Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3S-33-2013.pdf
PDF · 103.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/33/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa ST OMEGA, spol. s r.o., so sídlom Námestie Gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa, zastúpeného JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova 15, proti odporcovi Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, vo veci konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy jednohlasne takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
V priebehu konania proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/9/2012 vo veci začatia a pokračovania daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011 podal navrhovateľ podaním zo dňa 07.01.2013 návrh proti nečinnosti odporcu, ktorým sa domáhal toho, aby odporca vo veci konal a vydal rozhodnutie o vrátení nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011.
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/9/2012-105 zo dňa 15.02.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 3S/9/2012-112 zo dňa 08.03.2013 súd vylúčil návrh navrhovateľa zo dňa 07.01.2013 proti nečinnosti orgánu verejnej správy na samostatné konanie.
Po vylúčení veci na samostatné konanie navrhovateľ podaním zo dňa 10.04.2013 doplnil svoj návrh a uviedol, že odporca sa nedostatočne vysporiadal so vznesenými námietkami zaujatosti voči Ing. M. S., Ing. R. S. a voči zamestnancom odporcu poverených výkonom daňovej kontroly, Bc. S. S. a Ing. Z. F.. Uviedol, že odporca rozhodol o prerušení daňovej kontroly dňa 13.03.2012, t.j. ešte v čase, kedy o vznesenej námietke zaujatosti nebolo rozhodnuté, pričom rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nie je neodkladným úkonom (§ 24 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov). Prerušenie daňovej kontroly zo strany odporcu je nezákonným postupom rovnako s poukazom na skutočnosť, že prerušenie je výnimočným inštitútom, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv navrhovateľa, keďže sa ním odďaľuje výsledok daňovej kontroly, čím dochádza k oddialeniu vrátenia nadmerného odpočtu DPH. Skutočnosť, že správca dane disponuje možnosťou prerušenia daňovej kontroly neznamená, že tak môže učiniť kedykoľvek, ale len za nevyhnutných, zákonom stanovených podmienok. Medzinárodné dožiadanie je vykonaním dôkazu, čo nie je takou vážnou prekážkou, ktorá by automaticky odôvodňovala prerušenie daňovej kontroly. Vo vzťahu k lehote, ktorá je primeranou pri rozhodovaní o vrátení nadmerného odpočtu poukázal navrhovateľ na názor vyslovený v rozhodnutí Súdneho dvora z 10.07.2008 vo veci Sosnowska, C-25/07, bod. 27, kedy generálny advokát uviedol, že ...“hoci v praxi rôzne prostriedky spolupráce, ktoré majú členské štáty k dispozícii, nemusia fungovať uspokojujúco a bez problémov, členské štáty by nemali mať možnosť za nedostatok v spolupráci medzi
ich daňovými úradmi vyvodzovať odôvodnenie obmedzenia takej základnej zásady spoločného systému DPH, akou je právo na odpočet dane...“.
Keďže prerušenie kontroly je nezákonné, lehoty podľa navrhovateľa naďalej plynú a tak začatá daňová kontrola mala byť ukončená k 23.05.2012. Pri pokračovaní vo výkone kontroly po tomto dátume je takýto postup odporcu nezákonný a výsledky z kontroly po tomto dátume nemožno použiť. Nevystavenie platobného výmeru za zdaňovacie obdobie september 2011 a nevrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 228 297,04 EUR je tak nečinnosťou odporcu, čo je namietané v tomto konaní.
Ako ďalší dôkaz nečinnosti odporcu navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že dňa 23.11.2011 podal námietky podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, pričom o tých nebolo ku dňu podania návrhu na súd rozhodnuté. Nerozhodnutie o podaných námietkach má za následok nezákonnosť v postupe odporcu ako aj nezákonnosť vydaného rozhodnutia o prerušení konania.
Navrhovateľ uviedol, že v konaní sú splnené aj podmienky podľa § 250t ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), keďže podanie námietok proti postupu zamestnancov odporcu pri výkone daňovej kontroly je možné považovať sa účinný a dostatočný prostriedok nápravy v prípade ich vyhovenia. Oznámenie odporcovi, že jeho postup považuje navrhovateľ ako daňový subjekt za nezákonný a žiada nápravu má za následok, že odporca má možnosť tento nežiadúci a nezákonný stav odstrániť. Toto nie je možné dosiahnuť protestom prokurátora, keďže daňový úrad je jediným orgánom, ktorý je spôsobilý namietané nedostatky odstrániť. Postup odporcu po tom, čo odporca jeho námietkam nevyhovel, tak bezpochyby odôvodňuje podanie návrhu proti nečinnosti na súd.
