Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/130/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Bratislava, Suché Mýto č. 19, zastúpený: Mgr. Róbert Bardač, konateľ a advokát Advokátska kancelária Bardač, s.r.o., so sídlom Bratislava, Búdková č. 4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Obec Beniakovce, so sídlom Beniakovce č. 44, 044 42 Rozhanovce, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd prvostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného, ktoré mu malo byť doručené dňa 08.04.2013, ktorým mu odmietol prístup k informáciám, ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie žalovaného, ktoré mu malo byť doručené dňa 07.05.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

V dôvodoch žaloby uviedol, že požiadal žalovaného e-mailom zaslaným dňa 22.03.2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. V súlade s v spojení s o správnom konaní a pre vylúčenie pochybnosti bola táto e-mailom zaslaná žiadosť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, t. j. najneskôr do 05.04.2013 požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. V súlade s preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného. K doručeniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle došlo dňa 08.04.2013. Podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom toto rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podal žalovanému e-mailom dňa 20.04.2013, pričom aj toto podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Vzhľadom na to, že odvolací orgán v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania o tomto odvolaní nerozhodol, má sa podľa za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia sa považuje deň 07.05.2013. Má za to, že hlavnými dôvodmi nezákonnosti je skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pri vydávaní rozhodnutia mal žalovaný postupovať v súlade so , teda ak bol toho názoru, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa umožňujúce mu oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa , resp.

, ktoré je v celom rozsahu nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov sú splnené predpoklady pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa a .

Žalovaný v písomnom vyjadrením uviedol, že bol mu od žalobcu doručený e-mail podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, ale prílohy e-mailu otvoriť nemohol, a preto 25.03.2013 požiadal žalobcu, aby žiadosť zaslal v inom programe, na čo žalobca nereagoval. Dňa 20.04.2013 na ich e-mailovú adresu bol doručený prázdny e-mail s prílohou, ktorú tiež nevedel otvoriť. Nemá problém sprístupniť akúkoľvek informáciu, ale žiadosť musí byť podaná v súlade s .

Súd v konaní podľa a nasl. bez nariadenia pojednávania preskúmal obsah žaloby, ako aj písomné vyjadrenie žalovaného a dospel k tomuto záveru:

Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa , č. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad.

Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podaní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.

Pred rozhodnutím vo veci samej musel súd skúmať, či boli splnené podmienky konania, teda či došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií pred povinnou osobou a či výsledkom konania bolo rozhodnutie, preskúmateľné súdom.

Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií. Toto ustanovenie upravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií a výsledne uvádza, že žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

V konaní nebola spochybnená skutočnosť, že žalovaný je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií.

Zo spisov vyplýva, že žalobca doručil 22. marca 2013 na adresu žalovaného e-mail s pripojeným zaručeným elektronickým podpisom. Samotný žalobca uviedol, že žiadosť o poskytnutie informácií, ktorú pripojil k žalobe ako prílohu č. 1, zaslal žalovanému v elektronickej podobe na elektronickú podateľňu žalovaného. V inej podobe žiadosť o informáciu, ktorú žalobca doložil až súdu v písomnej podobe žalovanému nedoručil.

Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že má e-mailovú adresu, ani nepoprel skutočnosť, že e-mailová správa, ktorú mu žalobca doručil, obsahovala zaručený elektronický podpis.

Namietal ale, že e-mail, ktorý mu bol doručený a podpísaný zaručeným elektronickým podpisom nevedel otvoriť (prílohy) a na jeho žiadosť, aby mu žiadosť zaslal v inom programe žalobca nereagoval, a preto o jeho žiadosti ani nemohol rozhodnúť.

Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní orgánov verejnej moci podľa súd zistil (a mohol tak urobiť aj samotný žalobca, pre ktorého pracujú osoby s právnickým vzdelaním a ktorý je aj elektronicky gramotný), že žalovaný nie je orgánom verejnej moci, ktorý má zriadenú elektronickú podateľňu. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu adresu nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií.

Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií nemohol začať. K uvedenému treba ešte uviesť, že žiadosť o poskytnutie informácií je pritom podľa § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií až podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej podaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať aj obsah.

Žalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti zo dňa 22. marca 2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní žalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.

V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol, neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.

V konaní bolo dostatočne preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo a že v dôsledku tohto neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy preto splnené neboli, a preto súd konanie podľa zastavil, lebo konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná preukážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie rozhodnutia, ktoré neexistuje.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, lebo konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.