Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-16C/23/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, v právnej veci navrhovateľa S. E., H.. XX.X.XXXX, C. N. E., D. X, zast. JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou advokátskej kancelárie v Košiciach, Pražská, proti odporkyni F. E., H.. XX.XX.XXXX, C. N. E., C. XX, v konaní o zrušenie výživného a o zaplatenie 400 eur istiny, takto

rozhodol:

Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určenú mu rozsudkom Okresného súdu Košice II, zo dňa 31.7.2006, čk. XXC XXX/XXXX-XX, dňom 1.5.2012.

Z a s t a v u j e konanie o vrátenie výživného v sume 400 eur.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.2.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd s účinnosťou od 1.5.2012 zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni, poukazujúc na skutočnosť, že odporkyňa prestala študovať na vysokej škole, bolo jej vydané živnostenské osvedčenie, teda podniká a je schopná sama sa živiť. Tieto skutočnosti mu sama oznámila a žiadala ho, aby výživné prestal platiť. Samostatne podniká od apríla 2012, a keďže jej zaplatil výživné aj za mesiace máj až júl 2012, preto je povinná mu toto výživné vrátiť. Žiadal priznať aj náhradu trov konania.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť poukazujúc na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Jej zdravotný stav sa natoľko zmenil, že nie je schopná sama sa živiť. Od novembra 2011 sa lieči na psychiatrickom oddelení s diagnózou generalizovaná úzkostná porucha, depresia a tetánia. Navštevuje individuálnu psychoterapiu, ktorá nie je uhrádzaná zdravotnou poisťovňou, a tak z finančných dôvodov chodí tam nepravidelne. Vidí zlepšenie, avšak pre jej matku je to neúnosná záťaž, keďže znáša všetky náklady spojené s liečbou, nájmom, ošatením i zabezpečovaním ostatných potrieb. Veľkým plusom by bolo pre ňu aj to, keby vlastnila osobný automobil, lebo by sa mohla rýchlejšie dostať ma rôzne miesta a navyše má veľký problém vydržať v autobuse medzi ľuďmi. Je pravdou, že si založila živnosť s možnosťou pracovať z domu, aby dokázala pokryť náklady na liečbu, ale v podnikaní sa jej nedarilo a ku dňu 5.3.2014 podnikanie ukončila. Pojednávania sa nezúčastnila poukazujúc na svoj nepriaznivý zdravotný stav, avšak súhlasila, aby súd rozhodol len na základe listinných dôkazov bez jej osobnej účasti. Nežiadal priznať náhradu trov konania.

Navrhovateľ považoval námietky odporkyne za bezdôvodné a je presvedčený, že nemá žiadne psychické problémy, veď ich doposiaľ žiadne nemala a jej tvrdenie je účelové. Žije s priateľom normálnym životom, nepredložila žiadny doklad o tom, že má nejaké psychické problémy a nedovolí

ani nazrieť do jej zdravotnej dokumentácie, aby odborník zhodnotil jej zdravotný stav a posúdil, či jej pracovná schopnosť je tak obmedzená, že v žiadnom prípade si nemôže zabezpečiť primerané pracovné zaradenie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. XXC XXX/XXXX a XXC XX/XXXX, písomnými vyjadreniami odporkyne, lekárskym nálezom neštátnej psychiatrickej ambulancie Z., K..Q..X.. zo dňa 14.1.2014, správou neštátnej neurologickej ambulancie Z.. M. N. zo dňa 31.10.2013, potvrdeniami poštových poukážok o plnení výživného v prospech odporkyne, správou Exekútorského úradu súdnej exekútorky A.. F. C. zo dňa 7.11.2011, výpisom zo Živnostenského registra Slovenskej republiky Okresného úradu Košice, č. živnostenského registra XXX-XXXXX zo dňa 6.5.2014, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 14.5.2014, vysvedčením o maturitnej skúške odporkyne, rozhodnutím V., U. U. zo dňa 20.7.2012, potvrdením V. N. E., U. U. zo dňa 15.8.2012, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - odporkyne za rok 2012 a 2013, ako aj ďalšími predloženými listinami a zistil tento skutkový stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 31.7.2006, č.k. XXC XXX/XXXX-XX, bolo okrem iného rozvedené manželstvo rodičov odporkyne s tým, že vtedy ešte maloletá odporkyňa bola zverená do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na výživu odporkyne po 3.000,- Sk mesačne. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. V tom čase odporkyňa bola študentkou na strednej škole. Dňa 1. júna 2011 odporkyňa úspešne vykonala maturitnú skúšku na súkromnej K. X. Š. N. E. na S. V. a pokračovala v štúdiu na V. S. A. Š. N. E. H. U. U.. Rozhodnutím zo dňa 20.7.2012 podľa § 66 ods. 1 písm. c) zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách bola vylúčená zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek.

