Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17C-24-2013.pdf
PDF · 109.35 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/24/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: B. W., rodená S., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXX, trvale bytom O. XX, proti odporcovi: B. S., rodený S., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom O. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k pozemku evidovanému ako parcela registra „C“ č. 286/2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Borčice, obec Borčice, okres Ilava, o výmere 162 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na LV č. 324 pre katastrálne územie Borčice.
II. Zrušené podielové spoluvlastníctvo súd v y p o r i a d a v a tak, že pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ č. 286/2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Borčice, obec Borčice, okres Ilava, o výmere 162 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na LV č. 324 pre katastrálne územie Borčice s a r o z d e ľ u j e na dva novovzniknuté samostatné pozemky, a to pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ č. 286/2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Borčice, obec Borčice, okres Ilava, o výmere 81 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ č. 286/3, nachádzajúci sa v katastrálnom území Borčice, obec Borčice, okres Ilava, o výmere 81 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, podľa geometrického plánu č. 17C/24/2013 zo dňa 16.02.2014, vyhotoveného H.. I. Q., úradne overeného dňa 27.02.2014, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.
III. Novovzniknutý pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ č. 286/2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Borčice, obec Borčice, okres Ilava, o výmere 81 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, s a p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
IV. Novovzniknutý pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ č. 286/3, nachádzajúci sa v katastrálnom území Borčice, obec Borčice, okres Ilava, o výmere 81 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, s a p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva odporcu.
V. Súd z r i a ď u j e na novovzniknutom pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ č. 286/3 vecné bremeno spočívajúce v povinnosti jeho vlastníka strpieť užívanie a vykonávanie riadnej a okolnostiam primeranej údržby vodovodnej prípojky, ktorá sa na ňom nachádza, vrátane umožnenia prístupu k nej, v prospech vlastníka novovzniknutého pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ č. 286/2 v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne č. 17C/24/2013 zo dňa 16.02.2014, vyhotovenom Ing. Ľudmilou Mužíkovou, úradne overenom dňa 27.02.2014, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.
VI. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
VII. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť trovy konania štátu vo výške 764,61 eur, ktoré pozostávajú z vyplateného znalečného ustanovenej znalkyni, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Trenčín.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bol dňa 22.02.2013 doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcovi domáha zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k pozemku evidovanému ako parcela registra „C“ č. 286/2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Borčice, obec Borčice, okres Ilava, o výmere 162 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na LV č. 324 pre katastrálne územie Borčice. Po jeho zrušení ho navrhla vyporiadať tak, že tento pozemok súd prikáže do jej výlučného vlastníctva a uloží jej titulom vyporiadania povinnosť zaplatiť odporcovi sumu peňažných prostriedkov, ktorá zodpovedá polovici znalecky určenej hodnoty tohto pozemku. Návrh odôvodnila tým, že užíva parcelu č. 287, ktorá hraničí s predmetným pozemkom. Tieto dve parcely tvoria jeden dvor. Tento dvor používa odporca a jeho rodina na peší prechod do svojho dvora stojaceho na parcele č. 288. Na vstup motorovými vozidlami do svojho dvora používa odporca parcelu č. 274/2, ktorá má charakter spevnenej plochy a z ktorej plánuje obec Borčice vytvoriť miestnu komunikáciu. Túto komunikáciu využívajú ako cestu aj ostatní obyvatelia domov v Borčiciach, ktorí majú svoje domy postavené ako odporca popri spomenutej komunikácii. Túto komunikáciu obec udržiava, napr. v zimnom období zabezpečuje na nej odhŕňanie snehu. Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi konania nie je možná. V súčasnosti je situácia ohľadne užívania pozemku neúnosná, nakoľko rodinní príslušníci odporcu bezdôvodne fyzicky napádajú navrhovateľku, ktorá sa s ohľadom na svoj vek nemôže účinne brániť a má obavy o svoje zdravie.
