Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/312/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, proti žalovaným: 1. U. F., A.. XX. X. XXXX, W. Q. D. P., Ž. XXX/X, 2. Y. F., A. XX. XX. XXXX, W. Q. D. P., Ž. XXX/X, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 2.895,10 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.106,75 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 21. 5. 2013 do zaplatenia a to mesačnými splátkami vo výške 50 eur mesačne každý zo žalovaných, vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 31. 10. 2013 v spojení s jej doplnením zo dňa 30. 4. 2014 domáhal uloženia solidárnej povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť mu sumu 2.895,10 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 24. 11. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere č. 8200029202 dňa 3. 5. 2010 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi. Na základe zmluvy mal žalobca poskytnúť žalovaným úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 85,15 eur, v počte splátok 36. Na základe dohody o poskytnutí služby sa žalobca v zmluve zaviazal poskytnúť žalovaným odklad splatnosti troch splátok úveru a žalovaní sa za to zaviazali uhradiť odplatu vo výške 222,95 eur. Pohľadávka na vyplatenie úveru bola započítaná oproti pohľadávke žalobcu na vyplatenie odplaty podľa dohody o poskytnutí služby za povolenie odkladu a výsledný rozdiel predstavujúci sumu 1.277,05 eur bol vyplatený na základe zmluvy o úvere na účet žalovaných. Žalovaní zaplatili doposiaľ len sumu 170,30 eur. Z dôvodu omeškania žalovaných s plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Do omeškania sa žalovaní dostali s úhradou splátky č. 3, pričom žalobca si uplatnil právo na zosplatnenie dlhu.

Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili. Namietali neprimeranú výšku dlhu, ktorú zákon nedovoľuje. Prejavili vôľu zaplatiť len skutočnú výšku dlhu, mesačnými splátkami.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami: zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami, oznámením o zopslatnení, oznámením veriteľa o schválení úveru, kartou klienta, zistiac nasledovné:

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že v periodiku Liptov zistil telefonický kontakt, ktorý bol na reklame o poskytovaní úverov. So žalovanou potrebovali finančnú výpomoc. Telefonoval na označené číslo a v priebehu pol hodiny sa dostavila k nim jedna pani a muž. Pýtali sa, koľko potrebujú peňazí. Žalovaný uviedol sumu 1.500 eur. Pani predložila žalovaným zmluvu a vyzvala ich na podpis. Informovala ich, že ide len o žiadosť o pôžičku, ktorú s manželkou žalovaný podpísal. V priebehu mesiaca sa evidoval v F. W., aby peniaze mohli poslať na účet, na ktorý mu však boli doručené finančné prostriedky len vo výške 1.277,05 eur. Následne im bola zaslaná zmluva. Zaplatili dve splátky vo výške 2 x 85,15 eur. Pri týchto vysokých splátkach im nevychádzali peniaze na živobytie. Informoval sa na úrade práce, kde mu bolo povedané, že zmluva je závadná. Zostatok dlžnej sumy je neprimerane vysoký. Keď bol kontaktovaný zo strany žalobcu, odpovedal, že zostatok dlžnej sumy je neprimeraný. Žalovanému bolo povedané, nech vrátia sumu 1.200 eur a bude to v poriadku. Žalovaný očakával, že sa zmluva opraví, aby bola v súlade s právnymi predpismi. Suma 3.000 eur je neprimeraná suma navýšenia. Je dôchodca, poberá dôchodok vo výške 190 eur mesačne. Iný príjem nemá. Žije v spoločnej domácnosti so žalovanou v 2. rade, ktorá je dôchodkyňa a má príjem 313 eur mesačne. Náklady na bývanie pozostávajú z platby za byt a elektrinu 246 eur mesačne. Žalovaný má výdavky so zdravotným stavom, lieči sa na kožnom oddelení. Za liečivé maste dopláca viackrát do mesiaca.

Žalovaná v 2. rade sa v plnom rozsahu pridržiavala výpovede žalovaného v 1. rade. Zmluvu uzavretú so žalobcom im nedali čítať. Prítomné osoby robili všetko veľmi rýchlo. Žalovaní boli presvedčení, že podpisujú žiadosť. Bola im poskytnutá len suma 1.277,05 eur. Žalovaná nerozumela, čo znamená revolvingový úver. Nebolo im nič vysvetlené. Nehovorili ani ohľadom úrokov. Žalovaní nežiadali, aby úroková sadzba úveru bola 70%. Je dôchodkyňa, poberá dôchodok vo výške 315 eur mesačne. V prípade, že jej bude uložená nejaká povinnosť, je možné ju splácať len vo výške 50 eur do 25. dňa v mesiaci.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 3. 5. 2010 bolo zistené, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovaným sumu úveru (úverový limit) 1.500 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať mesačnými splátkami vo výške 85,15 eur v počte splátok 36, splatné do 20.dňa v mesiaci. Ročná úroková sadzba úveru predstavovala 70% ročne, RPMN činila 66,36% a priemerná RPMN činila 48,66%. Podľa bodu 8 bod 1 zmluvy účastníci konania sa dohodli, na poskytnutí služby, ktorou bol záväzok žalobcu ako veriteľa poskytnúť žalovaným ako dlžníkovi na jeho žiadosť, po splnení uvedených podmienok, odklad maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru. Žalovaní mali zaplatiť za túto službu (možnosť odkladu splátok úveru) sumu 222,95 eur. Podľa zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere zmluva sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Z karty klienta bolo zistené, že prvá splátka bola splatná 20. 6. 2010, pričom žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili 2 splátky 2 x 85,15 eur. Z písomného oznámenia zo dňa 2. 11. 2010 vyhotoveného žalobcom, adresovaným žalovanému v 1. rade bolo zistené, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 3, 4, 5 podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200029202, pričom bol vyzvaný na zaplatenie omeškaných splátok 255,45 eur. V prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy.

