Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-414-2014.pdf
PDF · 70.68 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/414/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloletého: R. M., H.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - Z. Š., C. C. Z. XX, a otec - H.. Z. M. T. XX.XX.XXXX na návrh Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava Vazovova 7/A o predĺžení výchovného opatrenia, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P 196/2014-42 zo dňa 16.07.2014, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden u účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal predĺženia výchovného opatrenia u maloletého R. M. H.. XX.XX.XXXX na obdobie 8 mesiacov. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 96 ods. 1 O.s.p.. K späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania, nakoľko výchovné opatrenie u maloletého neplní svoj účel.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého, ktorá žiadala predĺžiť výchovné opatrenie do dospelosti maloletého. Uviedla, že prvé 4 mesiace fungoval maloletý bez problémov v resocializačnom stredisku Č. M. O.. Ďalšie mesiace nefungoval, pretože mu nebolo umožnené stretávať sa s ňou, nemal umožnené návštevy, dostával tresty, preto začal utekať zo zariadenia. Bolo jej umožnené stretávať sa s ním len po dohode zo zariadením, mohla synovi posielať balíky a telefonovať s ním a informovať sa o ňom, potom už jej nebolo umožnené so synom sa stretávať. Syn od júla 2014 je na úteku je po ňom vyhlásené pátranie a má informácie, že užíva kanabinoidy a pervitín a ich distribuuje.
Navrhovateľ k odvolaniu matky uviedol, že ku návrhu pristúpili pretože výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel. Nebolo to len častými útekmi maloletého zo zariadenia, ale aj nedostatočnou spoluprácou matky so zariadením, čím ho nepriamo motivovala k negovaniu celého resocializačného procesu. Matke bolo počas celého obdobia opakovane zdôraznené, že aj ona je dôležitou súčasťou celého procesu liečby jej syna ako aj skutočnosť, že rodina je súčasťou vonkajších vplyvov na vytvorenie motivácie k spolupráci klienta. Po ukončení pobytu maloletého v resocializačnom stredisku Č. M. H. O. bolo matke poskytnuté sociálne poradenstvo informácie o možnostiach riešenia problémov s maloletým a v prípade ak si to situácia bude aktuálne vyžadovať má možnosť ako zákonný zástupca maloletého umiestniť na dobrovoľný pobyt do ktoréhokoľvek resocializačného zariadenia. Súdu zaslal aj podrobnú správu o R. M. počas pobytu v resocializačnom zariadení.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne.
Súd prvého stupňa správne postupoval v zmysle ust. § 96 O.s.p., keď k späťvzatiu návrhu navrhovateľom došlo pred začatím pojednávania, keď v zmysle § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod neplatnosť manželstva, ak o určenie či to manželstvo je alebo nie je. K späťvztaiu návrhu môže dôjsť aj v konaní, ktoré môže začať bez návrhu v tomto prípade taktiež súd musí o späťvzatí rozhodnúť. Pre ďalší postup však bude rozhodujúce či sa súd so späťvzatím stotožní. Súd má takúto možnosť nie však povinnosť v konaní zastaviť. Odvolací súd zo správy o maloletom R. z resocializačného strediska Č. M. H. O. zistil, že R. nastúpil do strediska v mesiaci október 2013. Prvé 2 týždne sa s prostredím oboznamoval učil sa pravidlá a plnil si svoje povinnosti. Deň po prestupe do prvej fázy 31.10.2013 utiekol prvýkrát, ďalej utiekol 02.11.2014, 28.01.2014 vrátil sa 15.03.2014, 18.03.2014, 21.03.2014, 30.03.2014 do 10.04.2014 a 26.06.2014. Po návrate z úteku zvyčajne R. odmietal podrobiť sa režimu v tomto stredisku, pokiaľ sa aj správal podľa pravidiel strediska