Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_13C-91-2014.pdf
PDF · 108.5 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/91/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci navrhovateľa V. C., T. XX.XX.XXXX, U. C. U. XXX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Milanom Franekom, advokátom, so sídlom v Lučenci, Komenského 17 proti odporcovi I. Q., T. XX.XX.XXXX, U. C. Y., I. XXX/XX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Henrietou Čabanovou, advokátkou, so sídlom v Lučenci, M. Rázusa 35, v konaní o zaplatenie 1 000,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 000,00 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 07.03.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 5,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1 000,00 € od 28.02.2014 do 06.03.2014 s a z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 60,00 eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 686,02 eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Milana Franeka.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 20.03.2014 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 1 000,00 € spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 28.02.2014, pričom uviedol, že si ako poškodený v adhéznom konaní v rámci trestného konania vedeného proti odporcovi I. Q. uplatnil náhradu vzniknutej škody vo výške 1 000,00 € z titulu peňažných prostriedkov vložených na účet odporcu po jeho výslovnej opakovanej žiadosti. Odporca v rámci trestného konania opakovane priznal, že prijal od navrhovateľa tieto finančné prostriedky, pričom on ich považoval za pôžičku. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 3T/276/2012-244 zo dňa 13.06.2013, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 17.06.2013 bol odporca I. Q. oslobodený spod obžaloby a navrhovateľ V. C. odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Výzvou zo dňa 24.02.2014, ktorú odporca prevzal dňa 27.02.2014 sa navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného advokáta pokúsil o mimosúdne vyriešenie sporu s odporcom, tento však nijakým spôsobom nereagoval. V priebehu konania navrhovateľ upresnil právny dôvod uplatnenia si práva voči odporcovi, a to titulom bezdôvodného obohatenia, pričom uviedol, že voči odporcovi sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, bol oslobodený v tom smere, že trestné stíhanie ktoré iniciovalo obecné zastupiteľstvo voči jeho osobe bolo zastavené. Z uvedeného dôvodu preto nie je dôvodné, aby si odporca voči nemu uplatňoval právo na náhradu škody, resp. nie je dôvodné, aby odporcovi nejaké finančné prostriedky ako prejav dobrej vôle z tohto dôvodu poskytoval.
Odporca navrhoval návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ si pôvodne uplatnil právo na zaplatenie sumy 1 000,00 € uzatvorenej zmluvy o pôžičke s odporcom, na čo odporca poukazuje, že k žiadnej takejto zmluve nedošlo. Následne navrhovateľ zmenil právnu kvalifikáciu dôvodu vrátenia predmetnej sumy, a to titulom bezdôvodného obohatenia, čo učinil dňa 08.09.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, teda okolnosť, že navrhovateľ podal na odporcu nedôvodný návrh na začatie trestného stíhania, následne došlo k oslobodeniu spod obžaloby odporcu, takéto konanie odporca považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi a žiada, aby takémuto konaniu navrhovateľa súd právnu ochranu neposkytol. Naviac, nakoľko sa navrhovateľ domáha vrátenia predmetnej sumy 1 000,00 € titulom bezdôvodného obohatenia, vznáša odporca námietku premlčania predmetnej sumy s poukazom na skutočnosť, že finančné prostriedky boli poskytnuté dňa 10.02.2011, návrh na začatie konania bol podaný dňa 24.03.2014, a teda uplynula 3-ročná objektívna premlčacia lehota pre uplatnenie si práva navrhovateľa titulom bezdôvodného obohatenia.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, prečítaním Rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 3T/276/2012-244 zo dňa 13.07.2013, zápisníc o výsluchu odporcu v trestnom konaní v postavení obvineného z pripojeného spisu 3T/276/2012 na č.l. 21-26, 59, 64-65, výsluchu svedka N.. I. W. na č.l. 76 spisu, výsluchu svedkyne I. Q. na č.l. 228 spisu a zápisnice z hlavného pojednávania o výsluchu obžalovaného I. Q. na str. 3 zápisnice a zistil tento skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 1 000,00 € vkladom na jeho uskutočneným dňa 10.02.2011.
Navrhovateľ dňa 01.03.2011 podal na Okresnom riaditeľstve PZ SR v Lučenci do zápisnice ČVS: ORP-140/OVK-LC-2011 trestné oznámenie na odporcu I. Q.Á. pre podozrenie zločinu vydierania, za ktorý bolo dňa 02.03.2011 vyšetrovateľom vznesené odporcovi I. Q. obvinenie.
