Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/144/2012

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

návrh na prerušenie konania z a m i e t a

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania medzitýmneho rozsudku podľa ust. druhá veta , v zmysle ktorého mal súd rozhodnúť o základe veci tak, že žalovaná Slovenská republika

- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rožňava, pretože tento súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu. Domáhal sa tiež uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu.

Dňa 15.12.2014 bol na Okresný súd Rožňava doručený návrh žalobcu na prerušenie konania, ktorý bližšie odôvodnil tým, že na Okresnom súde Prešov prebieha pod sp. zn. konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 07.10.2013 v súlade s ust. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná strana. Ich znenie je: Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia? V prípade ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu? Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením? Má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy prednosť pred náhradou škody? Zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , ktorého účastníkmi sú zhodne žalobca i žalovaný v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam,

nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Na základe vyššie uvedených skutočností požiadal žalobca súd v zmysle ustanovenia , aby rozhodol o prerušení konania.

Podľa ustanovenia , pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Z ustanovenia možno vyvodiť, že toto predstavuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ide teda o také prerušenie, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je teda povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, a až keď tieto prostriedky zlyhajú, môže konanie prerušiť. Prípadný výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Ustanovenie musia súdy vykladať a uplatňovať v súlade s (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v . Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Záverom súd konštatuje, že vyriešenie prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov nemá pre ďalší priebeh tohto konania zásadný význam, nakoľko prejudiciálne otázky boli položené Súdnemu dvoru Európskej únie v konkrétnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, ktorého účastníkmi sú zhodne žalobca aj žalovaný, avšak predmet konania a dôvody podania tejto žaloby žalobcom sú individualizované na konkrétne exekučné konanie, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Prešov a preto nesúvisia s prejednávaným konaním. V exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , v súvislosti s ktorým podal žalobca predmetnú žalobu došlo k vydaniu poverenia v zákonnej 15-dňovej lehote, žalobca nepreukázal v predmetnej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu, resp. existenciu nezákonného rozhodnutia a nepreukázal ani výšku škody a nemajetkovej ujmy, v nadväznosti na čo Okresný súd v Rožňave rozsudkom v predmetnom konaní sp. zn. -129 zo dňa 18.12.2014 v tejto veci meritórne rozhodol a teda prerušenie konania by bolo v tomto prípade v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Súd pritom konštatuje, že rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sú v prvom rade záväzné pre národné súdy, ktoré ju predložili. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie podľa článku 267 ZFEÚ, zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje prípad, v ktorom je rozhodnutie vydané. Tento národný súd je potom povinný pri rozhodovaní hlavnej veci konať podľa rozhodnutia Súdneho dvora. Táto povinnosť sa týka nielen národného súdu, ktorý predbežnú otázku predložil, ale aj tých národných súdov, ktoré by prípadne vec prejednávali v konaní odvolacom alebo dovolacom. Keďže rozhodnutia Súdneho dvora o prejudiciálnej otázke majú účinky pre národné súdy, ktoré dané otázky predložili, resp. pre národné súdy rozhodujúce hlavnú vec v prípade odvolania alebo dovolania v tomto prípade sa jedná o účinky inter partes.

Z uvedeného dôvodu súd návrh na prerušenie konania v zmysle ustanovenia .) zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde.