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Z vykonaného dokazovania okresným súdom, ktorý vychádzal z listinných dôkazov, zo stanoviska štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, Odštepný závod Liptovský Hrádok a zo svedeckých výpovedí Z.. J. F. a Z.. K. H. nesporne vyplýva, že navrhovateľ preukázal, že pre odporcu vykonal formou subdodávky práce, ktoré odporca následne vyfakturoval štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky, Odštepný závod Liptovský Hrádok a za vykonanie týchto prác Odštepný závod Liptovský Hrádok zaplatil odporcovi sumu, ktorú vyfakturoval odporca. Keďže navrhovateľ poskytol plnenie odporcovi, na základe neplatného právneho úkonu, musí bezdôvodné obohatenie vydať navrhovateľovi vo výške, ktorú odporca žiadnym spôsobom nespochybnil.
Odvolací súd za neopodstatnenú považoval námietku odporcu týkajúcu sa uplatnenia pohľadávky navrhovateľa titulom bezdôvodného obohatenia až po zrušujúcom rozhodnutí okresného súdu odvolacím súdom.
Predmetom občianskeho súdneho poriadku je uplatnené právo na plnenie ( procesný nárok ), ktorého základom sú žalobou tvrdené právne významné skutočnosti a predmetom žalobný petit. Opísaním právne významných rozhodujúcich skutočností v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. žalobca určuje, o čom a na akom skutkovom základe má súd rozhodnúť. Zo súhrnu opísaných rozhodujúcich skutočností, uvedených v žalobe, musí vyplynúť, o aký právny pomer žalobca svoj nárok opiera ( právny dôvod žaloby ). Výslovné uvedenie právneho dôvodu v žalobe nie je jeho náležitosťou.
O iný predmet konania, a teda o zmenu žaloby ide spravidla v prípade, ak žalobca požaduje iné plnenie, alebo požaduje síce rovnaké plnenie, ale odvodzuje ho z iného skutku ako ho opísal v žalobe.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ v konaní vymedzil skutkový a právny základ uplatneného nároku vykonaním prác pre odporcu a požadoval za vykonanie prác zaplatenie sumy vo výške, ktorú odporca nespochybnil.
Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku okresného súdu, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností dôležitých v konaní o zaplatenie uplatnenej pohľadávky, dostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. a postupoval zákonne a správne, keď rozhodol tak , ako je uvedené vo výroku napadnuté rozsudku. Uvedený výrok súd prvého stupňa adekvátne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a podrobnostiach na ne odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p. ).
V odvolaní odporcu proti rozsudku okresného súdu nie sú uvádzané žiadne také skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa súd prvého stupňa nevysporiadal.
Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac odvolacie dôvody odvolateľa odvolací súd môže len konštatovať, že súd prvého stupňa svojím rozhodnutím skutkovo ani právne nepochybil, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní mal navrhovateľ plný úspech, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci vo výške 303,74 Eur ( vyjadrenie zo dňa 22.4.2014), plus režijný paušál vo výške 8,04 Eur podľa § 13a písm.c) § 16 ods. 3 Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 311,78 Eur.
Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.