Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoE-415-2014.pdf
PDF · 78.3 KB
No categories available
41CoE/415/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou, so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnému Q.. X. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX O. O., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky 794,25 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 636/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1811/2014-18 zo dňa 06. 06. 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1811/2014-18 zo dňa 06. 06. 2014 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/1811/2014-18 zo dňa 06. 06. 2014 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, sp. zn. 165/08/13 zo dňa 03. 10. 2013. Okresný súd zistil, že oprávnený a povinní uzavreli dňa 21. 06. 2011 zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu.
Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinnými, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože mal preukázané, že povinný mal vo vzťahu vzniknutom z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa a oprávnený konal pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že praktickým dôsledkom uzavretej rozhodcovskej zmluvy je napriek jej formálnemu zneniu to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda ak sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo súdom bude takmer vždy dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa, keďže dominantnou je v tomto prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Vzhľadom na to, že ako žalobca bude vo väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto formulovanou rozhodcovskou
doložkou prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu v dôsledku výberu medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu vykonaného dodávateľom ako silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. V prípade podania žaloby oprávneným na rozhodcovskom súde, ako tomu bolo aj v danom prípade, je spotrebiteľovi odňatá možnosť brániť svoje práva pred súdom.
Okresný súd uviedol, že argumentácia oprávneného, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená ako samostatný právny úkon nemôže obstáť, pretože je irelevantné, či je rozhodcovská zmluva (doložka) podpísaná ako súčasť "hlavnej" zmluvy alebo osobitne. Uviedol, že v danom prípade je rozhodcovská zmluva, rovnako ako zmluva o revolvingovom úvere, pripravená na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť jej obsah a taktiež podpísal obidve uvedené zmluvy v ten istý deň, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, či povinnému nebola rozhodcovská zmluva predložená súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere a uzavretie tejto zmluvy nebolo zároveň podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy bez možnosti ju odmietnuť, či ovplyvniť jej obsah. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3CoE/18/2014 zo dňa 05. 03. 2014 a uznesenieí č. k. 12CoE/14/2014-41 zo dňa 30. 04. 2014. Preto okresný súd nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú, nakoľko povinný jednoznačne nemohol ovplyvniť jej obsah a zároveň ani oprávnený neuniesol svoje dôkazné bremeno o preukázaní opaku.
Konštatoval, že znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Preto takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné. V zmysle citovaného ustanovenia § 39 OZ je absolútne neplatný aj právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom obchádza zákon. Okresný súd dospel súd k záveru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných zmluvných podmienkach.
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že rozhodcovská zmluva bola dohodnutá alternatívne, teda tak, že v prípade sporu majú zmluvné strany (ako oprávnený, tak aj povinný) možnosť svojich práv voči druhej strane sa domáhať buď na všeobecnom súde, alebo na rozhodcovskom súde. Právo povinného - spotrebiteľa je teda z pohľadu hmotného práva jednoznačne zachované, a to až do okamihu podania žaloby na jednu z rozhodovacích autorít. Tiež poukázal na to, že povinný sa v konaní nijako nebránil a proti nárokom oprávneného nenamietal. Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom je aj dôvodová správa k ust. § 53 os. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Namietal, že okresný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Vyplýva to z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej (bod 7 rozhodcovskej zmluvy). Podľa jeho názoru povinný v danom prípade mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy, resp. odstúpením od nej. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že rozhodcovská zmluva je zmluvou formulárovou a bez možnosti zmeniť jej obsah. Zdôraznil, že v prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy a súčasne bol povinný pri odmietnutí ju uzavrieť oprávnený bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 67,53 Eur.
K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 19. 05. 2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, sp. zn. 165/08/13 zo dňa 03. 10. 2013. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 21. 06. 2011. Právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania si rozhodcovský súd odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 21. 06. 2011.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný dňa 21. 06. 2011 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a dňa 21. 06. 2011 uzavreli Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Odvolací súd po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky zistil, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu, ktorú povinný podpísal. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinného, že svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, poučenie o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, znenie rozhodcovskej zmluvy a možnosť dlžníka - povinného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 zákona o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to označil okresný súd.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods.1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní musí okresný súd opätovne posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie a v prípade, že nezistí žiadne iné dôvody na postup podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, vyhovie žiadosti súdneho exekútora.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie