Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/87/2024

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: SKbond s.r.o., so sídlom Kamenná 37, 956 05 Radošina, IČO: 47 553 715, proti žalovanému: ALU-RU, s.r.o., so sídlom Manckovičova 63/7, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 646 128, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I.Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Dňa 17.6.2024 bol súdu doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žalobca žiadal súd nariadiť záložné právo na nehnuteľnosť žalovaného byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí BO. spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Bytového domu vo veľkosti 3432/327536-ín k celku, spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcela registra „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1438 m2 vo veľkosti 3432/327536-ín k celku, a to na uspokojenie nároku žalobcu vo výške istiny 95.772 eur spolu s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že na základe neformálnej zmluvy o poskytovaní služieb/prác uzavretej medzi žalovaným ako objednávateľom na jednej strane a žalobcom ako poskytovateľom na strane druhej vykonával žalobca, v období rokov 2018 až 2023, pre žalovaného rôzne činnosti, ktoré sú v návrhu bližšie špecifikované. Existenciu vyššie opísaného obchodného vzťahu o.i. potvrdzuje aj výpis z podnikateľského účtu žalobcu, na ktorý žalovaný v období od 29.1.2018 do 18.8.2023 poukázal spolu 50 platieb v celkovej výške 127.900 eur. Za obdobie od januára 2022 do decembra 2023 žalobca poskytol žalovanému služby/práce, na ktoré vystavil faktúry v celkovej výške 114.772 eur. Z uvedenej čiastky žalovaný doposiaľ žalobcovi uhradil čiastku vo výške 19.000 eur t.j. čiastka vo výške 95.772 eur zostáva neuhradená. Žalobca má za to, že čiastočným plnením záväzku žalovaným nastali účinky zamýšľané v ust. , a to aj s poukazom na fakt, že žalovaný nikdy, za celé obdobie spolupráce v r. 2018-2023, nespochybnil ani dôvod, ani výšku žalobcových nárokov. Listom zo dňa 4.1.2024, t.j. až po ukončení vzájomnej spolupráci z dôvodu neplatenia dohodnutej odmeny žalovaným, jeho právny zástupcu oznámil, že nielenže neuznáva pohľadávky žalobcu, ale ich ani neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca takéto správanie žalovaného považuje za nedobromyseľné, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a so zámerom neuspokojiť oprávnené pohľadávky žalobcu. Žalovaný nereaguje na mailovú/telefonickú komunikáciu, ani na snahy o osobné stretnutie. Rovnako právny zástupca žalovaného neprejavil žiadnu ochotu stretnúť sa v predmetnej veci s cieľom vyriešiť ju mimosúdne. Žalovaný je t.č. výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F. -ako: a) v celosti byt č. XX nachádzajúci sa vo vchode č. XX, na X. poschodí Bytového domu M., súpisné číslo XX, postavenom na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXX m2, b) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Bytového domu vo veľkosti 3432/327536-ín a

c) spoluvlastnícky podiel 3432/327536-ín na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXX m2, na ktorom je postavený Bytový dom číslo súpisné XX. Sú splnené všetky podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, a to záložného práva na nehnuteľnosť žalovaného. Žalobca prihliadal pritom aj na zásadu proporcionality, keď hodnota jeho pohľadávky spolu s príslušenstvom zodpovedá hodnote žalovaného nehnuteľnosti, na ktorú žalobca navrhuje zriadiť záložné právo. Žalobca si v upomínacom konaní č. XXXXXXXXXX vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica uplatňuje istinu vo výške 95.772 eur spolu s príslušenstvom.

2. K návrhu žalobca priložil listinné dôkazy, na ktoré sa v návrhu odvoláva a to najmä výpis z bankového účtu, faktúry, list advokáta žalovaného.

3. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

4. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

5. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa

(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Podľa uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku súd vydá aj bez výsluchu strán.

9. Podľa právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

10. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva je procesným inštitútom a slúži na reálne zabezpečenie žalovanej peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Ide o procesné zabezpečenie v prípade ak je daná obava o neskorší priebeh exekúcie právoplatnej a vykonateľnej peňažnej pohľadávky žalobcu. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.

