Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-2C/283/2014

Rozhodnutie

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, proti odporcovi C. O., U.. XX.XX.XXXX, R. E. Ď. XXX, o zaplatenie sumy 67, 04 Eur istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 67,04 Eur istiny, vyčíslený ročný úrok z omeškania úrok z omeškania vo výške 14, 47 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 67,04 Eur od 07.08.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 17. 07. 2007 uzatvoril s odporcom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky. Súčasťou tejto písomnej úverovej zmluvy bola aj dohoda zmluvných strán o uzatvorení Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX. Odporca prostredníctvom úverovej karty čerpal poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 1301,55 Eur, vrátil len čiastku 62,75 Eur. Ďalej uviedol, že listom zo dňa 27.02.2012 vyzval odporcu k splateniu celého zostatku úveru vo výške 102,61 Eur. Odporca po zosplatnení úveru nezaplatil žiadnu čiastku dlžnej sumy, preto si uplatňuje zaplatenie istiny vo výške 62,75 Eur, úrok vo výške 0,30 Eur, poplatok za výpis z účtu vo výške 1,49 Eur, úrok za hotovostné transakcie vo výške 2,50 Eur a úrok z omeškania vyčíslený vo výške 14,47 Eur.

Podaný návrh súd doručil odporcovi dňa 07.11.2014 a zároveň ho vyzval, aby sa k veci písomne do 15 dní vyjadril a aby predložil alebo označil dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení a to najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Odporca sa k veci nevyjadril.

Vzhľadom na to, že hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 Eur, podľa ust. § 200ea ods. 1 O. s. p. predmetná právna vec je drobným sporom. Preto súd podľa ust. § 115a ods. 2 O. s. p. nenariaďoval vo veci pojednávanie a podľa ust. § 156 ods. 3 O. s. p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Účastníci, ani právny zástupca navrhovateľa sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili. Preto súd podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p. vyhlásil rozsudok.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z obchodného registra navrhovateľa, úverovou zmluvou z 17. 07. 2007 číslo 3701067834, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., podaním navrhovateľa označeným ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade z 27. 02. 2012, poštovým podacím hárkom (č.l. 15), ako aj splátkovým kalendárom (čl. 16- 18 spisu).

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že dňa 17. 07. 2007 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom Úverovú zmluvu číslo 3707143439, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 50 000 Sk/1659,69 Eur , mesačná splátka 1889,- Sk/62,70 Eur , počet splátok 48, konečná výška úveru 90 672,- Sk/ 3009,75 Eur , RPMN 38, 50%. Súčasťou úverovej zmluvy bolo aj uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I., ako aj zmluvy o revolvingového úveru II. a to prostredníctvom kreditnej karty za podmienok stanovených v úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa. Výzvou z 27. 02. 2012 navrhovateľ vyzval odporcu na splateniu celého úveru u úveru číslo XXXXXXXXXX (revolvingový úver)v dlžnej čiastke 102,61 Eur do 15 dní od odoslania tejto výzvy. Zo splátkového kalendára číslo zmluvy XXXXXXXXXX vyplýva, že odporca vyčerpal z revolvingového úveru sumu 1.301,55 Eur a zaplatil navrhovateľovi celkom sumu 1.238,80 Eur.

Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere, musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V danej veci mal súd nesporne preukázané, že účastníci dňa 17. 07. 2007 uzavreli Úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX (telefónnu pôžičku), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru navrhovateľom odporcovi vo výške 50.000 SK (1659,69 Eur). Tento právny vzťah však nie je predmetom konania. Z obsahu podaného návrhu

vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje proti odporcovi svoje nároky odvodené Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 5807299085 .Navrhovateľom uplatnený nárok teda predstavuje zaplatenie istiny vo výške 62,75 Eur, úroku vo výške 0,30 Eur, poplatku za výpis z účtu vo výške 1,49 Eur, úroku za hotovostné transakcie vo výške 2,50 Eur a úroku z omeškania vyčíslený vo výške 14,47 Eur . Z dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že sa medzi účastníkmi jedná o úverovú zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, preto medzi účastníkmi konania ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). Túto Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. V zmysle čl. 3 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Z dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 17. 07. 2007 jednak zmluvu o úvere individuálne špecifikovanú, pokiaľ ide o poskytnutú výšku úveru. Podpisom úverovej zmluvy sa odporca súčasne podpísal aj pod tú časť textu zmluvy, ktorá sa týka iného právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Súd mal za to, že uzavretím úverovej zmluvy nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, pretože podľa úverových zmluvných podmienok dochádza k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere až potom, keď navrhovateľ vydá a zašle odporcovi kreditnú kartu s výzvou k jej aktivácii a až aktiváciou karty v stanovenej lehote nastanú právne účinky zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. K uzavretiu revolvingového úveru teda dochádza až po odsúhlasení zo strany navrhovateľa a to po posúdení údajov zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru a v priebehu jeho splácania, teda podľa toho, či si odporca bude riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy. Z uvedeného postupu navrhovateľa potom vyplýva, že navrhovateľ zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru vopred vnútil odporcovi aj iný úkon, než iba ten, o ktorý mal odporca záujem. Ak odporca chcel získať úver, čo bolo primárne jeho pohnútkou vstupu do právneho vzťahu s navrhovateľom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač úverovej zmluvy, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. Odporca teda nemal inú možnosť, ako prijať zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru aj so zmluvou o revolvingovom úvere, ktorú ani nechcel uzavrieť. Navrhovateľ za zmluvu o revolvingovom úvere považoval súhlas odporcu s uzatvorením takejto zmluvy bez osobitnej písomnej zmluvy a bez podstatných náležitostí uvedených v § 4 zákona č. 258/2001 Z. z.. V tomto prípade sa dá usudzovať na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu (revolvingový úver) s navrhovateľom, ako bolo primárne jeho záujmom (získanie spotrebiteľského úveru na nákup tovaru). Súd poukazuje na to, že posudzovaná úverová zmluva svojim rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom, s odkazom na úverové zmluvné podmienky, tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu troch strán, obdobne napísané nečitateľným písmom, bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí vrátane zmluvných podmienok týkajúcich sa revolvingových úverov. Aj vzhľadom na uvedené je dôvodný záver, že odporca v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový vzťah s navrhovateľom, a to zmluvu o revolvingovom úvere. Písomný prísľub navrhovateľa, že odporcovi požičia peniaze, ani prípadný súhlas odporcu s revolvingovým úverom ako jednostranné úkony, podľa názoru súdu nie sú zmluvou o revolvingovom úvere, pretože neobsahujú dohodu strán o výške úveru, úroku z úveru, úroku z omeškania, zmluvnej pokute, poplatkoch, ani o iných podmienkach jeho poskytnutia. Preto súd zmluvu o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by bol tento záväzkový vzťah individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z., pri nedodržaní predpísanej formy, považoval za neplatnú v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na to, že v prípade, ak navrhovateľ mienil s odporcom uzavrieť nový

záväzkový vzťah (zmluvu o revolvingovom úvere), bolo potrebné to uskutočniť zákonným spôsobom, v zmysle príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pri dodržaní predpísanej písomnej formy, presnej špecifikácie práv a povinností účastníkov ako aj ostatných zákonných náležitostí. Preto podľa názoru súdu, podpisom zmluvy o úvere z 17. 07. 2007 nedošlo k vzniku úverového vzťahu vyplývajúceho z revolvingového úveru. Okrem toho vzájomné práva a povinnosti účastníkov z úverovej zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany odporcu. Preto súd postup navrhovateľa, ktorý umiestnil uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere do vopred predpísaného textu úverovej zmluvy, ktorú odporca nemohol ovplyvniť, resp. odmietnuť, kvalifikoval ako nekalú praktiku so zreteľom na ustanovenia Smernice ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Ak sa totiž právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 04. 07. 2013 sp. zn. , v ktorom bol takýto postup navrhovateľa už označený za nekalú obchodnú praktiku.

Vzhľadom na to, že súd považoval zmluvu o revolvingovom úvere za neplatnú, má navrhovateľ nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol odporcovi len z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.. So zreteľom na to, že dňa 01. 05. 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 102/2014 Z. z., ktorý doplnil do zákona č. 250/2007 Z. z. ustanovenie § 5b, v zmysle ktorého súd, okrem iného, prihliada aj bez návrhu na premlčanie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi, aj keď by sa spotrebiteľ týchto skutočností nedovolával, súd s skúmal, či je nárok navrhovateľa premlčaným nárokom. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom a preto sa podľa ust. § 100 ods. 1 Obč. zákonníka premlčuje. Môže sa premlčať tak v subjektívnej dobe podľa ust. § 107 ods. 1 Obč. zákonníka, ako aj v objektívnej dobe podľa ust. § 107 ods. 2 Obč. zákonníka. Ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených dôb, nemožno oprávnenému subjektu právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu a subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal, tieto okolnosti sa však oprávnený dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu. Súd mal však za to, že v danej veci je nutné subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu počítať od 17. 07. 2007. Podľa názoru súdu sa navrhovateľ mohol dozvedieť o bezdôvodnom obohatení už len tým, že plnil z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorého neplatnosť zavinil sám tým, že nedodržal jeho zákonom stanovené náležitosti. Nárok na vrátenie tohto plnenia sa tak premlčal dňa 17. 10. 2009 v subjektívnej premlčacej dobe. V prípade, že by dvojročná lehota začala plynúť od 17.03.2012 ( výzva zo dňa 27.02.2012 čl. 14,15 spisu), návrh bol na súd podaný až 18.08.2014, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby .Preto potom súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., a to na základe zásady úspechu. Odporca mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu trovy nevznikli, preto potom súd vyslovil, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu

ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.