Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-189-2013.pdf
PDF · 107.72 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/189/2013
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: Z.. R. X., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX X., štátny občan SR, proti odporcovi: Kartago Tours, a.s., so sídlom Špitálska 53, 811 01 Bratislava, IČO: 31 371 205, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Ján Felšöci, M. R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok, o zaplatenie sumy 236,40 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva .
Súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Skalica č.k. 2C/122/2010 - 122 zo dňa 9.2.2012, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za dovolanie v sume 80,- €.
Súd vracia odporcovi Kartago Tours, a.s., so sídlom Špitálska 53, 811 01 Bratislava, IČO: 31 371 205 súdny poplatok za dovolanie v sume 80,- € (slovom osemdesiat eur).
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.4.2010 domáhal zaplatenia sumy 672,80 € s príslušenstvom titulom nárokov vyplývajúcich zo Zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 4.6.2009, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 2Ro/102/2010 - 19 zo dňa 4.5.2010, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 672,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 236,40 € od 1.6.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 236,40 € od 12.6.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- € od 20.1.2010 do zaplatenia. Odporca platobný rozkaz prevzal dňa 7.5.2010.
Dňa 25.5.2010 bol tunajšiemu súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu, ktorý podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žiadal vo veci nariadiť pojednávanie a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. K podanému odporu doložil plnomocenstvo, ktoré udelila obchodná spoločnosť Kartago Tours, a.s. pani W. T. v rozsahu „na všetky právne úkony spojené s obchodným vedením spoločnosti, na všetky právne úkony spojené so vznikom, zmenou a zánikom záväzkov spoločnosti. Ďalej bolo doložené plnomocenstvo, ktorým pani W. T. zastupujúca spoločnosť Kartago Tours, a.s. udelila plnomocenstvo advokátovi JUDr. Ing. Jánovi Felšöcimu na zastupovanie spoločnosti Kartago Tours, a.s. v predmetnom konaní.
Výzvou zo dňa 10.9.2010 súd vyzval advokáta odporcu, aby súdu predložil riadne plnomocenstvo na zastupovanie od odporcu v tomto konaní, nakoľko z plnomocenstva udeleného p. T. nevyplýva, že by išlo o zamestnanca, ktorý je poverený štatutárnym orgánom podľa § 21 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a nie je splnená ani podmienka podľa § 33a ods. 1 OZ. Na uvedenú výzvu súdu advokát odporcu opätovne predložil plnomocenstvo udelené štatutárnym orgánom (členom predstavenstva) spoločnosti Kartago Tours, a.s. pani W. T., a to na všetky právne úkony spojené s obchodným vedením spoločnosti, na všetky právne úkony spojené so vznikom, zmenou a zánikom záväzkov spoločnosti. Podľa vyjadrenia advokáta odporcu, p. T. je riaditeľkou cestovnej kancelárie a toto plnomocenstvo používa pravidelne v bežnom obchodnom styku.
Na pojednávaní dňa 31.3.2011 súd odmietol odpor voči platobnému rozkazu v zmysle ust. § 174 ods. 3 písm. c) O.s.p. ako odpor podaný neoprávnenou osobou dôvodiac, že na zastupovanie odporcu bola splnomocnená W. T., avšak nie na zastupovanie v danom konaní a ani z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že by menovaná bola oprávnená udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto nej konala za splnomocniteľa (§33a od.s 1 OZ). Súd uzavrel, že W. T. nebola oprávnená udeliť plnomocenstvo ďalšiemu splnomocnencovi (advokátovi JUDr. Ing. Jánovi Felšöcimu), aby namiesto nej konal za splnomocniteľa, preto bol odpor podaný neoprávnenou osobou.
Proti rozhodnutiu, ktorým bol odpor odmietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote odporca v zastúpení Z.. A. Q., členom predstavenstva. K odvolaniu doložil splnomocnenie, ktorým obchodná spoločnosť KARTAGO TOURS, a.s. splnomocnila advokáta JUDr. Ing. Jána Felšöciho, aby spoločnosť zastupoval vo všetkých právnych veciach, v konaniach na súde, pred orgánmi štátnej správy, samosprávy ako aj voči iným subjektom.