11. Sudcovské záložné právo je možné zriadiť iba v prípade ak je daná dôvodná obava, že exekúcia peňažnej pohľadávky prípadne priznanej v súdnom konaní vo veci samej bude ohrozená. Zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť iba za podmienky existencie reálnej a preukázanej obavy, že prípadná exekúcia uplatnenej pohľadávky žalobcu bude konaním žalovaného ohrozená. Preto je prvoradé nutné posúdiť, či v danom prípade takáto dôvodná obava existuje alebo nie. Žalobca odôvodňoval potrebu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tvrdením: „že právny zástupcu žalovaného mu oznámil, že nielenže neuznáva pohľadávky žalobcu, ale ich ani neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca takéto správanie žalovaného považuje za nedobromyseľné, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a so zámerom neuspokojiť oprávnené pohľadávky žalobcu. Žalovaný

nereaguje na mailovú/telefonickú komunikáciu, ani na snahy o osobné stretnutie. Rovnako právny zástupca žalovaného neprejavil žiadnu ochotu stretnúť sa v predmetnej veci s cieľom vyriešiť ju mimosúdne“. Z obsahu spisu a predložených dôkazov súd nezistil a ani z nich nevyplýva, že by konaním, správaním žalovaného alebo v dôsledku iných okolností sa znižovala možnosť dosiahnuť uspokojenie prípadne žalobcovi v súdnom konaní priznaného nároku výkonom rozhodnutia. Žalobca v návrhu neuviedol také konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali snahe žalovaného výkon rozhodnutia zmariť, jeho snahe negatívne ovplyvňovať svoje majetkové pomery, napr. zbavovaním sa majetku, ktorý by mohol slúžiť na prípadne uspokojenie (predávanie nehnuteľností, zbavovanie sa finančných prostriedkov získaných zo spoločnosti a pod.). Žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal (neosvedčil) také konkrétne kroky žalovaného, ktoré by viedli k obave, že prípadný výkon exekúcie bude ohrozený, že žalovaný v prípade ak bude procesne neúspešný, tak svoj dlh dobrovoľne v súdom uloženej lehote žalobcovi nezaplatí. Zo samotnej skutočnosti, že žalovaný neuznáva pohľadávky žalovaného, rozporuje ich dôvodnosť, neeviduje v účtovníctve (?), nereaguje na komunikáciu a nemá snahu o mimosúdne doriešenie sporu k takémuto záveru dospieť nemožno. Je tak zrejmé, že návrh žalobcu má slúžiť len preventívne pre prípad, ktorý môže, ale nemusí v budúcnosti nastať, to znamená, že ujma žalobcovi ani bezpodmienečne bezprostredne nehrozí, čo je pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nedostatočné. Existencia dlhu (bez ohľadu na jeho výšku) ešte sama osebe taktiež nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konkrétne konanie žalovaného, z ktorého vyplýva dôvodná obava, že by úmyselne maril uspokojenie v súdnom konaní prípadne priznanej pohľadávky žalobcu a tým by bola daná aj obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri danom návrhu žalobca takéto konanie žalovaného nepreukázal a aj keď poukázal na „isté správania“ žalovaného tak takéto správanie, konanie samo o sebe určite ešte nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neodôvodňuje, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu reálnej a skutočnej obavy z ohrozenia exekúcie. Popieranie a neuznávanie dôvodnosti pohľadávky žalobcu je právom žalovaného (ktoré súd bude preskúmavať v konaní vo veci samej o zaplatenie pohľadávky). Ak by sme pripustili právnu argumentáciu žalobcu, tak nutnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola daná vždy, ak by si dlžník dovolil spochybniť pohľadávku veriteľa, čo je absurdné. Okrem existencie uplatňovaného nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť a vyplývať z konkrétnych okolností prípadu. Zabezpečovacie opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva, ale ide o výnimočný prostriedok. V danom prípade takáto bezprostredná hrozba preukázaná nebola.

12. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle tak, že aj keď v zmysle by žalovaný ako procesne plne úspešný mal nárok na priznanie náhrady trov konania, tak nakoľko mu doposiaľ žiadne trovy v priebehu konania nevznikli, tak mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa nerozlučné spoločenstvo podľa . V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa . Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.