Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11S-171-2014.pdf
PDF · 87.99 KB
Case nature
Subarea
11S/171/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcov: 1/ K. W., bytom S. J. XX, 2/ D. N., bytom Q. XXX/XX, T., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou Petruška & partners s.r.o., so sídlom Kupecká 18, Nitra, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o nečinnosť orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 07. 10. 2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému v súlade s ust. § 250t povinnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia doručiť žalobcom v 1. a 2. rade Opatrenie č. ORPZ-NR-KP2-603-008/2013 zo dňa 06. 09. 2013, ktorým Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor kriminálnej polície v Nitre podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, uložil do úschovy motorové vozidlo zn. T. W., farba šedá metalíza tmavá, VIN: S so slovenským evidenčným číslom U.-XXXD., ktoré bolo dňa 29. 07. 2013 pracovníkmi odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre zaistené podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona u žalobcu v 1. rade, nakoľko vznikli pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, nakoľko zo spisového materiálu doručeného na OKP OR PZ Nitra dňa 09. 07. 2013 vyplýva, že uvedené motorové vozidlo bolo zaregistrované na falošné doklady, pretože pôvodné (originálne) motorové vozidlo T. W. X s uvedeným VIN číslom sa nachádza a je prihlásené v Nórsku a čiernej farby a zároveň si na zaistenú vec uplatnila právo iná osoba, a to žalobca v rade 2.
Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalovaný pochybil pri doručovaní Oznámenia o uložení veci do úschovy, nakoľko predmetnú informáciu zistili až na základe podnetu adresovaného Okresnej prokuratúre Nitra, ktorým žiadali preskúmať postup policajného orgánu vo veci vedenej Okresným riaditeľstvom PZ v Nitre pod č. ORPZ-NR-KP2-603-002/2013. Zákon o Policajnom zbore upravuje úschovu zaistenej veci a ukladá útvaru policajného zboru písomne oznámiť osobám, ktorým bola predmetná vec zaistená povinnosť písomne doručiť rozhodnutie, v ktorom im oznámia skutočnosť o uložení veci do úschovy. Žalovaný tak nepostupoval, a preto v zmysle § 250t OSP ide o nečinnosť policajného orgánu, ktorý zostal pasívny v tejto veci. Žalobcovia tiež uviedli, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru nemá právnu subjektivitu, a preto je tento orgán zo zákona zastúpený Krajským riaditeľstvom Policajného zboru. Najnižším organizačným útvarom so samostatnou právnou subjektivitou je Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, čo vyplýva z článku 2 ods. 4 nariadenia Ministra vnútra SR z 09. 03. 2009, ktorým bol vydaný vzorový organizačný poriadok Krajského riaditeľstva Policajného zboru, ktoré je v tomto prípade pasívne vecne legitimované.
Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v tomto prípade nie je Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre pasívne vecne legitimované byť účastníkom konania, pretože nemá právnu subjektivitu, a teda nie je spôsobilé na práva a povinnosti tak, ako to uvádzajú žalobcovia v 1. a 2. rade v žalobe. Žalovaný bol ako rozpočtová organizácia zrušená ku dňu 31. 12. 2012 Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012. Zo zrušenia žalovaného teda vyplýva aj to, že interný právny akt, na ktorý žalobcovia poukazujú vo svojej žalobe, už nie je platný, a preto ho nemožno považovať za relevantný dôkaz v tomto konaní. Na základe uvedeného je teda jasné a zrejmé, že žalovaný v danej veci nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom a nemá ani samostatnú právnu subjektivitu, na základe čoho navrhujú, aby súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Tvrdenie žalobcov, že žalovaný nekonal bez vážneho dôvodu, označil za nepravdivé, pretože príslušník PZ sa niekoľko krát pokúšal doručiť uvedené opatrenie zo dňa 06. 09. 2013 žalobcovi v 1. a 2. rade, a to aj osobne, avšak žalobcovia vždy odopreli prevziať písomnosť. Žalobcom v 1. a 2. rade nebolo teda opatrenie doručené nie preto, že by policajt nekonal, ale preto, že žalobcovia v 1. a 2. rade odopreli prevziať túto písomnosť napriek tomu, že ju policajt doručoval osobne.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104 ods. 1 OSP).
Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje nedostatok právomoci súdu (§ 7 OSP), litispendencia (§ 83 OSP), res iudicata (§ 159 ods. 3 OSP), nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 OSP) a iné.
Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP, prípadne postúpiť vec inému orgánu.
Podľa § 246c, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 250t ods. 1 OSP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Činnosť Policajného zboru kontroluje Národná rada Slovenskej republiky a vláda.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajný zbor plní tieto úlohy:
a) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, b) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, d) vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch.
Podľa § 4 ods. 1, 2, zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajný zbor sa člení na službu kriminálnej polície, službu finančnej polície, službu poriadkovej polície, službu dopravnej polície, službu železničnej polície, službu ochrany objektov, službu hraničnej a cudzineckej polície, službu osobitného určenia, službu ochrany určených osôb a inšpekčnú službu; organizačnou súčasťou Policajného zboru je aj útvar kriminalisticko-expertíznych činností, ktorý vykonáva odbornú činnosť a znaleckú činnosť podľa osobitných predpisov.