robil tak účelovo, aby získal dôveru pracovníkov strediska a následne mohol utiecť. Pokiaľ ide o spoluprácu s matkou, matka prvé 3 mesiace prejavovala záujem telefonicky sa informovala po januárovom úteku volala do strediska dvakrát ohľadom nových informácii o tom, kde by sa mohol R. zdržiavať. Počas nasledujúcich útekov sa už o R. nezaujímala, volala vo februári a raz v apríli a druhý raz v júli ohľadom vyzdvihnutia osobných vecí syna, ktorý bol v tom čase na úteku. Počas rozhovorov v komunite si R. často sťažoval na nezáujem matky vyjadril pocit, že matka sa len vyhovára, že nemá čas, aby ho navštívila bol presvedčený, že sa s ním nechce stretnúť. Bol rozkolísaný z toho, že sa matka nezúčastňovala stretnutí rodičov ani s ním, kvôli tomu plakal, načo mu následne bolo umožnené za účelom stabilizácie, aby matku opakovane telefonicky pozýval na návštevné stretnutie. Matka sa nakoniec stretnutia zúčastnila pár dní potom mal ísť R. na priepustku do domáceho prostredia, no tesne pred tým ušiel. Matke bolo umožnené kontaktovať sa telefonicky každú stredu v týždni, možnosť využila sedemkrát formou osobných stretnutí, dvakrát formou listou a balíkov, ktoré mu mohla posielať evidovane. Matka bola podrobne oboznámená s pravidlami spolupráce medzi resocializačným strediskom Č. M. H. O. - zákonným zástupcom dieťaťa. Nevedia si vysvetliť prečo matka uvádza, že jej nebolo umožnené syna kontaktovať, na kontakte práve trvali, aby matka pomohla motivovať syna k ďalšej spolupráci. Ako motivačný faktor sa potom pokúšali využiť sestru maloletého, na ktorú bol citovo naviazaný. Boli dohodnuté stretnutia, avšak keď už malo dôjsť k návšteve R. bol opakovane na úteku. Maloletý zistil po prvom úteku, že nenasledujú žiadne konzekvencie za nedodržanie rozhodnutia súdu. Toto bez problémov opakuje, úteky realizuje ako formu adrenalínového zážitku a vzrušenia. Ak sa k tomu pridá nerešpektovanie rozhodnutia aj samotnými rodičmi nebude toto akceptovať ako autoritu, ktorú rešpektuje. Majú informácie od iného klienta, ktorý bol s R. istý čas na úteku, že počas tohto obdobia sa R. zdržiaval v Bratislave u kamaráta, matka o tomto vedela. Poskytovala mu finančné prostriedky v nezistenom objeme a zo svojho pracoviska mu nosila jedlo, ktoré mu poskytovala počas návštev v jej byte. V tomto období telefonovala do zariadenia, pýtala sa či nevieme, kde sa jej syn nachádza. V takýchto podmienkach nie je možná prevýchova dieťaťa, neexistujú žiadne zázračné psychologické postupy a metódy, ktoré by mal odborný personál zariadenia k dispozícii pri starostlivosti o maloletého. Z uvedených dôvodov konštatujú, že predĺžený pobyt v takomto zariadení by neplnil svoj účel.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú prvého stupňa správne zastavil konanie keď zistil, že výchovné opatrenie neplní svoj účel. Odvolací súd preto potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. pretože je správne.
K odvolacím námietkam matky odvolací súd udáva, že prvoradým predpokladom úspešného pobytu maloletého v resocializačnom zariadení je spolupráca rodiča so zariadením ako aj s maloletým. Spolupráca však musí prebiehať na základe podmienok ktoré sú stanovené pravidlami o pobyte v resocializačnom zariadení, s ktorými matka bola oboznámená a zobrala ich na vedomie. Nerešpektovanie týchto pravidiel vedie maloletého k negácii uvedených liečebných postupov a neplnení účel výchovného opatrenia.
Odvolací súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti, že ak szistí, že výchovným opatrením sledovaný účel nebol dosiahnutý môže iniciovať konanie a nariadiť iné opatrenie, či zvažovať nariadenie ústavnej výchovy.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.