Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Sp-1-2014.pdf
PDF · 81.77 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sp/1/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa K. B., N. XXXX/XX, E., IČO: 41350260 proti odporcovi Mestu Kežmarok, Hlavné námestie 1, Kežmarok, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu zo dňa 26. novembra 2013, číslo: 4881/3/2013-RP takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa 26.11.2013 číslo: 4881/3/2013-RP odporca uložil navrhovateľovi ako fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie pokutu vo výške 200 EUR za to, že dňa 25.08.2013 v čase o 00.52 hod., 0.32 hod. došlo k predaju alkoholických nápojov v prevádzke na ul. D. XX v E., čím bol porušený článok 3 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Kežmarok č. 6/2012, ktorým sa obmedzuje alebo zakazuje predaj, podávanie a požívanie alkoholických nápojov v predajniach potravín alebo na iných verejne prístupných miestach na území mesta E.. Súčasne bola navrhovateľovi uložená povinnosť pokutu zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a § 2 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzkovaní protialkoholických záchytných izieb vydalo mesto všeobecne záväzné nariadenie č. 6/2012 (ďalej len VZN). Uviedol, že mestskou políciou Kežmarok mu bola odovzdaná vec a začalo sa správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie tohto zákazu zo strany navrhovateľa. Oznámením zo dňa 30.10.2013 začal odporca konanie o správnom delikte a nariadil ústne pojednávanie na 14.11.2013 za účelom prerokovania správneho deliktu. Navrhovateľ sa na toto pojednávanie nedostavil napriek tomu, že predvolanie mu bolo doručené dňa 07.11.2013. Ústne pojednávanie prebehlo bez jeho osobnej účasti, keďže tá nebola nevyhnutná a v konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ porušil VZN. Podľa § 13 ods. 9 písm. a/ zákona o obecnom zriadení obec môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6638 EUR ak poruší nariadenie, a tak po zohľadnení závažnosti porušenia VZN, závažnosti a následkov protiprávneho konania odporca uložil navrhovateľovi pokutu vo výške 200 EUR.
Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Uviedol, že vykonal všetky opatrenia, aby k porušeniu VZN nedošlo. Zamestnankyňa, ktorá predala alkohol dňa 25.08.2013, bola poučená o tomto zákaze, no napriek tomu zákaz nerešpektovala a svojim známym alkohol predala.
Odporca vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedol, že začal správne konanie o správnom delikte spáchanom tým, že dňa 25.08.2013 v čase 00.52, 03.23 a 03.53 hod. došlo k predaju alkoholických nápojov v prevádzke na ul. D. XX v rozpore so všeobecne záväzným nariadením mesta č. 6/2012. Oznámenie o začatí konania a predvolanie na ústne pojednávanie bolo navrhovateľovi doručené dňa 15.10.2013, pričom na ústnom pojednávaní 22.10.2013 bol navrhovateľ poučený o formálnej chybe v oznámení, preto navrhovateľ žiadal o opätovné písomné doručenie opraveného oznámenia ako predpokladu pre ďalšie konanie. Odporca vyhovel tejto požiadavke a zaslal navrhovateľovi oznámenie o začatí konania a predvolanie na ústne pojednávanie, pričom dňa 04.11.2013 došlo k uloženiu zásielky na pošte. V zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku považoval zásielku za doručenú dňa 07.11.2013 v dôsledku fikcie doručenia. Následne po oboznámení sa so spisovým materiálom zistil, že je dostatok dôkazov preukazujúcich spáchanie deliktu a osobná účasť navrhovateľa na pojednávaní nie je potrebná. Na základe skutočností uvedených v spise rozhodol, a to aj bez vyjadrenia navrhovateľa. Navrhovateľ po doručení rozhodnutia podal žiadosť o vytýčenie nového termínu pojednávania, pretože zásielku si na pošte prevzal až 22.11.2013. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ svoju neúčasť neospravedlnil žiadnymi závažnými dôvodmi, pričom zdôraznil, že vytýčenie nového pojednávania by bolo v rozpore so zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania, navyše skutočnosti uvedené navrhovateľom v odvolaní by neviedli k vydaniu nového rozhodnutia.
Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že nemá právomoc v tejto veci konať.
Podľa § 244 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; ...
Podľa § 4 ods. 1 tohto zákona obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.
Podľa § 4 ods. 4 tohto zákona ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.
Podľa § 27 ods. 1 tohto zákona na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri prenesenom výkone štátnej správy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní- Správny poriadok).
Zákonodarca u obce rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce.
V tejto veci odvolanie smeruje proti rozhodnutiu obce, ktorým bola uložená pokuta za správny delikt podľa zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzkovaní protialkoholických záchytných izieb (ďalej len zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov).
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 416/2001 Z. z.“) ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).
Ustanovenie § 2 zákona č. 416/2001 Z. z. obsahuje pôsobnosti, ktoré na jednotlivých úsekoch štátnej správy prechádzajú na obce, pričom zo systematického a logického výkladu tohto ustanovenia ako aj z účelu zákona je nesporné, že pri rozhodovaní v sankčných veciach musí vždy ísť o prenesený výkon štátnej správy (napr. pozri rozhodnutie zverejnené v zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR č. 89/2012 sp. zn. 8Rks 1/2012).
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že odporca pri ukladaní pokuty za správny delikt konal v rámci preneseného výkonu štátnej správy a na takéto konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní- zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).
Zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, ako osobitný zákon, v žiadnom zo svojich ustanovení priamo nevylučuje aplikáciu Správneho poriadku na konanie o ukladaní pokút a iných sankcií za iné správne delikty.
Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Z citovaného ustanovenia možno odvodiť zásadu dvojinštančnosti správneho konania.
Zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov neustanovuje orgán príslušný na výkon štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec.
Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) orgánmi verejného zdravotníctva je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
Zákon č. 355/2007 Z. z. explicitne neustanovuje právomoc konkrétneho orgánu verejného zdravotníctva (§ 3 cit. zákona), ktorý je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých na úseku štátnej správy ochrany zdravia v prvom stupni rozhoduje obec.
Podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu zdravia.
Na základe uvedených skutočností a právnych predpisov dospel súd k záveru, že vecne príslušný na prejedanie odvolania proti rozhodnutiu obce, ktorým bola uložená sankcia za iný správny delikt je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy na úseku ochrany
zdravia, pod ktorý nepochybne patrí aj ochrana pred zneužívaním alkoholických nápojov a v rámci ktorého obec sankcionuje konania porušujúce právne predpisy.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 5Sžo/47/2013 zo dňa 17.12.2013, ktorým: „Najvyšší súd poukazuje i na skutočnosť, že procesný postup skúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy o uložení sankcie za iný správny delikt musí byť rovnaký ako pri preskúmavaní priestupkov, inak by nemohla byť zachovaná rovnosť účastníkov konania (fyzických osôb a právnických osôb, resp. fyzických osôb- podnikateľov) a keďže podľa § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ priestupkový zákon“) návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, treba takýto procesný postup zachovať aj pri prejednávaní iných správnych deliktov.“
Podľa § 103 v spojení s ust.§ 246c O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104a ods.1 v spojení s ust. § 246c O.s.p. súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať vo veci samej.
Krajský súd s poukazom na citované ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia postúpi vec Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré rozhodne o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu o inom správnom delikte. Vecná pôsobnosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vyplýva nielen zo skutočnosti, že bolo gestorom zákona č. 219/1996 Z. z., ale najmä z jeho úloh, ktoré plní na úseku ochrany zdravia (viď uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Rks/1/2012 zo dňa 22.marca 2012, sp. zn. 5Rks/3/2013 zo dňa 29. marca 2013 ).
Až právoplatné rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu je preskúmateľné súdom na základe správnej žaloby (§ 70 Správneho poriadku a § 247 a nasl. O.s.p.).
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s ustanovením § 246c O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 246c ods.1 O.s.p).