V súlade s ust. súd rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Nepožiadali o odročenie pojednávania. Nevzniesli dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia pojednávania.

Podľa :

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa :

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , :

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa :

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa :

Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa veta prvá, :

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení, úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení od 1. 1. 2009):

Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba B. I. W., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 1.106,75 eur, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť v tejto časti. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere dňa 15. 4. 2010 medzi účastníkmi konania, na základe ktorej bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý úver, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať mesačnými splátkami riadne a včas. Keďže ide o typovú formulárovú zmluvu, bolo potrebné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie , a súd bol povinný ex offo preskúmať, či uplatnený nárok žalobcu nezahŕňa aj peňažné plnenie vyplývajúce zo zmluvných podmienok, ktoré vytvára nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Akékoľvek neprimerané a nerovnovážne dojednanie je podľa neplatné.

Vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom súkromnoprávnym, pre ktorý je charakteristická rovnosť strán ( ). Právny predchodca žalobcu, ako poskytovateľ služby žalovanému ako spotrebiteľovi predstavoval osobu podnikajúcu na trhu. Mal teda odbornú prevahu nad žalovanými ako spotrebiteľmi, ktorým poskytoval svoje služby a preto od neho možno očakávať, aby sa vo vzťahu k žalovaným choval poctivo. Ak týmto spôsobom nepostupoval, spreneveril sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Žalovaní, ktorí podpisovali predmetnú zmluvu nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť znenie uvedených formulárových listín, ako ani urobiť si korektný úsudok o zmluvných dojednaniach. S poukazom na judikatúru vnútroštátneho ako aj komunitárneho práva je potrebné vychádzať zo všeobecnej zásady spotrebiteľského práva, ktoré spočíva v nutnosti poskytnutia vyššej miery ochrany spotrebiteľa, teda žalovaného ako strany slabšej.

Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/ EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy.

S poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok ex offo nebolo možné uložiť povinnosť žalovaným zaplatiť žalobcovi navrhované peňažné plnenie.

Zmluvou o revolvingovom úvere bolo preukázané, že ročná úroková sadzba úveru prestavovala 70%, ktoré dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože uvedená výška zmluvného úroku je neprimerane vysoká. Na uvedené nemá vplyv súlad celkových nákladov za poskytnutie úveru, ani uvedenie RPMN, ako ani priemernej RPMN. Ustanovenia obsahujú len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok k spotrebiteľskej zmluve. Predmetná zmluva o úvere predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Vyplýva to aj zo znenia zo všeobecných zmluvných dojednaní priložených v žalobe (podľa článku 2 bod 1 zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári). Výšku ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru stanovuje v tejto formulárovej zmluve veriteľ (žalobca). Výšku úrokovej sadzby v danom prípade bolo potrebné považovať za dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalovaných v 1. a 2. rade.

Výška úrokovej sadzby je obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere uzatváranej so spotrebiteľom a preto jej dojednanie musí spĺňať požiadavku primeranosti. Má svoj význam aj z hľadiska posúdenia súladu zmluvy s dobrými mravmi (podľa je neplatný právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom). Výška zmluvných úrokov za poskytnutie fyzickej osobe nepodnikateľovi je teda významná z hľadiska posúdenia tzv. civilnoprávnej úžery, ako aj úžery z hľadiska noriem trestného práva. Podzákonné normy (nariadenie vlády) upravujúce celkovú výšku odplaty za poskytnutie úveru, nemôže limitovať posudzovanie platnosti zmluvy podľa noriem súkromného práva (v danom prípade , keďže pre spotrebiteľa je výhodnejšia občianskoprávna úprava posudzovania súladu s dobrými mravmi, v porovnaní s obchodnoprávnou úpravou s poukazom na ust. ). Z dôvodu, že zmluva neobsahovala platné dojednanie o obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere a to o úrokoch za poskytnutie úveru, bol daný dôvod kvalifikovať uvedenú zmluvu o úvere, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, ako absolútne neplatnú. Okrem neplatného dojednania v zmluve týkajúceho sa neprimeranej výšky zmluvných úrokov za požičanie peňazí, žalobca ani neposkytol žalobcom úver v dohodnutej výške. Žalovaní v 1. a 2. rade sú preto povinní vydať žalobcovi peňažné plnenie, ktoré na základe zmluvy získali a to 1.106,75 eur. Uvedená suma predstavuje

rozdiel medzi reálne poskytnutou sumou žalobcom žalovaným 1.277,05 eur (ktorá skutočnosť bola medzi účastníkmi nesporná) a výškou čiastočného plnenia dlhu zo strany žalovaných 170,30 eur.