Podaním zo dňa 06.05.2013 navrhovateľ spresnil petit podaného návrhu proti nečinnosti a uviedol, že podaným návrhom sa domáha určenia, aby odporca ako daňový orgán v konaní č. 735/320/34483/2011Val konal a v lehote 20 dní od právoplatnosti uznesenia súdu rozhodol o výsledku daňovej kontroly začatej upovedomením č. 735/320/34483/2011/Val zo dňa 04.11.2011.
Podaním zo dňa 08.07.2013 navrhovateľ doplnil dôkazy preukazujúc splnenie podmienok podľa § 250t ods. 1 O.s.p. Vo vzťahu ku krokom prostredníctvom úradu prokuratúry na základe jeho podnetu zo dňa 11.04.2013 uviedol, že tá nezistila žiadne porušenia zákona zo strany odporcu, avšak navrhovateľ je toho názoru, že prokuratúra sa jeho podaniami nezaoberala dostatočne, nezistila riadne skutkový stav vo veci, čím považuje tento úkon za zbytočný a nie nápomocný k riešeniu vzniknutého nezákonného stavu v konaní odporcu.
Odporca vo vyjadrení k podanému návrhu zo dňa 22.07.2013 navrhol návrh zamietnuť. Uviedol, že skutočnosť, že navrhovateľ podal podnet na preskúmanie veci na príslušnú prokuratúru až 11.04.2013, t.j. po začatí tohto konania je dôkazom toho, že nenaplnil podmienku podľa § 250t ods. 1 O.s.p., t.j. jeho návrh tak nie je prípustný. V tejto súvislosti poukázal na názor JUDr. Ivety Macejkovej vyjadrený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II ÚS 513/2011 - 33 zo dňa 20.03.2012.
Odporca vo vyjadrení uviedol výpočet úkonov, ktoré boli v priebehu daňového konania realizované daňovým úradom za účelom naplnenia účelu daňovej kontroly, z čoho je nesporné, že daňový úrad nie je nečinný, koná. Ani prerušenie daňovej kontroly nemôže byť považované za nečinnosť, keďže ide o zákonný prostriedok a počas neho daňový orgán postupuje v súlade so zákonom. Poukázal tiež na stanovisko Krajskej prokuratúry v Prešove č. KD 89/13-8 zo dňa 10.06.2013 v ktorom bolo o.i. uvedené, že z hľadiska zákonnosti ďalšieho postupu správcu dane a plynutia zákonných lehôt je úkon prerušenia daňovej kontroly neodkladným úkonom. Rozhodnutie o prerušení daňového konania pred tým, ako bolo rozhodnuté o námietkach navrhovateľa je preto bezpochyby zákonné. Navyše, ide o procesné rozhodnutie predbežnej povahy, ktoré samo o sebe nepodlieha súdnemu preskúmaniu podľa § 248 O.s.p.
Odporca uviedol, že dĺžka konania nie je výlučne záležitosť prieťahov, ale môže značiť tiež obtiažnosť prejednávanej veci a charakter nevyhnutných úkonov, akým je aj medzinárodná výmena daňových informácií a početné dožiadania realizované v priebehu daňovej kontroly rôznym daňovým subjektom či iným daňovým úradom. Daňová kontrola je vykonávaná zásadne v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na dosiahnutie jej účelu. Podstatou zisťovania a preverovania nie je len formálna kontrola údajov uvedených v predložených dokladoch, ale posudzujú sa všetky zistené skutočnosti v ich vzájomných súvislostiach, skúmajú sa reálne možnosti uskutočnenia preverovaných obchodných transakcií s prihliadnutím na možnosti kontrolovaného daňového subjektu. Vzhľadom na charakter obchodnej činnosti daňového subjektu, formálne daňové doklady nie sú vždy postačujúce, ale na preukázanie skutočne realizovaných transakcií je potrebné preverovanie dodávateľov a dopravcov, a to aj u zahraničných subjektov, ktorí sú obchodnými partnermi daňového subjektu.
Poukázal tiež na to, že početné, opakujúce sa námietky zaujatosti navrhovateľa voči zamestnancom odporcu, založené na stále tých istých nepodložených argumentoch, tiež neprispievajú k urýchlenému ukončeniu daňovej kontroly.
Na dotaz súdu odporca podaním zo dňa 07.10.2014 oznámil súdu, že po ukončení prerušenia daňovej kontroly sa pokračovalo v ďalšom dokazovaní na základe získaných odpovedí prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyhovelo žiadosti príslušného daňového úradu a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžilo do 08.02.2015. Zároveň odporca predložil zoznam realizovaných úkonov, dožiadaní, výsluchov a rozhodnutí za obdobie od ukončenia daňovej kontroly.
