Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/225/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: J., s.r.o., A.: XX XXX XXX, so sídlom v L., J. XX, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: X. U., nar. XX.X.XXXX, bytom v H., kpt. X. XX, o vymoženie 1.427,31 eur s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Záhradnícka 60, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.8.2012, č.k. -12 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie.

V rozsiahlom odôvodnení súd prvého stupňa v podstate uviedol, že nakoľko rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje to nevykonateľnosť exekučného titulu.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti a na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí (§ 34 zákona o rozhodcovskom konaní). Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).

Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie.

V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, takže nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia (poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000). Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné. Postupom

súdu preto došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Ďalej uviedol, že rozhodnutie má aj procesnú vadu, spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia. Súd sa obmedzil iba na konštatovanie, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadol a náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym predpisom na jeho vznik. V odôvodnení absentuje postup, na základe ktorého súd dospel k aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Vôbec neposudzoval okolnosti rozhodné pre vznik spotrebiteľského vzťahu a na takéto posudzovanie v exekučnom konaní ani nemá priestor. Rozhodnutie súdu je tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní.

Ďalej namietal postup súdu, ktorý zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu v rozpore so zásadou pacta sunt servanda. V prípade, ak súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky, mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonať dokazovanie. Nie každý rozpor so zákonom vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu, pretože v civilnom práve existuje princíp tzv. delenej neplatnosti ( ). Súd má pri rozhodovaní postupovať tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplývajúcej zásady vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Ak súd prvého stupňa konštatoval neplatnosť právneho úkonu a exekučné konanie zastavil, pozbavil oprávneného práva domáhať sa plnenia, nakoľko existuje prekážka rozhodnutej veci (res iudicata).

Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s (ďalej len „“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa , , ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa , odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

V podanom odvolaní oprávnený namieta, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis, neodôvodnil, prečo úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považuje za spotrebiteľskú a nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v časti, v ktorej je exekučný titul súladný so zákonom.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Umožňuje to exekučného súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Exekučný poriadok zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak teda súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekúciu môže súd aj zastaviť vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Takým je zákon o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1, 2 stanovuje prípady, kedy exekučný súd exekučné konanie zastaví).

Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak teda súd prvého stupňa posudzoval exekučný titul podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, tak ho posudzoval podľa správneho predpisu.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.1.2010 je spotrebiteľskou zmluvou podľa a nasl. a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa i s poukazom na ustanovenia citované v uznesení súdu prvého stupňa.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Znamená to, že primárne sa použije lex specialis, t.j. , a iba ak ten určitú otázku neupravuje, resp. nie úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v (nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného). Znamená to, že sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje a jeho vykonávacie predpisy. Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrhy týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách (čo je zjavné aj v prejednávanej veci). Spotrebiteľ (povinný) nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy (nemohol vyjednávať), jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

Oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti (od 14.3.2001) poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery).

Podľa spotrebiteľským úverom je úver od 200 eur (6.000,-Sk) do 20 000 eur (600.000,-Sk), čo znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle §, 2, 3 , lebo oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnému peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom.

V zmluve o úvere je iba krížikom označené, že sa úver poskytuje na výkon zamestnania. V prípade, ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy za účelom zamestnania, tak tento neposkytuje odpoveď na otázku, aké zamestnania povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním uzavretie zmluvy má, preto nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie .

Predmetná zmluva spĺňa preto všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa a a 2 , preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Oprávnený ďalej namietal, že súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v časti, v ktorej je exekučný titul súladný so zákonom.

V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola zakotvená Dohoda o vyplnení zmeniek v znení: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ.

Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Podľa z. č. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31.12.2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch (v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby) sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

V danom prípade oprávnený na základe zmluvy o úvere poskytol povinnému úver vo výške 800 eur, a preto mohla byť zabezpečovacia zmenka vystavená najviac na sumu 240 eur (30 % z poskytnutého úveru). Oprávnený však zmenku vyplnil na sumu 1.452,57 eura, čo je viac ako poskytnutý úver v celkovej výške. Týmto spôsobom (podľa bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) vyplnená zmenka je v rozpore s uvedeným ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol a oprávnený to v podanom odvolaní nespochybnil, v zmluve o úvere bola účastníkmi dohodnutá výška odplaty za poskytnutý úver v sume 772 eur /tvorí 96,5 % z poskytnutého úveru/. Tento nárok bol priznaný napriek tomu, že v zmluve nebola dohodnutá RPMN, z ktorého dôvodu sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto z rozhodcovského rozsudku nebolo možné oddeliť plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom v súlade so zákonom a v rozpore so zákonom. Rozhodcovský súd teda oprávnenému priznal plnenia spôsobom a vo výške, ktoré odporujú zákonu a dobrým mravom.

Podľa veta prvá , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že dohoda o vyplnení zmenky (uvedená v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) je neprijateľnou podmienkou v zmluve o úvere, a preto je podľa neplatná. A preto aj zmenka a rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul v tomto konaní, boli vydané v rozpore so zákonom. Odplata za poskytnutý úver bola tiež určená v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti predstavujú také vady exekučného titulu, ktoré nemožno odstrániť a pre ktoré sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom (nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie).

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa a mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému takéto trovy nevznikli, preto odvolací sú rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.