Za neprijateľnú podmienku bolo potrebné považovať dohodu o poplatku odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 222,95 eur. Ide o poplatok len pre prípad možnosti odkladu úveru, teda skutočnosti, ktorá môže a nemusí nastať, napriek tomu je už vopred spoplatnená. Dôvodom odkladu úveru sú takmer vždy ekonomické dôvody, nesolventnosť spotrebiteľa. Spoplatnenie odkladu splatnosti splátok preto nemožno kvalifikovať ako primerané a poctivé. Dohoda o odplate za poskytnutú službu možného odkladu splátok tvorila súčasť formulárovej zmluvy, ktorej obsah žalovaní ako spotrebitelia nemal možnosť ovplyvniť. S poukazom na uvedené zmluvné dojednanie je potrebné považovať za neprimerané a nerovnovážne, a teda neplatné. Podľa hmotného práva dôkazné bremeno oprávnenosti výšky každej jednotlivej časti žalovanej sumy zaťažuje žalobcu. Žalobca nemal záujem konkretizovať a preukazovať výšku uplatneného nároku spôsobom, aby bola naplnená úradná povinnosť súdneho prieskumu a noriem na ochranu spotrebiteľa. Žalobcu však nemožno nútiť byť úspešný v sporovom konaní, keďže takýto postup by predstavoval porušenie zásady rovnosti strán v konaní. S poukazom na judikatúru komunitárneho práva opakovanie výzvy súdu, odročovania súdnych pojednávaní z dôvodov na strane veriteľa, predstavuje narušenie rovnováhy medzi dodávateľom služby a spotrebiteľom. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, najmä z výšky poskytnutého úveru žalobcom a výšky peňažného plnenia poskytnutého žalovaným, bolo možné žalovaným uložiť povinnosť zaplatiť sumu, na zaplatenie ktorej žalobca svoj nárok preukázal. Vo vzťahu k akýchkoľvek ďalším iným nárokom žalobca neuniesol dôkazné bremeno, s čím je spojené zamietavé rozhodnutie súdu. Je potrebné uviesť, že podľa novelizovanej úpravy spotrebiteľského práva súd je povinný prihliadať na akúkoľvek zákonnú prekážku alebo dôvod, ktoré bránia priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Žalovaným v 1. a 2. rade bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 1.106,75 eur.

Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter. Vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú B.F. I. W.. Žalovaným bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v o výške 8,5% ročne zo sumy 1.106,75 eur od 21. 5. 2013 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Žalovaní v 1. a 2. rade sú preto povinní zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.106,75 eur do zaplatenia. Keďže predmetom peňažného plnenia nie sú mesačné splátky, ale nevrátená časť úveru bez úrokov, nebolo možné priznať úroky z omeškania z navrhovaných mesačných splátok, prípadne súčtu mesačných splátok. Listina označená ako oznámenie o zosplatnení dlhu predstavuje len výzvu na zaplatenie troch mesačných splátok a poučenie o strate výhody splátok v prípade nezaplatenia dlžnej sumy. Žalovaným v 1. a 2. rade vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi dlžnú sumu, teda sumu priznanú týmto rozhodnutím, po splatnosti celého dlhu, teda uplynutím lehoty splatnosti poslednej splátky úveru 20. 5. 2013, preto nasledujúcim dňom 21. 5. 2013 sa žalovaní dostali do omeškania s plnením dlhu. V prevyšujúcej časti boli preto úroky z omeškania zamietnuté ako nedôvodné.

V súlade s ustanovením súd povolil žalovaným v 1.a 2.rade na zaplatenie dlhu mesačné splátky vo výške 50 eur, každému z nich, splatné vždy do 25.dňa kalendárneho mesiaca. Bolo prihliadané na sociálne pomery žalovaných, ktorým rozhodnutím žalobca vo svojich majetkových pomeroch nebude dotknutý. V prípade nezaplatenia aj len jednej splátky žalovaní môžu stratiť výhodu splátok a vznikne im povinnosť zaplatiť dlh jednorázovo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého ustanovenia, ak účastník má vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Úspech žalobcu predstavoval 38% (1.106,75 eur), v ktorej časti boli neúspešní žalovaní. Úspech žalovaných predstavoval 62% (1.788,35 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalobca. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval vznik nároku žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie náhrady trov konania voči žalobcovi v rozsahu 24%. Z dôvodu, že žalovaní v 1. a 2. rade si náhradu trov konania neuplatňovali, súd rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade sa nepriznáva náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.