Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/153/2014

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, pr. zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporcovi G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, pr. zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, 811 01 Bratislava v konaní o zaplatenie 208,95 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Vstup vedľajšieho účastníka občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, pr. zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, 811 01 Bratislava do konania na strane odporcu je prípustný.

Súd konanie z a s t a v u j e.

Súd v r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 9,80 eur zaplatený na účet súdu za podaný návrh.

Súd u k l a d á Daňovému úradu v Bratislave, aby do 30 dní od doručenia rovnopisu tohto právoplatného uznesenia vrátil sumu vo výške 9,80 eur navrhovateľovi.

Odporca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, pr. zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 55,92 eur, a to na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na tunajší súd proti odporcovi návrh na zaplatenie sumy 208,95 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradených poplatkov za služby poskytnuté žalovanému jeho právnym predchodcom. Za podaný návrh zaplatil na účet súdu súdny poplatok vo výške 16,50 eur.

Podaním doručeným súdu dňa 09.09.2014 vstúpil do konania na strane odporcu z vlastného podnetu vedľajší účastník, a to občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962.

Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2014 podal navrhovateľ námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Namietal skutočnosť, že nie sú splnené podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka do konania, keďže z dôvodovej správy k (ktorým bolo do

zavedené ustanovenie ) vyplýva, že vedľajší účastník by mal vystupovať v konaniach, v ktorých musí ísť o návrh, ktorého sa domáha samotný účastník, na strane ktorých vystupuje vedľajší účastník, čo v tomto prípade nebolo splnené. Takisto namietal, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať. Ďalej namietal, že úkony vedľajšieho účastníka nie sú potrebné na účelné uplatňovanie práva, keďže súd ex offo prihliada na nečestné a neprijateľné zmluvné podmienky, že vstupom vedľajšieho účastníka do konania by došlo k porušovaniu zákona o osobných údajov, keďže vedľajší účastník by sa mohol dostať k osobným údajov odporcu a došlo by aj k porušeniu telekomunikačného tajomstva upraveného v o elektronických komunikáciách. Došlo by zároveň aj k porušeniu ústavného práva navrhovateľa na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním a zneužívaním údajov týkajúcich sa navrhovateľa.

Navrhovateľ pred prvým pojednávaním vzal návrh v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť.

Súd po preskúmaní námietok žalobcu dospel k záveru, že tieto sú nedôvodné. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom služieb a odporcom ako spotrebiteľom. Z ustanovenia vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie ( ) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Ustanovenie je z hľadiska systematického zaradenia i jeho obsahu vo vzťahu k ustanoveniu špeciálnym ustanovením, pričom podľa jeho znenia sa v danom prípade nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia , ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania v danom prípade dáva ustanovenie už iba s ohľadom na samotnú povahu vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vyššie uvedené združenie na ochranu spotrebiteľa je oprávnené vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastníci na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na

jeho výsledku", pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastníci na strane žalovaného (spotrebiteľa), mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení V danom prípade nikde v nie je obmedzenie, že by vedľajší účastník vstupujúci do konania za účelom poskytnutia pomoci strane, ktorá je spotrebiteľom, mohol vstupovať iba do konaní týkajúcich sa všeobecnej ochrany spotrebiteľov (teda vo veciach týkajúcich sa neurčeného okruhu spotrebiteľov, resp. väčšieho počtu spotrebiteľov v jednom konaní), teda vedľajší účastník môže vstúpiť do konania aj v individuálnom prípade.

Ani námietku navrhovateľa týkajúcu sa pridanej hodnoty vstupu vedľajšieho účastníka, resp. jeho motivácie vstúpiť do konania súd nepovažuje za dôvodnú, keďže vedľajšiemu účastníkovi umožňuje vstup do konania priamo , ktorý takýto vstup nepodmieňuje nejakou pridanou hodnotou. Naviac z úradnej činnosti súdu je známe, že mnoho návrhov je po vstupe vedľajšieho účastníka vzatých späť bez uvedenia dôvodu, teda mnohokrát sú si samotní navrhovatelia vedomí uplatňovania nárokov buď z neprijateľných podmienok alebo premlčaných nárokov a len samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania je v mnohých prípadoch pomocou a pridanou hodnotou.

