Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-306-2014.pdf
PDF · 68.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/306/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO:36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 11C/417/2012-61 zo dňa 12. 09. 2014 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o vylúčení veci na samostatné konanie.
Odmieta odvolanie proti výroku o vylúčení veci na samostatné konanie.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 27. 09. 2012 domáha sa žalobca od žalovaného zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Škoda mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní, v ktorom žalobca vystupoval ako oprávnený. Nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia v zákonnej 15 dňovej lehote.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil.
O žalobe rozhodol súd prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vylúčil na samostatné konanie časť uplatneného nároku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Poukázal na rozhodnutie ÚS SR vo veci IV.ÚS 606/2012.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti celému rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil nasledovne:
- namietal skutočnosť, že súd rozhodol o merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. Túto úpravu podľa žalobcu nie je možné v danom prípade použiť, pretože nebola účinná v čase založenia zodpovednostného právneho vzťahu,
- súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty,
- súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie.
- súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom ak konštatuje, že žalobcovi nevznikla škoda
- ak bol súdu pred pojednávaním veci doručený návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu, bol súd povinný pred rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
S poukazom na uvedené navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť tomuto súdu na opätovné prejednanie.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho názorom, že každé konanie alebo rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote nemožno bez ďalšieho považovať za prieťahy v konaní. Je všeobecne známou skutočnosťou, že žalobca v danom období doručil súdom Slovenskej republiky veľké množstvo procesných návrhov, o ktorých bolo potrebné rozhodnúť. Vzhľadom na množstvo návrhov a na obsadenosť súdov nebolo vo faktických možnostiach súdov rozhodnúť o týchto návrhoch v zákonných lehotách. K rovnakým záverom dospel ÚS SR vo veci IV.ÚS 606/2012, kde uviedol, že „Doba rozhodovania o tejto žiadosti súdneho exekútora v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď ústavnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenia poverení na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažila všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, ju možno považovať za ústavne akceptovateľnú.“
V konaní neboli preukázané prieťahy v konaní (základ nároku), nebolo teda potrebné zaoberať sa znaleckým posudkom o výške škody. Obsahom spisu nie je návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správne potvrdil postupom podľa ust. § 219 ods. 1 OSP.
Žalobca napadol odvolaním celé rozhodnutie súdu prvého stupňa, teda aj výrok o vylúčení časti nároku na samostatné konanie. Proti tomuto výroku odvolanie nie je prípustné, pretože sa jedná o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania. Preto v tejto časti odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.