Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/103/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. Q., nar. XX. X. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: P. U., nar. X. X. XXXX a otca: D. Q., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom J., J. XXX/XX., zastúpení Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou so sídlom v E., A. P. XX, o nariadenie ústavnej starostlivosti, na odvolanie rodičov maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. -82 zo dňa 26. 9. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin nariadil nad maloletým D. Q.stavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove v Martine. Rodičom zároveň určil výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, ktoré je každý z nich povinný platiť na účet Detského domova v Martine. Vyčíslil dlh na výživnom za obdobie od 21. 5. 2014 do 26. 9. 2014 v sume 116,65 eur matke P. U. s lehotou splatnosti do 31. 12. 2014 a tiež v takej istej výške a v tej istej lehote splatnosti vyčíslil dlh otcovi maloletého dieťaťa. Detskému domovu v Martine a kolíznemu opatrovníkovi nariadil predložiť správu o maloletom dieťati a o jeho zdravotnom stave a ostatných potrebách vždy každý štvrťrok v príslušnom kalendárnom roku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 37, § 54, § 62, § 75, § 81 Zákona o rodine, pričom konštatoval, že takéto závažné rozhodnutie je v prospech maloletého dieťaťa, ktorého zdravotný stav si vyžaduje osobitnú zdravotnú starostlivosť v špecializovanej samostatnej skupine detského domova, čo rodičia nie sú schopní zabezpečiť. Pred umiestnením maloletého do Detského domova v Martine bolo dieťa zverené do starostlivosti profesionálnej matky, avšak táto forma zlyhala vzhľadom na správanie sa otca dieťaťa, ktorý sa tejto profesionálnej matke vyhrážal a bol voči nej agresívny. Rodičia maloletého napriek viacerým upozorneniam a monitorovaniu rodiny zo strany orgánu starostlivosti o deti neboli schopní zabezpečiť maloletému podmienky na zdravý duševný vývoj a rast bez toho, aby nebolo ohrozené zdravie maloletého dieťaťa. O výške výživného rozhodol súd vzhľadom na sociálne postavenie rodičov, ktorí sú obaja invalidní dôchodcovia, v minimálnej výške podľa osobitného predpisu. O trovách konania rozhodol podľa .

Proti rozsudku prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa a následne aj právny zástupca oboch rodičov. V odvolaní zhodne uviedli, že rozhodnutie