Krajský súd postupom podľa § 250t O.s.p., upravujúcom konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy preskúmal podaný návrh a jeho doplnenia, oboznámil sa s priloženými dokladmi, administratívnym spisovým materiálom, s vyjadrením odporcu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.
Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok podľa piatej časti štvrtej hlavy O.s.p., § 250t, a to vo vzťahu k postupu odporcu pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 2011.
Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti O.s.p. ,,Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy" je poskytnúť fyzickým osobám a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. Nečinnosť je pasivita správneho orgánu vtedy, keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nie je pri tom rozhodujúce, či ide o správne konanie začaté na základe návrhu účastníka (uplatnenie dispozičnej zásady), alebo konanie začaté z podnetu správneho orgánu (uplatnenie zásady oficiality).
Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí zákonom predpísaných úkonov (napr. vykonávanie úkonov bez upovedomenia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka, nedoručovanie rozhodnutí a iných písomností dotknutým osobám), alebo ak správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. ak koná
s neodôvodnenými prieťahmi. Nečinnosťou je tiež, ak správny orgán nekoná v prípadoch, keď bez zákonného podkladu tvrdí, že nemá právomoc v danej veci konať.
Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu uviesť, prečo by mal orgán verejnej správy konať, t.j. z ktorého zákonného ustanovenia vyplýva tomuto správnemu orgánu takáto pôsobnosť a právomoc, prípadne vecná a miestna príslušnosť pre vybavenie veci, a následne, z akého zákonného ustanovenia vyplýva povinnosť vykonať požadovaný úkon. Navrhovateľ musí špecifikovať, z akých dôvodov považuje postup správneho orgánu za nečinnosť, t.j. aké konkrétne úkony mali byť zo strany odporcu vykonané a neboli.
Navrhovateľ vo svojom návrhu poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo nezákonné, čoho dôsledkom je, že odporca nezákonne pokračuje v daňovej kontrole. Odporca bol tak podľa navrhovateľa povinný kontrolu ukončiť už v máji 2012 a zároveň rozhodnúť o výsledku daňovej kontroly začatej dňa 23.11.2011.
V prvom rade je potreba vyriešiť otázku prípustnosti návrhu podľa § 250t ods. 1 O.s.p., ktorý podmieňuje využitie súdnej ochrany prostredníctvom piatej hlavy piatej časti O.s.p. vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňujú osobitné predpisy. Zákon nešpecifikuje, o aké prostriedky má ísť. Je zrejmé, že musí ísť o zákonné prostriedky, ktoré sú priamo k dispozícii navrhovateľovi ako účastníkovi správneho vzťahu. Ide spravidla o opravné prostriedky, ale tiež o podania, na základe ktorých vzniká administratívnemu orgánu povinnosť niečo konať, t.j. realizovať kroky potrebné na odstránenie nezákonného stavu namietaného navrhovateľom.
Zákonom určený postup tak vyjadruje zásadu subsidiarity súdneho konania, z ktorej vyplýva, že správny orgán sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý navrhovateľ hodnotí ako nezákonný zásah. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej práva mali byť porušené zo strany orgánu verejnej správy sa má prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Správny orgán musí mať možnosť vyjadriť sa k námietkam tohto účastníka, t.j. správny orgán musí mať možnosť sám odstrániť namietaný stav a dosiahnuť nápravu. Ak týmto postupom nedôjde k náprave, je namieste, aby sa dotknutý subjekt domáhal ochrany svojich práv na súde v rámci správneho súdnictva.
To znamená, že navrhovateľ pred podaním návrhu na súd musí realizovať zákonné kroky proti namietanému nezákonnému stavu a nezákonnému postupu zo strany správneho orgánu, t.j. v tomto prípade využiť postup podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, ako aj podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
Navrhovateľ o vzťahu k splneniu tejto podmienky uviedol, že podanie námietok v zmysle príslušných ustanovení zákona o správe daní a poplatkov je podľa neho dostatočným prostriedkom smerujúcim k dosiahnutiu nápravy nežiadúceho stavu, keďže práve na základe týchto námietok, ich vyhovením, mohlo dôjsť k náprave.
Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že argumenty vo vznesených námietkach, na ktoré poukazuje navrhovateľ, sa netýkali nečinnosti odporcu. Navyše, subjektívne postoje navrhovateľa vo vzťahu k tomu, či je riešenie veci prostredníctvom orgánov prokuratúry účinné, nie sú rozhodujúce.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 5Sžnč 1/2011 „súd, ktorý je príslušný rozhodovať o návrhu proti nečinnosti správneho orgánu, musí splnenie podmienok podľa § 250t ods. 1 O.s.p. posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní.“
Súd sa preto s ohľadom na otázku, či mohli byť postupom odporcu porušované zákonné práva navrhovateľa, napriek uvedenému, zaoberal tiež aj otázku, či zo strany odporcu došlo k takému postupu, ktorý by mohol byť hodnotený ako nečinnosť.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákona“) daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo tie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje...