K návrhu sa odporca vyjadril v písomnom podaní zo dňa 10.06.2013. V ňom okrem iného uviedol, že navrhovateľke odstúpil svoju čiastku z pozostalosti po ich matke pod podmienkou, že bude mať vytvorenú prístupovú cestu k jeho rodinnému domu, ktorý si postavil po dohode s jeho matkou a tetou. Cesta, ktorú mal alebo má využívať sa skladá z dvoch úsekov a doteraz nie je majetkovoprávne vysporiadaná ani spevnená. Nechce dopadnúť tak, že nebude mať prístup k svojmu domu. Navrhol, aby mu bol do jeho vlastníctva prenechaný priestor, ktorý je vo vstupe v šírke 140 cm, keďže celá šírka je 640 cm.
Navrhovateľka na pojednávaní v rámci jej výsluchu uviedla, že ešte v roku 1980 sudkyňa, ktorá rozhodovala v dedičskom konaní, v ktorom sa stali podielovými spoluvlastníkmi uvedeného pozemku, uviedla, že ak sa zmení situácia, tak bude možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k uvedenému pozemku. Podielové spoluvlastníctvo k tomuto pozemku bolo vytvorené v dôsledku budovania obecného vodovodu. Nie je pravdou skutočnosť, ktorú uvádza odporca vo svojom vyjadrení, že cesta, ktorá vedie zozadu, by sa nevyužívala ako cesta. Obyvateľmi obce je bežne využívaná na prejazd, chodia tadiaľ autami, bicyklami a s nákupmi. V súčasnosti sa popri tejto ceste budujú stavby, ľudia si tam stavajú domy, je tam stavebný ruch. Nechce, aby bol pozemok rozdelený medzi nich, pretože spolužitie s odporcom a členmi jeho rodiny je pre nich neznesiteľné, dochádza k vzájomným napádaniam. V zime ju vnuk odporcu napadol tak, že jej spôsobil poškodenie jej zdravia, zodral jej kožu, pretože lopatou ju udrel po ruke. Toto oznámila aj na obecnom úrade ako priestupok. Takisto ju napadol aj odporca, ktorý ju sotil, keď obhospodarovala záhradku. O tomto podala trestné oznámenie. V akom štádiu sa momentálne táto vec nachádza, nevedela uviesť, ale pravdepodobne sa to rieši. Na pozemku, a to hneď pri vstupe z ulice je umiestnená vodovodná betónová šachta s meradlom, od ktorého vedie pozdĺž pozemku v zemi približne v dĺžke asi 11 metrov vodovodná prípojka. Na pozemok, ktorý susedí s pozemkom 286/2, teda na pozemok, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, prechádzajú autami aj cez pozemok, ktorý je predmetom tohto vyporiadania. Brána, ktorou sa vpúšťajú autá k nim, je umiestnená na predmetnom pozemku.
Odporca na pojednávaní v rámci jeho výsluchu uviedol, že navrhuje, aby súd rozhodol o návrhu navrhovateľky tak, že podielové spoluvlastníctvo zruší, avšak vyporiada ho tak, že pozemok rozdelí medzi navrhovateľku a neho, pretože on iný riadny prístup k svojmu pozemku nemá. Je pravdou, že momentálne využíva komunikáciu na parcele 86/19, tak ako aj ostatní obyvatelia obce, avšak táto cesta nie je riadnou cestou. Je pravdou takisto skutočnosť, že v súčasnosti sa snaží nadobudnúť vlastníctvo k parcele č. 290, v tomto smere rokuje so štátom a v súčasnosti je to v takom štádiu, že by mal byť zapísaný
ako vlastník tejto parcely. Návrh na vklad vlastníckeho práva už bol podaný príslušnej správe katastra. K okolnosti, že jeho vnuk napadol navrhovateľku, uviedol, že išlo o sebaobranu. Navrhovateľka ho predtým napádala s metlou. K šachte, ktorá je umiestnená na predmetnom pozemku uviedol, že nebol dôvod, aby si túto šachtu navrhovateľka dala na tento pozemok, keď mohla byť umiestnená na jej pozemku. V dôsledku nezhôd s navrhovateľkou neumiestnil plynové potrubie na predmetnom pozemku, ale umiestnil ho na obvodovom múre susedného domu a oplotení susedného pozemku, ktoré sú vo vlastníctve tretej osoby, suseda. V prípade, že by súd rozhodol o rozdelení tohto pozemku na dve polovice, tento pozemok by oplotil a používal ako prístupovú cestu z ulice na svoj pozemok, a to peši. Autom by chodil tak ako doteraz, po nespevnenej ceste zozadu. V prípade, že súd rozdelí tento pozemok, prístup k šachte bude z ulice voľný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vykonaním miestnej obhliadky, ustanovením znalkyne v konaní za účelom podania znaleckého posudku a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: návrhom JUDr. Q. Q. na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 01.10.2012, vyjadrením odporcu k návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 28.10.2012, listom vlastníctva č. 324 pre kat.