Služby Policajného zboru pôsobia v rámci útvarov Policajného zboru, ktoré zriaďuje a zrušuje minister; zároveň určuje náplň ich činností a vnútornú organizáciu. Minister môže určiť, ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za útvar Policajného zboru koná pred súdom riaditeľ útvaru alebo ním poverený policajt alebo zamestnanec. Útvary Policajného zboru sú organizované spravidla podľa organizácie súdov.
Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajný zbor je podriadený ministrovi.
Služby Policajného zboru uvedené v § 4 ods. 1 a útvary Policajného zboru uvedené v § 4 ods. 1 a 2 riadi prezident Policajného zboru, ak minister neurčí inak.
Podľa § 21 ods. 1, 9, 12 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.
Na konanie a rozhodovanie o zaistenej veci sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
V danej veci krajský súd sa oboznámil s podanou žalobou, ako i predloženým spisovým materiálom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, odbor kriminálnej polície v Nitre, ktorý spis predložil súdu žalovaný správny orgán podľa žaloby a zistil, že Opatrenie zo dňa 06. 09. 2013 č. ORPZ- NR-KP2-603-008/2013, o ktorom žalobcovia tvrdia, že im nebolo doručené, hoci zákon o Policajnom zbore upravuje úschovu zaistenej veci a ukladá útvaru policajného zboru písomne oznámiť osobám, ktorým bola predmetná vec zaistená povinnosť doručiť rozhodnutie. Zo samotného Opatrenia, ako aj zo spisového materiálu vyplýva, že vo veci zaistenia motorového vozidla, rozhodnutia o uložení do úschovy motorové vozidlo zn. T. W. X začal konať, konal a Opatrenie dňa 06. 09. 2013 vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor Kriminálnej polície Nitra, a nie označený žalovaný v podanej žalobe Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.
Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že Opatrenie, s ktorým žalobcovia spájajú nečinnosť orgánu verejnej správy podľa ust. § 250t OSP, nevydalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, ktoré žalobcovia označili za povinný správny orgán, ale Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor Kriminálnej polície Nitra. V danej veci potom nie je splnená podmienka pasívnej procesnej legitimácie žalovaného správneho orgánu, keďže podľa § 250t ods. 1 OSP účastníkmi konania pred súdom sú
navrhovateľ - fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom a na druhej strane orgán verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje. Podľa ust. § 250t ods. 3 OSP podmienkou konania na súde je, že ide o vecne príslušný orgán verejnej správy, na ktorom prebiehalo administratívne konanie opísané v žalobe a tento orgán vedie i príslušný administratívny spis. Nie je sporné, že v danej veci administratívny spis viedlo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor Kriminálnej polície Nitra, ktoré Opatrenie zo dňa 06. 09. 2013 č. ORPZ-NR-KP2-603-008/2013 i vydalo, teda vo veci aj konalo.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra je v preskúmavanom prípade pasívne vecne legitimované, nakoľko má samostatnú právnu subjektivitu, súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutím Ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 12. 12. 2012 boli ku dňu 31. 12. 2012 zrušené rozpočtové organizácie, medzi ktoré patrilo aj Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre. Od 01. 01. 2013 v zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, práva a povinnosti rozpočtových organizácií prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Uvedený prechod práv a povinností sa týkal všetkých konaní vedených na súdoch Slovenskej republiky, avšak mimo konaní vedených na súdoch mimo konaní správneho súdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V konaní podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP rozhodovanie o žalobách proti nečinnosti správneho orgánu, ako aj o žalobách proti rozhodnutiam a postupov správnych orgánov naďalej zostal žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Žalovaný správny orgán nemusí byť právnickou osobou, t. j. nemusí mať spôsobilosť na práva a povinnosti. Jeho spôsobilosť byť účastníkom konania vyplýva priamo zo zákona, teda možno uzavrieť, že v konaní správneho súdnictva sa nemení účastník konania na Ministerstvo vnútra SR, ale žalovaným naďalej ostáva ten útvar Policajného zboru, ktorý vo veci konal.
Podľa názoru súdu, takýto záver vyplýva i z čl. VII zák. č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý doplnil § 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov tak, že za prvú vetu bol vložený nový text: “ Minister môže určiť, ktorý útvar policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za útvar policajného zboru koná pred súdom riaditeľ útvaru alebo ním overený policajt alebo zamestnanec“.
Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie namieta i označený žalovaný správny orgán a keďže pasívna procesná legitimácia orgánu verejnej správy je procesnou podmienkou konania, súd na túto námietku žalovaného, ako i z úradnej povinnosti musel prihliadnuť a dospel k záveru, že táto podmienka nebola splnená, preto bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a konanie podľa § 246c v spojení s § 104 ods. 1 veta prvá OSP zastaviť, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pretože okruh účastníkov konania patrí do výlučného dispozičného oprávnenia žalobcu.
Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, s použitím ust. § 246c ods. 1 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).