Krajský súd v Trnave výzvou zo dňa 1.8.2011 žiadal advokáta JUDr. Ing. Jána Felšöciho, aby súdu zaslal originál alebo overenú fotokópiu plnej moci, ktorou ho odporca splnomocnil na zastupovanie v právnej veci o zaplatenie 672,80 € s príslušenstvom proti navrhovateľovi.
Uznesením č.k. 9Co/163/2011 - 95 zo dňa 25.10.2011 odvolací súd zastavil odvolacie konanie a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď podľa odvolacieho súdu boli splnené podmienky pre záver, že ide o nedostatok plnomocenstva udeleného na zastupovanie v občianskom súdnom konaní. Odvolací súd vyzval odporcu a označeného právneho zástupcu odporcu, aby v určenej lehote predložil súdu plnomocenstvo udelené odporcom na zastupovanie v predmetnom konaní, no napriek vhodnému opatreniu urobenému na odstránenie nedostatku podmienky konania, sa tento nedostatok odstrániť nepodarilo. Keďže ide o vadu, ktorá bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní, súd odvolacie konanie zastavil.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odporca podal včas dovolanie, ktorým žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. K dovolaniu doložil plnomocenstvo, ktorým obchodná spoločnosť KARTAGO TOURS, a.s. splnomocnila advokáta JUDr. Ing. Jána Felšöciho, aby spoločnosť zastupoval vo veci konania a platobného rozkazu vedeného na Okresnom súde Skalica, spis. zn. 2Ro/102/2010 navrhovateľa Z.. R. X. proti odporcovi KARTAGO TOURS, a.s. o zaplatenie 672,80 € s prísl., ako aj vo všetkých s tým súvisiacich konaniach vrátane odvolacieho, dovolacieho konania a konania o mimoriadnom dovolaní.
Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 20.6.2012 sp. zn. 6Cdo 48/2012 rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodiac, že postupom odvolacieho súdu bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd bol povinný za účelom odstránenia nedostatku plnomocenstva urobiť vhodné opatrenia formou písomnej výzvy adresovanej odporcovi ako účastníkovi konania. Ak súd odporcu k odstráneniu nedostatku nevyzval a odvolacie konanie z dôvodu jeho neodstránenia zastavil, ide o postup nesprávny, ktorým bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Okrem toho odvolací súd výzvu na doloženie plnomocenstva nesprávne adresoval na adresu predchádzajúceho (neaktuálneho) sídla advokáta JUDr. Ing. Jána Felšöciho, správne ju mal doručiť na adresu nového sídla M. R. Štefánika 1, Pezinok.
Uznesením zo dňa 30.5.2013 sp. zn. 9Co/260/2012 Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutie tunajšieho súdu zo dňa 31.3.2011, ktorým bol odmietnutý odpor proti platobnému rozkazu a vec vrátil tunajšiemu súd na ďalšie konanie. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia vyplýva, že označený právny zástupca odporcu predložil platné plnomocenstvo v dovolacom konaní, čím bol odstránený nedostatok podmienky konania podľa § 104 ods. 2 O.s.p., na odstránenie ktorého márne vyzývali odporcu súd prvého stupňa i odvolací súd. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2013.
Na pojednávaní dňa 18.11.2014 navrhovateľ vypovedal, že obdržal od odporcu plnenie v sume 814,55 €, čo je žalovaná suma aj s príslušenstvom a nakoľko odporca plnil v zmysle vydaného platobného rozkazu, ktorý v priebehu konania nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, na podanom návrhu netrvá a tento berie späť. Náhradu trov konania nežiadal priznať.
Zástupca odporcu dňa 25.11.2014 doručil súdu písomné podanie, ktorým si uplatnil náhradu trov konania od navrhovateľa v celkovej výške 692,78 €. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť bez skutočného prejednania veci samej. Na základe právoplatného súdneho rozhodnutia vo veci samej ako exekučného titulu a následnej predexekučnej výzvy navrhovateľa odporca bol nútený zaplatiť navrhovateľovi ním uplatňovanú sumu dňa 15.12.2011. Uhradil ju síce po podaní návrhu navrhovateľa, avšak po právoplatnom skončení konania na základe právoplatného rozhodnutia súdu, aby sa vyhol exekúcii, a teda nie preto, že sa tak dobrovoľne rozhodol a návrh navrhovateľa uznal. Odporca s uvedeným stavom nesúhlasil a podal mimoriadny opravný prostriedok, ktorému bolo po právoplatnosti platobného rozkazu a jeho nútenej úhrade vyhovené dovolacím súdom, čím titul, na základe ktorého navrhovateľovi plnil, odpadol, lebo bol zrušený a vec sa znova vrátila na prejednanie prvostupňovému súdu. Odporca s návrhom nesúhlasil a naďalej s ním nesúhlasí. Navrhovateľ zobral návrh späť pred tým, ako došlo k prejednaniu veci samej. Výsledok je taký, že meritum veci nebolo súdom prejednané a už ho vzhľadom na späťvzatie návrhu nemožno prejednať. V merite veci neexistuje rozhodnutie zaväzujúce na plnenie, avšak navrhovateľ má úhradu ním uplatňovanej sumy. Takýto stav je stavom porušenia dobrých mravov. Odporca uskutočnil všetky kroky, aby svoje postavenie i práva proti navrhovateľovi náležite bránil, avšak bez jeho vôle mu nebolo umožnené dospieť k pozitívnemu výsledku vo svoj prospech vo forme rozhodnutia vo veci samej, čím mu de facto bola odňatá možnosť konať pred súdom. Celé jeho konanie ho však stálo vynaloženie trov, na náhradu ktorých má voči navrhovateľovi nárok vzhľadom na to, že navrhovateľ svojim späťvzatím zapríčinil to, že sa vec neprejednala. Podľa odporcu je potrebné uplatniť voči navrhovateľovi striktne zásadu zavinenia stanovenú v ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., spočívajúcu v tom, že trovy konania je povinný uhradiť ten, kto zavinil zastavenie konania. Navrhovateľovi totiž muselo byť zrejmé, že s ohľadom na všetky okolnosti nie je vo vzťahu k úhrade od odporcu dobromyseľný, nakoľko po zrušení titulu na plnenie išlo z jeho strany o bezdôvodné obohatenie, ktoré bol povinný odporcovi vydať. Ani toto nemohol odporca nijako ovplyvniť, a preto mu nemožno pričítať uplatnenie zásady uvedenej v § 146 ods. 2, druhej vety O.s.p.. Napokon konanie navrhovateľa možno považovať za špekulatívne a účelové, nakoľko pri jeho vedomom ponechaní si úhrady od odporcu tomuto späťvzatím znemožnil vec znova prejednať a ponechal mu tak iba následnú možnosť (nad rámec tohto konania) domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. V takom prípade však musí znášať trovy konania odporca.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľa, ktorým zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním, súd konanie podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 4 O.s.p. ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať, či niektorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, pričom procesnú zodpovednosť pri zastavení konania je potrebné skúmať na oboch procesných stranách. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Odporcovi možno uložiť povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z procesného hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť.
Odporca sa domáhal, aby súd aplikoval pri rozhodnutí o trovách konania striktne § 146 ods. 1, veta prvá O.s.p., v zmysle ktorej povinnosť nahradiť trovy konania má ten, kto zavinil zastavenie konania, pričom podľa odporcu zastavenie konania zavinil navrhovateľ späťvzatím návrhu, čím zapríčinil, že vec sa v merite neprejednala, pričom odporca nemal možnosť jeho vôľu ovplyvniť. V danom prípade je však rozhodujúcou tá skutočnosť, že navrhovateľ zobral návrh späť pre správanie odporcu, ktorý navrhovateľovi žalovanú sumu v plnom rozsahu aj s príslušenstvom uhradil po začatí konania. Z dikcie ustanovenia § 146 ods. 2, veta druhá vyplýva, že pre záver o zavinení odporcu na zastavení konania musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to 1. dôvodne podaný návrh, 2. správanie odporcu vedúce k späťvzatiu návrhu chápané v tom zmysle, že odporca sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky.
Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu k požiadavke navrhovateľa. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 10. 2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010)
Za daného stavu, keď odporca sa po začatí konania zachoval v plnom rozsahu v intenciách žalobného návrhu, navrhovateľ by v konaní nebol úspešný, preto späťvzatie návrhu bolo logickým procesným úkonom navrhovateľa, ktorý však vykonal pre správanie odporcu, nakoľko jeho žalovaný nárok bol odporcom v plnom rozsahu uspokojený. Súd má za to, že podmienky pre čistú aplikáciu prvej vety
ust. § 146 ods. 2 O.s.p., tak ako žiadal odporca, v danom prípade splnené neboli. Navrhovateľ nesie zodpovednosť na zastavení konania v dôsledku späťvzatia návrhu len vtedy, ak príčinou takého úkonu navrhovateľa nie je správanie odporcu. Navrhovateľ v predmetnom konaní zobral návrh späť nie z vlastného uváženia, ale preto, že sa domohol žalovaného plnenia od odporcu.
Odporca na margo úhrady žalovanej sumy, ktorú vykonal až po začatí konania uviedol, že tak musel urobiť, aby sa vyhol exekúcii, teda nie preto, že sa dobrovoľne rozhodol a nárok navrhovateľa uznal. Ďalej poznamenal, že s návrhom nesúhlasí a v konaní uskutočnil všetky kroky, aby svoje postavenie i práva proti navrhovateľovi náležite bránil. Je pravdou, že v konaní navrhovateľ podaním riadneho a následne aj mimoriadneho opravného prostriedku dosiahol zrušenie uznesenia, ktorým bol odmietnutý jeho odpor proti platobnému rozkazu, následkom čoho na odpor treba nahliadať ako na riadne a včas podaný, čím došlo v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. ex lege k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu. Po začatí konania bol teda zrušený titul, na základe ktorého navrhovateľ plnil. Táto skutočnosť však nastala nezávisle od vôle a konania navrhovateľa a hoci odporca tvrdí, že navrhovateľ nie je vo vzťahu k úhrade odporcu dobromyseľný, súd považuje za rozhodujúcu tú skutočnosť, že v danom konaní bol žalobný nárok navrhovateľa uspokojený v plnom rozsahu, pričom uspokojený bol následkom konania odporcu. Ustanovenie § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p. nerozlišuje, či k správaniu odporcu (k úhrade žalovanej sumy po začatí konania) došlo dobrovoľne alebo na základe iných skutočností, ktoré viedli k nútenej úhrade. Súd považuje za nevyhnutné poukázať, že práve konaním, resp. opomenutím odporcu nastala situácia, že došlo k zrušeniu platobného rozkazu až so značným časovým odstupom a medzitým nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Odporca k odporu podanému advokátom nedoložil riadne plnomocnestvo na jeho zastupovanie v konaní. V danom prípade sa jedná o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, pričom tunajší súd vyzval zástupcu odporcu na predloženie riadneho plnomocenstva ešte pred vydaním uznesenia o odmietnutí odporu, ktorý bol odmietnutý práve z dôvodu tohto procesného nedostatku. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, uznesenie o odmietnutí odporu bolo zrušené z dôvodu, že označený právny zástupca odporcu predložil platné plnomocenstvo až v dovolacom konaní, čím bol odstránený nedostatok podmienky konania podľa § 104 ods. 2 O.s.p.. Ak teda odporca uvádza, že v konaní uskutočnil všetky kroky, aby svoje postavenie i práva proti navrhovateľovi náležite bránil, nemožno s týmto jeho názorom súhlasiť, keď práve kroky odporcu viedli k tomu, že vo veci prebehlo odvolacie i dovolacie konanie, v súvislosti s ktorými vznikli odporcovi trovy konania spočívajúce v súdnych poplatkoch a trovách právneho zastúpenia. Pokiaľ by odporca doložil riadne plnomocenstvo hneď na prvú výzvu súdu, odpor proti platobnému rozkazu by súd neodmietol ako podaný neoprávnenou osobou a platobný rozkaz by bol zrušený už v tejto fáze konania. Vtedy by sa platobný rozkaz nestal právoplatným a vykonateľným a odporca by nebol nútený uhradiť žalovanú sumu pod hrozbou exekúcie.