úz. Borčice, vyjadrením obce Borčice zo dňa 29.05.2013, rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C/743/81, zápisnicou z obhliadky na mieste samom zo dňa 12.08.2013 a znaleckým posudkom č. 1/2014 znalkyne Ing. I. Q.. Na základe takto vykonaného dokazovania má súd za preukázaný nasledujúci skutkový stav: Navrhovateľka a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ č. 286/2, o výmere 162 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na liste vlastníctva č. 324 pre katastrálne územie Borčice, každý v podiele 1 k celku. Tento pozemok je spojnicou miestnej komunikácie (riadnej obecnej cesty, ulice) s pozemkom odporcu evidovanom ako parcela registra „C“ č. 288. Jeho šírka je od 2,54 m (na strane pri ulici) do 2,50 m (na strane susediacej s pozemkom parc.č. 288). Odporca ako podielový spoluvlastník využíva tento pozemok ako prístupovú cestu k jeho pozemku parc.č. 288 z obecnej ulice. Podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetnému pozemku vzniklo rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6C/743/81-127, ktorý bol vydaný v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Jeho účastníkmi boli aj navrhovateľka a odporca, a to na strane odporcov. Ako vyplýva aj z výrokovej časti tohto rozsudku, tento pozemok bol vytvorený ako spoločná cesta. Z príslušnej časti odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že odporca v tom čase nemal inú možnosť prístupu k svojmu pozemku, ako je táto cesta, okrem nespevnenej cesty, ktorá sa nachádzala z opačnej strany (parc.č. 86/19, resp. parc.č. 274/2). Preto súd prikázal pozemok parc.č. 286/2 ako spoločnú cestu do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Už v tomto rozhodnutí súd konštatoval zlé medziľudské vzťahy medzi účastníkmi konania. Zlý vzťah medzi účastníkmi konania pretrváva až do súčasnosti. Bol zistený aj v tomto konaní, teda aj po takmer tridsiatich rokoch. Okrem tohto pozemku používa odporca ako prístupovú cestu pozemok vo vlastníctve obce, a to parcela registra „E“ č. 86/19 (parc.č. 274/2), ktorá vedie z opačnej strany ako sa nachádza obecná ulica. Obe tvoria takpovediac rovnobežky, medzi ktorými sa nachádza jednak pozemok, ktorý je predmetom vyporiadania a jednak aj pozemky vo výlučnom vlastníctve účastníkov konania, spolu s ich rodinnými domami. Obec Borčice v písomnom vyjadrení zo dňa 29.05.2013 uviedla, že na pozemku parcela registra „E“ č. 86/19, druh pozemku orná pôda sa nachádza prístupová komunikácia, ktorá nemá žiadne podložie. Komunikácia nie je prejazdná ani spevnená, slúži hlavne pre stavebníkov pre uloženie inžinierskych sietí k stavaným nehnuteľnostiam. Bude často rozkopávaná, jej šírka je 3 metre a je zahrnutá do majetkovej podstaty obce. Na miestnej obhliadke, ktorú súd vykonal za prítomnosti oboch účastníkov konania dňa 12.08.2013 bolo zistené, že pozemok na parcele č. 286/2 susedí s miestnou komunikáciou, pričom je oddelený kovovou bránou. Na vstup je využívaná v súčasnosti bránička, ktorá je súčasťou oplotenia, a ktorá sa nachádza na parcele č. 286/1. Asi jeden meter od miestnej komunikácie za oplotením sa nachádza betónová vodovodná šachta. Podľa účastníkov od tejto šachty vedie popod zem vodovodné potrubie približne v dĺžke 11 m, s tým, že odbočuje k domu navrhovateľky na pozemok s parc. č. 286/1 vo vlastníctve navrhovateľky. Pozemok na parcele č. 286/2 je pokrytý trávou, ktorá je riadne skosená, je to mierne svahovitý pozemok. Nie je oddelený od pozemku parc. č. 286/1 oplotením. Na hranici s pozemkom s parc. č. 287 je chodník po parcele č. 286/2 vykladaný betónovými platňami. Po pravej strane smerom od ulice sa nachádza záhradka so zeleninou. Chodník je vyložený reálne v polovici šírky parcely, zvyšná polovica je využívaná ako záhradka. Vyložený chodník pokračuje až na pozemok parc. č. 288, ktorý je vo vlastníctve odporcu, a na ktorom je umiestnená takisto záhradka. Na pozemku s parc. č. 290 sa nachádza záhradka, je tam zložený stavebný materiál a tento pozemok užíva odporca. Táto parcela bezprostredne susedí s pozemkom na parcele č. 86/19 (parc.č. 274/2), ktorý je využívaný ako pokosená trávnatá cesta pri kukuričnom poli. Šírka parcely č. 86/19 (parc.č. 274/2), ktorá sa tiahne popri parcele č. 290, je približne 5
metrov. Odporca využíva túto parcelu na príjazd k domu ako jediný možný autom. Asi 60 metrov vpravo od domu sa nachádza poľná cesta plná jám, ktorá ústi na riadnu miestnu komunikáciu. Odporca uviedol, že na tejto ceste mala byť vybudovaná riadna cesta, avšak výstavbu zastavili, pretože pozemok nie je vysporiadaný, nepatrí obci. Navrhovateľka uviedla, že to nie je pravda, pozemok patrí obci.
Zo znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 06.03.2014 ustanovenej znalkyne Ing. Ľudmily Q. súd zistil, že pozemok parc.č. 286/2, ktorý je predmetom vyporiadania je reálne deliteľný na dva samostatné pozemky o rovnakej výmere 81 m2. Prístup navrhovateľky k vodovodnej prípojke z dôvodu jej údržby je zabezpečený zriadením vecného bremena práva prístupu navrhovateľky na novovzniknutý pozemok. Prístup odporcu zo susedného pozemku na parc.č. 288 v jeho výlučnom vlastníctve je zabezpečený novovzniknutým pozemkom registra „C“ č. 286/3. Súčasťou tohto znaleckého pozemku je aj geometrický plán č. 17C/24/2013 na rozdelenie pozemku parc.č. 286/2 a zriadenie vecného bremena práva prístupu na pozemok parc.č. 286/3.
Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods.3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Súd v danom prípade dodržal kogentný postup podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, pričom vychádzal zo základnej zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával v spoluvlastníctve.
Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý tento súd vyslovil v konaní vedenom pred ním pod sp.zn. III.ÚS 95/05 vyplýva, že z relevantnej právnej úpravy (§ 142 Občianskeho zákonníka), ako aj z ustálenej judikatúry všeobecných súdov (napr. Rc 40/70) je zrejmé, že so zrušením podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu je nerozlučne spojené vyporiadanie spoluvlastníkov, ktorých práva sú zrušením spoluvlastníctva dotknuté. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádza nielen jednotlivé spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň záväzne určuje poradie, v ktorom môžu byť tieto spôsoby vyporiadania použité. Návrhom na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je teda súd viazaný. Zmyslom tohto vyporiadania je vyriešenie vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva, prípadne ktoré vznikajú medzi niekdajšími podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti so zrušením podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na uvedené sa vyporiadanie vykonáva ako „vyporiadanie v širšom slova zmysle“. Pretože rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov je ako spôsob likvidácie spoluvlastníckych vzťahov uvedené na prvom mieste, musí sa súd vždy v prvom rade zaoberať posúdením možnosti použitia tohto spôsobu vyporiadania najmä z toho hľadiska, či je reálne rozdelenie veci „dobre možné“, prihliadajúc na „veľkosť podielov a účelné využitie veci“ (napr. funkčnosť a praktickosť, ale aj uspokojenie bytovej potreby jednotlivých spoluvlastníkov a pod.). Obdobne rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 2 MCdo 3/2004, keď uviedol, že ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere nie je súd viazaný návrhmi účastníkov konania. S uvedenými názormi Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sa súd stotožňuje aj v tomto konaní. Preto sa súd najprv zaoberal možnosťou reálnej deľby spoločného pozemku. Za týmto účelom vykonal miestnu obhliadku a následne ustanovil v konaní na zodpovedanie tejto odbornej otázky znalkyňu. Ustanovená znalkyňa v znaleckom posudku č. 1/2014 určila, že predmetný pozemok je reálne deliteľný na dva samostatné pozemky o rovnakej výmere 81 m2 s prihliadnutím na existenciu vodovodnej prípojky nachádzajúcej sa na ňom, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľky. Prístup navrhovateľky k vodovodnej prípojke z dôvodu jej údržby je zabezpečený zriadením vecného bremena v rozsahu podľa geometrického plánu č. 17C/24/2013. Zároveň je tým zabezpečený prístup odporcu z jeho pozemku na parcele č. 288 v jeho výlučnom vlastníctve na miestnu komunikáciu, ktorý je doposiaľ zabezpečený týmto pozemkom. Otázka reálnej deliteľnosti pozemku je otázkou odbornou, preto súd túto otázku sám nezodpovedáva a prijíma zistenie znalkyne ako skutočnosť, ktorú musí vziať pri rozhodnutí do úvahy.