Pokiaľ ide o námietku porušenia telekomunikačného tajomstva, toto je upravené v o elektronických komunikáciách. V danom prípade by sa vedľajší účastník nedostal ani k obsahu prenášaných správ, ani k prevádzkovým alebo lokalizačných údajom. Jediný obsah telekomunikačného tajomstva, ku ktorému by sa mohol vedľajší účastník mohol dostať, sú identifikačné údaje odporcu, ktoré však nie sú telekomunikačným tajomstvom, ak sú zverejnené v

telefónnom zozname. Ako je zrejmé z podania vedľajšieho účastníka, minimálne meno a priezvisko odporcu mu bolo známe už pri vstupe do konania.

Súd nespochybňuje, že vedľajší účastníci sa v súdnom konaní môžu dostať k osobným údajom o účastníkovi konania. V danom prípade však vedľajší účastníci nevstupujú do konaní za účelom zhromažďovania osobných údajov, ale s cieľom napomôcť účastníkovi - spotrebiteľovi pri uplatnení jeho práv. Ide teda o uplatňovanie cieľa (t.j. ochrana spotrebiteľa), ktorý tak judikatúra Európskeho súdneho dvora, ako aj judikatúra slovenských súdov považuje za cieľ na úrovni verejného poriadku, pri ktorom dosah niektorých rozhodnutí v prospech účastníka - spotrebiteľa je širokosiahly a týka sa veľkého počtu spotrebiteľov v porovnateľných situáciách. Spotrebiteľské združenia pritom majú v zmysle o ochrane osobných údajov rovnaké povinnosti týkajúce sa ochrany osobných údajov ako iné subjekty. Vzhľadom na vyššie uvedený cieľ (t.j. verejný záujem v súvislosti s ochranou spotrebiteľa) a jeho význam je potom podľa názoru súdu ospravedlniteľný aj prípadný nedostatok súhlasu účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, najmä za situácie, ak o vstupe do konania bol informovaný a žiadne námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka nevznesie.

Podobne námietku navrhovateľa o porušení jeho ústavného práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním a zneužívaním údajov týkajúcich sa navrhovateľa považuje súd za bezpredmetnú, pretože vedľajšiemu účastníkovi bol doručený návrh a jeho prílohy, z ktorých sa o žalobcovi dozvie jedine jeho identifikačné údaje, ktoré sú verejne prístupné v obchodnom registri a prípadne skutočnosť, že mal postúpené pohľadávky od spol. Slovak Telekom, a.s., čo je však určite aj samotnému vedľajšiemu účastníkovi známe z jeho úradnej činnosti bez toho, aby mu bol doručený návrh v tejto veci, prípadne zmluva o postúpení pohľadávok.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu je prípustný.

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/92 Zb. poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 71/92 Zb. okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 71/92 Zb. ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.

Navrhovateľ vzal návrh späť pred prvým pojednávaním, preto súd rozhodol o zastavení konania, a zároveň v súlade s cit. § 11 ods. 3 zák. č. 71/92 Zb. rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku za návrh, a to krátenom v zmysle cit. § 11 ods. 4 zák. č. 71/92 Zb. o sumu 6,70 eur. Súd teda po krátení vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 9,80 eur. Zároveň súd uložil príslušnému daňovému úradu, aby tento poplatok vrátil navrhovateľovi.

Podľa ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom je, že úspešný účastník má voči neúspešnému účastníkovi právo na náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Zásada úspechu je doplnená zásadou zavinenia v zmysle Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil.

V danom prípade predmetom konania bolo zaplatenie žalovanej sumy predstavujúcej hovorné a zmluvnú pokutu za porušenie povinností odporcu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa. Návrh bol vzatý späť bez uvedenia dôvodu.

Súdna prax sa ustálila v tom, že účastník späťvzatím návrhu (ak nejde o späťvzatie pre správanie druhej strany) a následným zastavením konania zavinil zastavenie konania. Vychádzajúc z tohto názoru navrhovateľ zavinil zastavenie konania, teda je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Odporca návrh na náhradu trov konania nepodal, ani mu v doterajšom priebehu konania preukázateľné trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že nemá právo na náhradu trov konania.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil trovy konania vo výške 55,92 eur za 2 úkony právnej pomoci, a to príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie k návrhu - 1 úkon vo výške 19,92 eur a 2 x režijný paušál po 8,04 eur.

Súd po preskúmaní vyúčtovania právneho zástupcu vedľajšieho účastníka zistil, že tieto boli urobené v súlade s ustanoveniami vyhl. č. , a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.