Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/316/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a z členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu TRIDO Slovakia, s. r. o., so sídlom Neresnícka cesta 12, 960 01 Zvolen, IČO:36 171 034, zast. AK In Media Res, s. r. o. so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava proti žalovanému R. U., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Y., štátne občianstvo SR, zast. advokátom JUDr. Danielom Šintajom so sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 16.638,68 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -419 zo dňa 9. januára 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. -419 zo dňa 9. januára 2014 potvrdzuje.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 595,18 eur.

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. -419 zo dňa 9. januára 2014 zamietol žalobu o zaplatenie 16.638,68 eur s príslušenstvom, uplatnenú titulom náhrady škody. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal podanou žalobou zaplatenia uvedenej sumy s tým, že žalovaný je bývalým jeho konateľom. Spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 11. 2. 1997, pričom žalovaný bol dňa 5. 10. 99 vymenovaný valným zhromaždením do funkcie konateľa. Na základe spoločenskej zmluvy konkrétne čl. VIII. konateľ spoločnosti vo všetkých veciach zastupuje spoločnosť samostatne. Obmedzenia právomoci, či oprávnenia konateľa konať v jeho mene (§ 133 ods. 3 Obch. zák.) však jednoznačne a určito upravené v čl. IX. spoločenskej zmluvy týkajúceho sa pôsobnosti valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spoločnosti sa vyhradzuje rozhodovanie vo veciach bližšie špecifikovaných práve v čl. IX. ods. 1 spoločenskej zmluvy. V zmysle čl. IX. ods. 1 písm. k/ spoločenskej zmluvy valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti, do ktorého pôsobnosti patrí predaj nákup alebo zaťažovanie (movitého majetku spoločnosti), ktorého hodnota presahuje 200.000,--Sk (6.638,78 eur) keď v zmysle toho istého článku ods. 1 písm. n/ spoločenskej zmluvy valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti, do ktorého pôsobnosti patrí uzavretie zmlúv o nájme, prenájme a leasing. Žalovaný bol pri vymenovaní do funkcie jeho konateľa riadne oboznámený s celým obsahom spoločenskej zmluvy a teda so všetkými pre neho vyplývajúcimi právami a povinnosťami. Podľa názoru žalobcu napriek uvedenému v rozhodnom období žalovaný ako bývalý konateľ bez predchádzajúceho preukázateľného súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti vedome uzavrel dňa 19. 9. 2008 v jeho mene a na jeho ťarchu kúpnu zmluvu č. XXXXXXXX formou leasingu k osobnému motorovému vozidlu zn. O. G. za dohodnutú kúpnu cenu s DPH 10.953,99 eur, čo znamená, že vedome a úmyselne konal v závažnom rozpore s čl. IX. ods. 1 písm. kn/ spoločenskej zmluvy. Žalovaného k podpisu predmetnej leasingovej zmluvy žiadnym spôsobom neoprávňovala spoločenská zmluva, pričom je objektívne zrejmou i tá skutočnosť, že žalovaný si bol v rozhodnom čase plne vedomí

svojho obmedzenia spoločenskou zmluvou voči samotnej spoločnosti konať v jeho mene pri vyššie spomínanom kroku. Škoda teda vynaložené náklady, ktoré týmto neoprávneným konaním zo strany žalovaného vznikli na jeho úkor tvorí suma 13.344,34 eur a pozostáva zo zaplatenej akontácie vo výške 3.286,19 eur a zo sumy uhradených leasingových splátok počas konania leasingového vzťahu vo výške 9.998,40 eur a odkúpnej ceny po ukončení leasingu vo výške 59,75 eur. Ďalej podľa názoru žalobcu žalovaný s takto neoprávnene zaobstaraným vozidlom ďalej na svoje náklady používala opäť za jeho finančné prostriedky dcéra žalovaného S. U. na súkromné účely. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v rozhodnom období jediným konateľom žalobcu bol žalovaný. Tento bol teda jediným štatutárnym orgánom žalobcu keď bol oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. Žalovaný ešte ako konateľ žalobcu dňa 19. 9. 2008 uzavrel kúpnu zmluvu č. XXXXXXXX formou leasingu ohľadom osobného motorového vozidla zn. O. G., predmetom ktorého bolo poskytnutie finančného leasingu žalobcovi ako leasingovému nájomcovi od spoločnosti Tatra - leasing. s. r. o. Bratislava ako leasingového prenajímateľa. Medzi účastníkmi konania bol spor, či žalovaný ako konateľ žalobcu pri uzavretí predmetnej zmluvy porušil spoločenskú zmluvu platnú v danom období, ktorá spoločenská zmluva to bola, resp. z ktorého dňa, či žalovaný bol oboznámený s uvedenou spoločenskou zmluvou a vedel alebo nevedel o obnovení svojho oprávnenia po uzavretí tejto zmluvy. Žalobca v žalobe dokladá spoločenskú zmluvu zo dňa 30. 1. 2013 v priebehu súdneho konania, ďalej spoločenskú zmluvu zo dňa 11. 2. 2012. Po oboznámení s so spoločenskou zmluvou súd prvého stupňa žalovaný pri uzavretí kúpnej zmluvy formou leasingu dňa 19. 9. 2008 ohľadom motorového vozidla O. G., ktorú uzavrel v mene a na účet žalobcu ako vtedajší konateľ žalobcu jednoznačne porušil povinnosť vyplývajúcu zo spoločenskej zmluvy zo dňa 11. 2. 2002 konkrétne z jej článku IX. bod 1 písm. kn/ keď pred týmto právnym úkonom nemal vopred rozhodnutie iného spoločníka o udelení súhlasu k tomuto právnemu úkonu. Žalobca v súdnom konaní preukázal prvý predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného ako konateľa za škodu, porušenie povinnosti žalovaného ako konateľa spoločnosti vyplývajúcej z čl. IX. bod 1 písm. kn/ spoločenskej zmluvy zo dňa 11. 2. 2002. Pokiaľ medzi účastníkmi konania bol spor, ktoré znenie spoločenskej zmluvy žalobcu platilo v rozhodnom období, teda ku dňu 19. 9. 2008 súd mal za preukázané, že to bolo v znení spoločenskej zmluvy zo dňa 11. 2. 2002, ktorá bola zapísaná do príslušnej registrovej zložky žalobcu vedenej registrovým súdom žalobcu. Ďalej uviedol, že sa nepreukázalo v súdnom konaní tvrdenie žalovaného, že obsah spoločenskej zmluvy zo dňa 11. 2. 2002 nepoznal a teda, že nemal vedomosť o obmedzení svojho oprávnenia vyplývajúceho pre neho z čl. IX. bod 1. písm. kn/ spoločenskej zmluvy. Podľa záveru súdu prvého stupňa žalobca bol v súdnom konaní povinný preukázať ďalšie dva základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného ako konateľa za škodu, teda okrem porušenia povinností, a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Tieto dva zvyšujúce základné predpoklady vzniku zodpovednosti konateľa za škodu však žalobca nepreukázal. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Bolo nepochybné, že po uzavretí kúpnej zmluvy formou leasingu dňa 19. 9. 2008 motorové vozidlo O. G. bol zaradený do majetku žalobcu dňa 30. 9. 2008 v čiastke 9.392,92 eur, čo je uvedené pod zápisom č. XXXX zoznamu zápisov za obdobie od 1. 9. 2008 do 30. 9. 2008. Ďalej z účtovníctva žalobcu za obdobie 09/2008 do 11/2011 v každom mesiaci sú zaevidované odpisy týkajúce sa tohto motorového vozidla v sume 195,71 eur mesačne, čo nepochybne v konečnom dôsledku znamenalo zníženie daňového základu žalobcu pri konečnom daňovom zúčtovaní. Ďalej tu boli zaradené náklady na pohonné hmoty pre toto motorové vozidlo každomesačne, to tiež malo vplyv v konečnom dôsledku na zníženie daňového základu žalobcu pri konečnom daňovom zúčtovaní. Motorové vozidlo sa po ukončení leasingu stalo majetkom žalobcu a finančné prostriedky zaplatené ako leasingové splátky kúpnej ceny tohto motorového vozidla zo strany žalobcu boli zhmotnené do tohto motorového vozidla, to nemožno odhliadnuť od