prvostupňového súdu považujú za nesprávne. Vypočutí zástupcovia detského domova a kolízny opatrovník potvrdili, že o syna majú záujem, starajú sa o neho, má zabezpečené všetko potrebné, bývajú spoločne v rodinnom dome, kde pestujú v záhrade zeleninu. Otec dieťaťa je sledovaný z dôvodu psychických problémov, avšak jeho stav je stabilizovaný bez známok agresie, pravidelne berie lieky. Dieťa je s rodičmi šťastné a spokojné. Tiež zo správy neurológa vyplýva, že dieťa je v poriadku, vyvíja sa a napreduje v súlade so svojím vekom. Návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti bol podaný až potom, ako dieťa bolo hospitalizované v MFN Martin, v správe sa však neuvádza, že by k zhoršeniu zdravotného stavu dieťaťa došlo zanedbaním starostlivosti rodičov. Je pravda, že na základe doporučenia detskej lekárky mali vykonávať rehabilitačné cvičenia, avšak zo strany lekára im význam cvičení nebol riadne vysvetlený, a preto cvičenie odmietli. Pokiaľ by sa však tak stalo teraz po poučení o význame cvičenia, budú so synom pravidelne na rehabilitačné cvičenia dochádzať. Syna v nemocnici pravidelne navštevovali, zaujímajú sa o jeho zdravotný stav, navštevujú ho aj teraz v detskom domove. Matka dieťaťa je síce hospitalizovaná kvôli rizikovému tehotenstvu, ale otec sa vie o dieťa postarať aj sám. Z týchto dôvodov žiadali rozsudok prvostupňového súdu zmeniť a návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti zamietnuť.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník maloletého dieťaťa. Uviedol, že rodinu pravidelne monitorovali, vykonávali sociálne prieskumy, avšak odporúčania a rady ostali bez akejkoľvek pozitívnej zmeny. Rodičia nie sú schopní zabezpečovať plnohodnotnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa. Maloletý D. vo svojich troch rokoch nevedel samostatne chodiť, ani rozprávať. Rodičia nie sú schopní podávať dieťaťu pravidelne zdravú stravu, ktorá je primeraná veku a zdravotnému stavu dieťaťa. Z tohto pohľadu, napriek snahe rodičov, ide z ich strany o zanedbávanie dieťaťa. Rodičom bola ponúknutá pomoc, ktorú otec maloletého dieťaťa odmietal. Po prijatí dieťaťa do detského domova sa jeho zdravotný stav zlepšil, dieťa vo vývoji napreduje, pravidelne absolvuje rehabilitácie a cvičenie Vojtovou metódou. Pred umiestnením dieťaťa do detského domova bolo v starostlivosti profesionálnej matky, avšak pre arogantné správanie rodičov pri návštevách maloletého, sa táto forma neosvedčila. Vzhľadom na to, že rodičia boli viackrát upozorňovaní na nevhodnú starostlivosť o dieťa, odmietali poskytnutie odbornej pomoci, je reálne riziko ohrozenia zdravia a vývinu dieťaťa v rodinnom prostredí, pokiaľ by toto bolo ponechané v starostlivosti rodičov. K vyjadreniu doložili lekársky posudok od posudkového lekára, kde je uvedené, že dieťa vyžaduje osobitnú zdravotnú starostlivosť v špecializovanej samostatnej skupine detského domova.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a rozsudok prvostupňového súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, ako i z preskúmavaného rozsudku mal i odvolací súd preukázané, že na podnet orgánu starostlivosti o dieťa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin bolo začaté konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti z dôvodu, že rodičia maloletého D. nie sú schopní bez rizika poškodenia zdravia a jeho vývoja sa o neho postarať. Matka dieťaťa je mentálne zaostalá, otec v čase sociálnych prieskumov bol neprimerane agresívny, často rozprával mimo reality. Od roku 1985 je v liečbe psychiatra. Naposledy bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike v roku 2005. Obaja rodičia sú na invalidnom dôchodku. Dieťa javí známky postupného vývoja detského mozgového ochrnutia, je potrebné pravidelne rehabilitovať a cvičiť. Túto skutočnosť odmietli rodičia zobrať na vedomie a s dieťaťom necvičili. Podnetom tiež bola hospitalizácia maloletého D. v Univerzitnej nemocnici Martin, čo následne viedlo k predbežnému opatreniu, ktorým súd rozhodol o umiestnení maloletého dieťaťa do Detského domova v Martine. Vzhľadom na ďalšie vykonané dokazovanie, najmä oboznámenie sa s lekárskymi správami, dospel súd k záveru, že ponechať dieťa v osobnej starostlivosti rodičov by mohlo ohroziť zdravý vývoj dieťaťa.

Vychádzajúc z týchto skutočností postupoval prvostupňový súd správne, keď v súlade s ust. § 54 Zákona o rodine skúmal, z akých dôvodov rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, resp. takú starostlivosť, ktorá by zaručila zdravý vývoj maloletého dieťaťa. Je zrejmé, že rodičia majú snahu dieťa vychovávať, avšak ich mentálne možnosti a zdravotný stav im toto dovoľujú len obmedzene. Dokazovaním bolo preukázané, že zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti nepripadá do úvahy. Zdravotný stav dieťaťa vyžaduje špeciálnu zdravotnú starostlivosť, ktorú nie sú schopní rodičia zabezpečiť.

So závermi prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožnil aj odvolací súd, ktorý v súlade s ust. na tieto poukazuje. Je potrebné ešte podotknúť, že rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti nie je nemenné. V prípade, že sa zlepší zdravotný stav dieťaťa tak, aby mohlo byť opäť začlenené do rodiny a ponechané na starostlivosť rodičov, je možné rozsudok o nariadení ústavnej výchovy zmeniť. Taktiež rodičia majú možnosť dieťa pravidelne navštevovať a v rámci svojich možností sa podieľať na jeho výchove. V tomto prípade je prvoradé zdravie dieťaťa a jeho riadny duševný vývoj, čo v súčasnej dobe rodičia nie sú schopní zabezpečiť.

Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. , a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko súd vo veci mohol konať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.