Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/171/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti povinnej: M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., M. G. Z. X, o vymoženie 166,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 02. 06. 2014 č. k. -32, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 166,93 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 31. 05. 2012 sp. zn. II/2010-70. Poukázal na odôvodnenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v SK a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č. 2615800345, uzatvorenej účastníkmi konania dňa 10. 12. 2003. Opierajúc sa o ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou, založený zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby v SK a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, posúdil ako spotrebiteľský úver a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v bode 4.9.1 všeobecných obchodných podmienok, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam. Zdôraznil, že i napriek tomu, že v bode 4.9.2 má klient právo odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní, uvedenie tejto možnosti vo všeobecných obchodných podmienkach je od dodávateľa nekalé a pre spotrebiteľa prakticky nemožné o tejto možnosti sa dozvedieť. S poukazom na ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov mal za to, že pre banku vyplýva jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie bodu 18 Všeobecných obchodných podmienok však neobsahuje návrh banky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ale rovno rozhodcovskú zmluvu- rozhodcovskú doložku, bez možnosti jej ovplyvnenia spotrebiteľom- klientom. Poukázal, že rozhodcovskú doložku obsahujú až všeobecné obchodné podmienky účinné od 15. 02. 2004. Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu oprávneného v znení účinnom v čase podpisu zmluvy neobsahovali rozhodcovskú doložku, pre účely zmluvy povinný súhlasil a oboznámil

sa iba so Všeobecnými obchodnými podmienkami v znení s účinnosťou od 01. 01. 2003, teda bez rozhodcovskej zmluvy (doložky). V tejto súvislosti uviedol, že v takejto formulácii zmluvy absentuje písomná forma rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá podľa zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje dokument podpísaný zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. V danom konaní však oprávnený takúto písomnú formu nepreukázal, nepredložil Všeobecné obchodné podmienky (s účinnosťou od 01. 01. 2003) podpísané zmluvnými stranami. Argumentoval tiež rozsiahlou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ako i dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 04. 2009 sp. zn. . Uzavrel, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preto žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že súdom prvého stupňa nesprávna interpretácia neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vychádza z nesprávneho výkladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie. S poukazom na ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 OSP mal za to, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Podľa jeho názoru, zo slovenského a ani z európskeho práva za súčasného právneho stavu nie je možné vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Svoj záver argumentačne oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 09. 2011 sp. zn. .

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 06. 05. 2014. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 166,93 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 31. 05. 2012 sp. zn. II/2010-70, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 07. 2012 a vykonateľnosť dňa 22. 07. 2012. Súčasťou spisu je i zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v SK a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného - Tatra banka, a.s. a povinnou dňa 10. 12. 2003, všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. od 01. 01. 2003 a všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. v znení účinnom od 15. 02. 2004.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK).

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v SK a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, uzatvorená právnym predchodcom oprávneného- Tatra banka, a.s. a povinnou dňa 10. 12. 2003. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v

exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. ). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. ).

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 10. 12. 2003 uzatvorili zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v SK a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, ktorej súčasťou boli i všeobecné obchodné podmienky. Podľa bodu 5. 5. všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s., v znení účinnom od 01. 01. 2003, v prípade, že banka uzatvorí s klientom rozhodcovskú zmluvu, budú spory z platobného styku vzniknuté medzi bankou a klientom rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa bodu 5.7. všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s., v znení účinnom od 01. 01. 2003, banka je oprávnená v závislosti od zmien príslušných právnych predpisov alebo svojej obchodnej politiky alebo na základe rozhodnutia vedenia banky zmeniť alebo úplne nahradiť tieto VOP ( ďalej „zmena“ ). Túto zmenu banka zverejní vo svojich obchodných priestoroch spolu s určením jej platnosti a účinnosti. Ak klient nesúhlasí so zmenou VOP, je povinný svoj nesúhlas písomne oznámiť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa platnosti VOP. Ak sa banka a klient nedohodnú inak, majú právo ukončiť vzájomné záväzkové vzťahy a vyrovnať si svoje vzájomné pohľadávky. Ak klient vo vyššie uvedenej lehote neoznámi banke svoj nesúhlas so zmenou VOP, platí, že so zmenou súhlasí a vzájomné vzťahy banky a klienta sa odo dňa účinnosti zmeny riadia zmenenými VOP. V čase podpísania predmetnej zmluvy Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s., doložku umožňujúcu rozhodnutie sporov mimo všeobecných súdov neobsahovali. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá až v bode 4. 9. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s. v znení účinnom od 15. 02. 2004, podľa ktorého banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave ( ďalej „Rozhodcovský súd“ ), a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze. Z uvedeného vyplýva, že povinná v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere nemala možnosť sa s uvedenou podmienkou oboznámiť a ani vyjadriť k nej súhlas, t. j. nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť totiž výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, ktorá vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Naviac takýmto postupom dochádza k odňatiu práva zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keďže rozhodcovská doložka bráni povinnej domáhať sa práva na všeobecnom súde a núti povinnú podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom, neexistujúcom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.