Nesúhlas navrhovateľky s reálnou deľbou pozemku spočíval predovšetkým v námietkach, že nie je možné, aby tadiaľ prechádzali osoby blízke odporcovi, že dochádza k napádaniu, že spolunažívanie s odporcom je pre ňu nemožné, a že odporca má inú prístupovú cestu (od poľa zo zadnej časti). Z vykonanej miestnej obhliadky rovnako ako aj z vyjadrenia obce Borčice má súd za preukázané, že táto prístupová cesta nie je riadnou cestou, nie je miestnou komunikáciou, ktorá by slúžila na tento účel. Ide o účelovú nespevnenú poľnú komunikáciu. Z vyjadrenia obce vyplýva, že táto obecná cesta nemá žiadne podložie. Nie je prejazdná ani spevnená, pričom v čase vyjadrenia obce slúžila na uloženie inžinierskych sietí k stavaným nehnuteľnostiam a bude často rozkopávaná. Jej šírka je tri metre a patrí obci. Navyše používanie tejto prístupovej cesty sťažuje prístup odporcu k jeho pozemku, pretože je spojené s obchádzkou.
Avšak samotná skutočnosť, že odporca má aj inú prístupovú cestu k svojmu pozemku (nie riadnu) nič nemení na tom, že predmet podielového spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Toto je prvoradé kritérium pre rozhodnutie súdu o tom, ako vyporiada zrušené podielové spoluvlastníctvo. Inak povedané, reálnym rozdelením pozemku nie je sledované primárne to, aby mal odporca zabezpečený prístup, resp. lepší prístup k svojmu pozemku, ale to, že tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva ak je možný, je v zásade nutný. Za predpokladu, že nie sú dané výnimočné, rozhodujúce dôvody, skutočnosti, pre ktoré nie je možné takto vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, alebo tomu napríklad bráni špeciálna právna úprava (napr. zákaz drobenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov). V danom prípade súd konštatuje, aj na základe záverov ustanovenej znalkyne, že rozdelením novovzniknuté pozemky môžu aj naďalej slúžiť navrhovateľke aj odporcovi spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a účelu. V tejto súvislosti súd uvádza, že spoločný pozemok bol pôvodne rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 6C/743/81 vytvorený ako spoločná cesta, teda mal slúžiť ako spojenie medzi pozemkom odporcu a ulicou, miestnou komunikáciou. To, že reálnym rozdelením pozemku navyše bude zabezpečený (resp. by mohol byť zabezpečený) aj riadny prístup odporcu k inému pozemku v jeho výlučnom vlastníctve z riadnej miestnej komunikácie, je ďalším dôvodom pre to, aby súd pozemok rozdelil. Bude zachovaný pôvodný účel predmetného pozemku. Okrem toho ďalším dôvodom je aj to, že odporca má na oplotení susedného pozemku, ktorý susedí s novovzniknutým pozemkom evidovaným ako parcela registra „C“ č. 286/3 a na susednom dome umiestnené plynové potrubie (so súhlasom vlastníka susedného pozemku a domu). Takto bude mať zabezpečený aj prístup k tomuto potrubiu, ktorým má napojený svoj rodinný dom na plyn. Navyše je možné pozemok rozdeliť na dva výmerou rovnaké pozemky, v dôsledku čoho nie je potrebné zaväzovať žiadneho z účastníkov na výplatu druhého účastníka pre prikázanie väčšej časti rozdeleného pozemku.