Podľa § 15 ods. 14 zákona ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly.
Podľa § 15 ods. 13 zákona daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.
Podľa § 15 ods. 17 zákona správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.
Podľa § 18 zákona ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu končiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.
Podľa § 25a ods. 1 zákona správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
Podľa § 25a ods. 4 zákona správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkovi konania.
Podľa § 25a ods. 5 zákona ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
Podľa § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Z obsahu spisu vyplýva, že odporca rozhodnutím č. 9712402/1/461441/2012 zo dňa 13.03.2012 podľa § 25a ods. 1 zákona prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za september 2011 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, rozhodujúce pre získanie informácií potrebných pre správne určenie dane, pričom daňová kontrola sa prerušuje do vybavenia dožiadania, t.j. do obdŕžania odpovede na medzinárodnú výmenu informácií.
Z ustanovenia § 25a ods. 5 zákona jednoznačne vyplýva, že ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Týka sa to v danom prípade všetkých lehôt určených zákonom č. 511/1992 Zb., teda aj zákonom stanovenej lehoty na ukončenie daňovej kontroly uvedenej v § 15 ods. 17 tohto zákona.
Listom zo dňa 09.06.2014 bolo navrhovateľovi zo strany daňového úradu oznámené, že pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, keďže boli odporcovi zaslané požadované doklady, výsledky medzinárodnej výmeny informácií, a to na podklade žiadostí č. 9712401/1/104584/2012 zo dňa 14.02.2012 - NAGY-S Gabonakereskedelmi Kft., Budapest IČ DPH: HU23030589 a č. 9712401/1/101224/2012 zo dňa 14.02.2012- Corn land Kreseskedelmi Kft., Gyor, IČ DPH: HU 23035704.
Z obsahu administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že po tom, čo odporca pokračoval vo výkone daňovej kontroly, pretože pominuli prekážky, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené, vzhľadom na komplexnosť preskúmavaných skutočností požiadal o predĺženie lehoty na skončenie daňovej kontroly a nadriadený orgán odporcu daňovú kontrolu predĺžil o šesť mesiacov, do 08.02.2015.
Z dokladov predložených odporcom tiež vyplýva, že odporca nie je proti výkone daňovej kontroly nečinný, vykonáva úkony, dožiadania, všetky v zmysle dosiahnutia účelu daňovej kontroly, t.j. na preverenie zákonnosti a oprávnenosti nároku navrhovateľa na vrátenie sumy nadmerného odpočtu DPH za mesiac september 2011.
Ak v priebehu daňovej kontroly došlo k prerušeniu konania, je postup odporcu v súlade so zákonom, nakoľko v čase prerušenia konania neplynú lehoty a ak následne došlo k predĺženiu daňovej kontroly o šesť mesiacov nadriadeným orgánom, čo je v súlade so zákonom, priestor na vydanie rozhodnutia je až po skončení daňovej kontroly, po vypracovaní protokolu o daňovej kontrole. Keďže daňová kontrola sa u navrhovateľa má skončiť ku dňu 08.02.2015, až po tomto dátume, v prípade ak by odporca pokračoval vo výkone kontroly, resp. ak by v zákonom určenej lehote nevydal príslušné rozhodnutie, by bolo konanie odporcu možné považovať za rozporné so zákonom.
Ak stále prebieha daňová kontrola, a to v súlade so zákonom, a odporca ako príslušný daňový úrad koná vo veci riadne, t.j. nie je nečinný, nie je možné vyhovieť návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáha vydania rozhodnutia zo strany odporcu v rámci konania o nečinnosti, keďže až po ukončení kontroly, spísaním protokolu o výsledku zistení v rámci daňovej kontroly, v súlade s príslušnými ustanoveniami § 15 zákona č. 511/1992 Zb. vydáva odporca príslušné rozhodnutie vo vzťahu k vráteniu nadmerného odpočtu DPH.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že postup odporcu vo veci vykonávania daňovej kontroly u navrhovateľa za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac september 2011 je v súlade so zákonom a odporca nie je v predmetnom konaní nečinný.
Z uvedených dôvodov krajský súd návrh podľa § 250t ods. 4 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Súd návrhu nevyhovel, odporca nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods. 7 O.s.p.).