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 3T/276/2012-244 zo dňa 13.06.2013, ktoré sa stalo právoplatné dňa 17.06.2013 súd právoplatne oslobodil obžalovaného I. Q. spod obžaloby na tom skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe od mesiaca február 2011 do 01.03.2011 telefonicky a formou SMS správ na mobilný telefón kontaktoval V. C. a tomuto sa vyhrážal slovami "že skončil, že ho dá na kolená, kým neskončí pod drnom", z tohto dôvodu, že došlo k zrušeniu zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená v čase keď V. C. bol ešte starosta obce, čím tieto vyhrážky u V. C. vzbudili dôvodnú obavu o život a zdravie, nakoľko nebolo preukázané, že sa predmetný skutok stal. Zároveň so svojím nárokom na náhradu škody odkázal poškodeného V. C. na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Zo zápisníc o výsluchu odporcu I. Q., ako aj konfrontácie s navrhovateľom tak, ako sa nachádzajú na č.l. 21-26, 59, 64-65 spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/276/2012 vyplýva, že v trestnom konaní odporca opakovane pred vyšetrujúcimi orgánmi tvrdil, že predmetnú finančnú sumu 1 000,00 € v hotovosti, ktoré mu navrhovateľ vložil na účet si požičal, nakoľko sa dostal do ťažkej finančnej situácie, pričom tieto peniaze mali byť v budúcnosti vrátené, okrem iného aj formou určitých vyplatených provízií.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení ku dňu 10.02.2011, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.
Podľa § 3 ods. 1 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 451 ods. 1 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 657 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 517 ods. 1 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení ku dňu 10.02.2011, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 100 ods. 1 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 107 ods. 1 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k uzatvoreniu žiadneho zmluvného vzťahu. Odporca v trestnom konaní opakovane tvrdil, že sumu 1 000,00 € považoval za pôžičku, čo však v konaní občianskom súdnom poprel. Zo strany navrhovateľa nikdy nebolo deklarované, že by sa malo jednať o pôžičku, v trestnom konaní jeho trestné oznámenie smerovalo pre podozrenie z trestného činu vydierania a taktiež ani v občianskom súdnom konaní si toto právo titulom pôžičky neuplatnil, pretože aj v pôvodnom návrhu na začatie konania uvádza, že odporca
túto sumu považoval za pôžičku, nie teda navrhovateľ a následne právne kvalifikoval svoje právo ako bezdôvodné obohatenie.
Dôkazné bremeno tvrdenia účelu poskytnutia peňažných prostriedkov navrhovateľom odporcovi zaťažovalo odporcu, ktorého povinnosťou bolo preukázať, v tomto prípade nedôvodnosť tvrdenia navrhovateľa o poskytnutí peňažných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia. Odporca v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom skutočnosť z akého právneho titulu predmetnú sumu 1 000,00 € prevzal.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť z toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Pre záver dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby navrhovateľ preukázal, že medzi ním a odporcom právny vzťah z bezdôvodného obohatenie vznikol, t.j., aby preukázal, že odporca (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal a že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako aj príčinná súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia vznikom majetkovej ujmy. Uvedené atribúty navrhovateľ splnil, nakoľko preukázal jednak skutočnosť, že peňažné prostriedky zo strany odporcu boli prevzaté, čo ani odporca nepopieral, a taktiež preukázal aj skutočnosť, že odovzdaním týchto peňažných prostriedkov mu vznikla do výšky poskytnutej sumy 1 000,00 € majetková ujma. Ako bolo uvedené vyššie, dôkazné bremeno ohľadom preukázania eventuálneho účelu prijatia tohto plnenia zaťažilo odporcu, pretože navrhovateľ nemôže poskytnúť negatívny dôkaz o tom, že právny vzťah neexistuje, keďže sám túto skutočnosť tvrdí, jedine odporca môže poskytnúť pozitívny dôkaz o tom, že právny vzťah medzi ním a navrhovateľom bol a z tohto právneho vzťahu mu vzniklo právo prijať sumu 1 000,00 €, čo sa však nestalo.
Za takéhoto stavu je možné konštatovať, že predmetná suma bola poskytnutá bez preukázateľného právneho dôvodu, a týmto teda v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení by ju odporca mal navrhovateľovi vrátiť.
Odporca je v omeškaní so zaplatením (vydaním) bezdôvodného obohatenia, preto náleží navrhovateľovi taktiež úrok z omeškania. Navrhovateľ vyzval odporcu na plnenie písomne dňa 24.02.2014 (č.l. 11), pričom výzvu prevzal odporca dňa 27.02.2014, v zmysle ktorej bol na vrátenie vyzvaný v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy, t.j. do 06.03.2014. Navrhovateľovi teda náleží úrok z omeškania počnúc 07.03.2014 až do zaplatenia. Keďže si však navrhovateľ uplatnil nárok od 28.02.2014 v rozpore s výzvou, súd návrh v časti o zaplatenie 5,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1 000,00 € od 28.02.2014 do 06.03.2014 zamietol.
Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, potrebné je uviesť, že navrhovateľ v postavení poškodeného si uplatnil právo na náhradu škody v trestnom konaní do zápisnice dňa 02.03.2011 (č.l. 39 trestného spisu). Trestné konanie bolo právoplatne skončené oslobodzujúcim rozsudkom dňa 13.06.2013, teda trojročná zákonná lehota na uplatnenie si práva titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keďže návrh bol podaný 24.03.2014 neuplynula, rovnako ako ani dvojročná subjektívna lehota.
Vo vzťahu k nepriznaniu práva navrhovateľovi z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, na ktorý poukazoval odporca je potrebné skúmať otázku, či výkon práva navrhovateľa požadujúceho vydanie bezdôvodného obohatenia od odporcu nie je v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na trestné oznámenie, ktoré
navrhovateľ na odporcu podal a tým inicioval začatie trestného stíhania odporcu pre skutok, o ktorom právoplatne súd rozhodol, že nebolo dokázané, že stal.
Vyvstáva otázka či je morálne, aby navrhovateľ od odporcu požadoval vrátenie sumy 1 000,00 € potom, čo podal nedôvodné trestné oznámenie na odporcu.
Pri posudzovaní morálneho aspektu správania sa navrhovateľa však treba vo vzájomnej súvislosti zohľadniť aj skutočnosť, aby ten, kto sa dobrých mravov dovoláva, sám nekonal v rozpore so zásadami dobrých mravov a nevyžadoval ohľady neúmerné okolnostiam konkrétneho prípadu a zabrániť snahe alebo možnosti ich zneužitia (Z IV, str. 471).
Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno bez povšimnutia ponechať skutočnosť, že odporca požadoval plnenie od navrhovateľa bez právneho dôvodu, ktoré síce nebolo považované ako skutok naplňujúci pojmové znaky trestného činu, ale nepochybne sa udialo. Odporca túto skutočnosť ani nepopiera, keď vo svojich výpovediach pred orgánmi činnými v trestnom konaní uvádza, že žiadal od navrhovateľa pôžičku, čo následne poprel, resp. žiadal platbu ako "prejav dobrej vôle".
Vzhľadom k vyššie uvedenému preto vyvstáva otázka či je morálne, aby odporca požadoval od navrhovateľa plnenie z dôvodu, ktorý ani sám nevedel zadefinovať, na základe ktorého peniaze teda od odporcu žiadal, ako sám tvrdí ako prejav určitej dobrej vôle bez bližšej špecifikácie. V trestnom konaní sa síce nedokázalo, že by sa skutok, ktorý by zakladal trestnoprávnu zodpovednosť odporcu, sa stal, čo však nevylučuje konanie v rozpore s dobrými mravmi aj zo strany samotného odporcu, ktoré síce nenapĺňa intenzitou pojmové znaky niektorej zo skutkových podstát trestného činu, ale z hľadiska všeobecne akceptovateľných morálnych zásad je neprijateľné. Otvorenou zostáva otázka prečo odporca žiadal opakovane od navrhovateľa poskytnutie akejsi pôžičky, resp. platby ako prejavu dobrej vôle a či takéto žiadosti bez toho, aby boli založené na určitom právnom titule, je možné v spoločnosti akceptovať.
Pokiaľ odporca uvádzal, že navrhovateľ mu spôsobil svojím konaním škodu, je potrebné uviesť, že žiadny z atribútov náhrady škody z jeho strany nebol preukázaný. Naviac sa mal navrhovateľ takéhoto konania dopustiť ako štatutárny zástupca obce, teda konal za obec a v prípade, ak by škodu aj bol spôsobil pasívne legitimovaným na uplatnenie si práva by bol odporca voči obci a nie voči jej starostovi.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, miera jeho neúspechu je však nepatrná, súd mu preto priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 60,00 € a na trovách právneho zastúpenia vo výške 686,02 € s poukazom na § 10 ods. 1, 13a, § 16 vyhlášky č. 655/2004 z vymeriavacieho základu za jeden úkon 61,41 € spolu s režijným paušálom za kalendárny rok 2014 vo výške 8,04 € za jeden úkon a 20 % DPH, nakoľko právny zástupca je platca DPH.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za sedem úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, výzva na plnenie - pokus o mimosúdnu pokonávku, návrh vo veci samej, písomné vyjadrenie
vo veci samej - odporu, podanie vo veci samej dňa 08.09.2014 - vyjadrenie, účasť na pojednávaní dňa 31.07.2014 a 01.12.2014 s meritórnym prejedaním veci) 7x po 61,41 € a účasť na pojednávaní dňa 03.07.2014 a 18.12.2014 bez meritórneho prejednania veci, t.j. 2x po 15,35 €, 1x 30,71 € - konzultácia s klientom spolu s režijným paušálom 10x 8,04 € a 20 % DPH, čo predstavuje 686,02 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.