Z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Košice, č. XXX-XXXXX, je zrejmé, že od 18.4.2012 odporkyňa mala oprávnenie na podnikanie v oblasti kúpy tovaru na účel jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb a reklamné a marketingové služby. Svoju podnikateľskú činnosť ukončila až dňa 6.3.2014. Z potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2012 a 2013 je zrejmé, že nepriznala žiadnu svoju daňovú povinnosť.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 14.5.2014 je zrejmé, že v súčasnosti od 6.3.2014 odporkyňa je evidovaná na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadne dávky, príspevky k dávke v hmotnej núdzi, či rodičovský príspevok ani iné sociálne dávky.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC XX/XXXX súd zistil, že dňa 18.3.2014 odporkyňa podala na tunajšom súde návrh na zvýšenie výživného pre ňu na sumu 300 eur mesačne od 1.8.2013 argumentujúc, že jej zdravotný stav sa výrazne zhoršil a pribudli jej ďalšie výdavky spojené s liečbou jej ochorenia.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynul nepochybný záver, že odporkyňa už začiatkom roka 2012 prestala aktívne sa podieľať na zvyšovaní svojej odbornosti vysokoškolským štúdiom či prípravou na ďalšie zamestnanie a už dňom 18.4.2012 začala podnikať pod obchodným menom F. E.. Navyše bola vylúčená zo štúdia pre neprospech na V. E., U. U., rozhodnutím zo dňa 20.7.2012 a prestala byť študentkou tejto vysokej školy.

Ja tak zrejmé, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zanikla, keďže stala sa schopnou sama sa živiť. Preto súd návrhu vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni dňom 1.5.2012.

Za bezvýznamné pritom považuje tvrdenie odporkyne o jej terajšom nepriaznivom zdravotnom stave, ktorá skutočnosť nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti ku času, keď jej schopnosť sama sa živiť existovala. Táto skutočnosť môže mať iba vplyv na prípadné nové určenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k navrhovateľovi. Samozrejme za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok.

Navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol aj o vrátení výživného, ktoré odporkyni zaslal za mesiace máj až august 2012 a žiadal odporkyňu zaviazať zaplatiť mu 400 eur istiny.

Súd výzvou zo dňa 2.5.2014 , č.k. -18, vyzval navrhovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za návrh v sume 24 eur a to pod následkami zastavenia konania. Navrhovateľ však zaplatil súdny poplatok iba vo výške 16,50 eur.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. (ďalej len „zákona o súdnych poplatkoch“) poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 zákona zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu. Ak je základom poplatku cena nehnuteľností, touto cenou sa rozumie cena zistená podľa osobitných predpisov.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov je poplatok 6% z ceny predmetu konania, najmenej 16,50 eur. V danom prípade teda poplatok predstavuje 24 eur. Navrhovateľ sa zrejme mylne domnieva, že pri súdnom poplatku je potrebné aplikovať položku 8 Sadzobníka súdnych poplatkov.

Keďže navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania v celom rozsahu, neboli teda ani splnené všetky podmienky konania, za ktorých má súd konať. Preto súd v súlade s ust. § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch zastavil konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 400 eur voči odporkyni titulom vrátenia už zaplateného výživného.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 150 O.s.p., veta prvá, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nemusí náhradu trov konania úplne alebo sčasti priznať. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval nielen predmet sporu, ale aj blízky rodinný stav účastníkov konania a aj súčasnú nie veľmi priaznivú finančnú situáciu odporkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia ( § 204 ods. 1 O.s.p. ) v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.