Súd vedený vyššie uvedenými úvahami má za to, že v danom prípade z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania odporca úhradou žalovanej sumy po začatí konania, čo bolo dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania, a preto v zmysle § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p. odporcovi vznikla povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi. Nakoľko si však navrhovateľ trovy konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Súd nad rámec vyššie uvedeného poznamenáva, že aj keby súd dospel k záveru, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania (čo sa v danom prípade nestalo), minimálne trovy odvolacieho a dovolacieho konania by nebolo možné považovať za trovy vynaložené účelne na bránenie práva odporcu, keď konanie pred odvolacím a dovolacím súdom sa v podstate týkalo len odstraňovania nedostatku podmienky konania, ktorý však spôsobil odporca a napravil ho až pri podanom dovolaní. Právo na náhradu trov vzniká len vtedy, ak boli vynaložené účelne. Okrem toho má súd za to, že by navyše bola na mieste aj aplikácia § 150 O.s.p. a teda nepriznanie náhrady trov konania odporcovi, a to z dôvodu jeho procesnej nedisciplinovanosti popísanej vyššie. Tiež je potrebné podotknúť, že bez ohľadu na kritérium účelnosti vynaložených trov alebo danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa, odporcovi by nebolo možné náhradu trov priznať z dôvodu, že odporca trovy konania nevyčíslil do troch pracovných dní od výzvy súdu v zmysle § 151 ods. 4 O.s.p., ktorú súd uskutočnil na pojednávaní dňa 18.11.2014, kedy súd vyzval zástupcu odporcu, aby vyúčtovanie trov konania zaslal v zákonnej lehote. Písomné podanie obsahujúce vyúčtovanie trov konania bolo podané na poštovú prepravu až dňa 22.11.2014, t.j. po uplynutí procesnej lehoty troch pracovných dní, keď posledným dňom lehoty bol piatok 21.11.2014.
V takom prípade súd prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu s výnimkou trov právneho zastúpenia. Odporca si okrem trov právneho zastúpenia uplatnil náhradu súdnych poplatkov vo výške 160,- € (za odpor 40,- €, za odvolanie 40,- €, za dovolanie 40,- €). Podľa obsahu spisu, súdny poplatok za odpor a odvolanie bol zrušený uznesením súdu č.k. 2C/122/2010-100 zo dňa 12.12.2011, pričom poplatok za odvolanie bol odporcovi zároveň vrátený prostredníctvom daňového úradu. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor bola zrušená predtým, ako ho odporca zaplatil.
Podľa § 12 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ak vydá súd nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu.
Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.
V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 1997, sp. zn. 1Co 10/97, súdny poplatok sa neplatí z odvolania alebo dovolania podaného proti súdnemu rozhodnutiu procesnej povahy a proti rozhodnutiu o trovách konania.
Vzhľadom k tomu, že poplatok za dovolanie nemal byť odporcovi vyrubený, pretože dovolanie smerovalo proti uzneseniu odvolacieho súdu procesnej povahy, súd v súlade s § 12 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch zrušil nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti za dovolanie a zároveň podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona vrátil odporcovi nekrátený súdny poplatok za dovolanie zaplatený vo výške 80,- €, pretože ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)