K námietkam navrhovateľky k rozdeleniu pozemku spočívajúcim v tom, že nie je možné, aby tadiaľ prechádzali osoby blízke odporcovi, že dochádza k napádaniu, a že spolunažívanie s odporcom je pre ňu nemožné, súd uvádza, že tieto námietky nie sú právne relevantné. Ak skutočne dochádza k napádaniu je potrebné, aby tieto skutočnosti boli prešetrované orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. políciou v priestupkovom konaní. Tieto navrhovateľkou tvrdené skutočnosti nemôžu mať rozhodujúci vplyv na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, resp. nemôžu eliminovať zákonom predpísaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva uvedený v § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Ohľadne výroku súdu, ktorým súd zriadil vecné bremeno súd uvádza, že postupoval podľa § 142 ods.3 Občianskeho zákonníka. Na novovzniknutom pozemku, ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva odporu sa nachádza vybudovaná vodovodná prípojka s betónovou šachtou vo vlastníctve navrhovateľky. Z tejto prípojky je potrubím napojený dom vo vlastníctve navrhovateľky. Aby nebola navrhovateľka
žiadnym spôsobom obmedzovaná v užívaní a riadnom obhospodarovaní tejto vodovodnej prípojky, súd zriadil na uvedenom novovzniknutom pozemku vecné bremeno uvedené vo výroku V tohto rozsudku. Rozsah vecného bremena je jednak špecifikovaný v tomto výroku rozsudku a jednak aj v grafickej časti geometrického plánu, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.
Súd záverom považuje za potrebné uviesť, že zrušenie a následné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v danom prípade žiaduce. Obaja účastníci zhodne uviedli, že majú dlhoročné zlé vzťahy. Judikatúra súdov Slovenskej republiky konštatuje, že množstvo rozporov a nedorozumení vyplýva práve z ideálneho podielového spoluvlastníctva, a že mnohokrát jedine zrušenie a následné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zabezpečí ukončenie dlhoročných sporov. Je tomu tak aj v danom prípade, pretože k zlepšeniu vzťahov medzi účastníkmi nedošlo ani za čas od zriadenia podielového spoluvlastníctva rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica až do súčasnosti. Predmet podielového spoluvlastníctva, teda spoločná vec, vyvolával medzi účastníkmi nezhody. V danom prípade, keďže spoločná vec je reálne deliteľná, nemožno zvažovať nezrušenie podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ prichádza do úvahy reálne rozdelenie veci, plne sa uplatní zásada, že nikto nemôže byť nútený zotrvávať v spoluvlastníctve proti svojej vôli.
Podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 148 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Podľa § 151 ods.6 Občianskeho súdneho poriadku o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
Porovnajúc návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala prikázania spoločného pozemku do jej výlučného vlastníctva a rozhodnutie súdu o tomto návrhu, súd konštatuje, že odporca bol v tomto konaní plne úspešný. Dôvodne nepristúpil na navrhovateľkou navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pritom súd o návrhu navrhovateľky rozhodol podľa návrhu, na ktorom odporca zotrvával v priebehu celého konania. Ak by navrhovateľka pristúpila na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhovaný odporcom, nemuselo toto konanie prebehnúť, a takisto by nevznikli v tomto konaní trovy štátu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd na rozhodnutie o trovách účastníkov konania aplikoval § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že odporca si právo na náhradu trov tohto konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, nepriznal. Na rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré vznikli v konaní štátu, súd aplikoval § 148 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa výsledku konania uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť štátu trovy, ktoré mu vznikli. Znalečné bolo vyplatené v celkovej výške 1.064,61 eur, pričom z preddavkov, ktoré zložili obaja účastníci konania po 150 eur, bolo vyplatených spolu 300 eur. Štát tak z vlastných rozpočtových finančných prostriedkov platil znalečné ustanovenej znalkyni vo výške 764,61 eur, čo tvorí trovy tohto konania, ktoré vznikli štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.