toho, že žalobca po nadobudnutí vlastníckeho práva k tomuto motorovému vozidlu jeho odkúpením získal výnos v podobe kúpnej ceny toho vozidla. Motorové vozidlo po uzavretí kúpnej zmluvy formou leasingu bolo využívané pre potreby spoločnosti, ktorá skutočnosť vyplýva z výpovede svedkov P. H., R. U. a S. U.. V danom prípade súd dospel k záveru, že škoda príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného ako konateľa žalobcu vyplývajúcej zo spoločenskej zmluvy nevznikla. Nakoľko nevznikla škoda žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností žalovaného ako konateľa spoločnosti vyplývajúcej zo spoločenskej zmluvy pri uzatvorení kúpnej zmluvy formou leasingu ohľadom motorového vozidla O. G.. Na podporu tohto záveru súdu svedčia aj výsledky vyšetrovacia konania ohľadom trestného oznámenia, ktoré žalobca podal v súvislosti s týmto konaním žalovaného ako konateľa spoločnosti keď vec podozrenie pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa , , ktorého sa mal dopustiť žalovaný ako bývalý konateľ žalobcu bola odmietnutá i v tejto časti uznesením Okresného

riaditeľstva policajného zboru, odboru kriminálnej polície vo Zvolene sp. zn. ČVS:ORP-51/OEK-ZV-2012 zo dňa 31. 1. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 3. 2012, ďalej súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný bol jediným konateľom spoločnosti žalobcu od 16. 12. 1999 nepochybne pozná potreby spoločnosti žalobcu, keď navyše jediný spoločník žalobcu od 16. 12. 1999 spoločnosť žalobcu, pričom do dcérskej spoločnosti na územie SR prichádzal v poslednom období sporadicky, komunikácia medzi spoločníkom spoločnosti Z.. J. F. a žalovaným ako konateľom spoločnosti prebiehala na diaľku, pretože spoločník pracoval v U., do firmy vo M. tento chodieval veľmi zriedka. Žalovaný pri uzavretí predmetnej zmluvy postupoval s obvyklou formou tak ako postupoval pri nadobudnutí do majetku žalobcu iných motorových vozidiel v minulosti N. J., T. A., T. K., N. X.. Jeho konanie pri nadobudnutí motorového vozidla O. G. do majetku spoločnosti žalobcu nevybočovalo z týchto obchodných zvyklostí žalobcu. V danom prípade nešlo o neúmerne nákladné motorové vozidlo, ale o bežné motorové vozidlo pomerne „lacný typ“. teda ani v tomto ohľade žalovaný nepostupoval v rozpore so záujmom spoločnosti v tom ohľade, že by obstaral neúmerne nákladné motorové vozidlo. Čo sa týka uplatnenia ďalšieho nároku žalobcom na náhradu škody v sume 3.339,34 eur, ktorá mu mala vzniknúť neoprávneným konaním zo strany žalovaného spočívajúce v tom, že žalovaný v súvislosti s motorovým vozidlom O. G. rovnako vedome zneužil finančné prostriedky v tejto výške patriace jemu tým spôsobom, že neoprávnene zaobstarané vozidlo na jeho náklady používala opäť za jeho finančné prostriedky výlučne dcéra žalovaného S. U. na súkromné účely. V konaní nebolo preukázané, že by S. U. toto motorové vozidlo využívala či už na súkromné alebo na služobné účely, keďže ako vyplynulo z dokazovania vodičské oprávnenie na vedenie motorového vozidla získala až koncom decembra 2008. Pokiaľ žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúci vo vynaložení svojich finančných prostriedkov na pohonné hmoty pre toto motorové vozidlo za obdobie september 2008 až december 2008 už z toho dôvodu je jeho nárok na náhradu škody nedôvodný. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcu v súdnom konaní nevyplýva, že by porušil povinnosť zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, a to aj ohľadom motorového vozidla O. G.. Kniha jázd ohľadne tohto motorového vozidla bola u žalobcu vedená v písomnej podobe, o čom vypovedala svedkyňa S. U. a potvrdil to i svedok R. U.. Táto sa odovzdáva na spracovanie do počítačovej podoby hlavnej účtovníčke firmy W. U., keď počítačová podoba tejto knihy jázd bola žalobcom do súdneho konania i doložená. Táto spĺňa predpoklad riadneho zaúčtovania do účtovníctva žalobcu čo napokon našlo odraz v evidencii nákladov na pohonné hmoty ohľadom tohto motorového vozidla v účtovných dokladoch žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žiadne iné dôkazy než tie, ktoré súd v konaní vykonal a účastníci konania na preukázanie svojich tvrdení nenavrhli, potom súd na základe dôkazom ako i vyššie konštatované dospel k záveru, že žalobca podal voči žalovaného ako bývalému konateľovi žalobu o náhradu škody bezdôvodne, a preto túto žalobu zamietol.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. O. s p. odvolanie Žalobca v odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, pričom poukázal na SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ďalej uviedol, že účastníci konania neboli objektívne a riadne poučení a oboznámení v zmysle ust. o doterajších výsledkoch konania. Uviedol, že žalobca v súdnom konaní preukázal základný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného ako konateľa za škodu, a to porušením povinnosti žalovaného ako konateľa spoločnosti vyplývajúcej z čl. IX. bod 1 písm. kn/ spoločenskej zmluvy zo dňa 11. 2. 2002. Žalovaný si bol v rozhodnom čase plne vedomý svojho obmedzenia spoločenskou zmluvou voči samotnej spoločnosti konať v mene žalobcu. V danom prípade teda možno hovoriť o úmyselnom konaní zo strany žalovaného. Žalovaný vedome a neúmyselne postupoval v rozpore tak so zákonom ako i spoločenskou zmluvou, čo má za následok naplnenie základného predpokladu protiprávneho konania preukázateľný vznik škody v závislosti od tohto označenia konania zrejmú príčinnú súvislosť medzi jeho protiprávnym konaním a vznikom škody. Zdôraznil, že neoprávnene zaobstarané vozidlo na náklady žalobcu, za finančné prostriedky žalobcu použila dcéra žalovaného S. U. na súkromné účely. Z kompletnej knihy jázd vyplýva, že absentujú základné údaje pri jej vedení, najmä akékoľvek záznamy týkajúce využívania tohto vozidla v obdobiach marec 2009 až december 2009, resp. marec 2010 až november 2010. Poukázal na výpoveď svedka R. U., z ktorej vyplýva, že S. U. využívala vozidlo O. G. na pravidelné cesty zo svojho bydliska do zamestnania. Súkromné využívanie tohto vozidla dcérou žalovaného sa dialo po celý čas s jeho úplným vedomím žalovaného a súhlasom čo zakladá jeho spoluzodpovednosť za takéto protiprávne konanie. Ďalej uviedol, že predmetné motorové vozidlo bolo žalovaným vedome a úmyselne zaobstarané a následne s jeho súhlasom a na jeho zodpovednosť vedome používané pre jeho osobné a súkromné účely ako i jeho dcéry S. U., a to na úkor finančných prostriedkov spoločnosť Slovakia, s. r. o. vynakladaných v rozhodnom období na PHM tohto vozidla, čím porušil právnu povinnosť zakotvenú v

ust. § 135a ods. 1 Obch. zák., keď svojim konaním kontinuálne zmenšoval majetok spoločnosti žalobcu, čím nepochybne tejto spoločnosti spôsobil škodu príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním. Žalovaný ako vyplýva z obsahu tejto žaloby v žiadnom prípade nekonal s odbornou starostlivosťou, nemal súhlas valného zhromaždenia spoločnosti, v ktorej tak ako najvyšší orgán spoločnosti obišiel nehovoriac o konaní v dobrej viere, žiadna lojalita voči spoločnosti či spoločníkom. Podľa ods. 2 prvej vety ust. § 135a ods. 1 Obch. zákonníka je daná zodpovednosť konateľov za škodu v prípade akékoľvek porušenia povinností, ktoré je zverené do ich pôsobnosti, t. j. bez ohľadu na to, či sa jedná o porušenie povinností uvedených v ust. § 135a ods. 2 písm. a/, b/ Obch. zák., alebo či sa jedná o porušenie iných povinností zverených do pôsobnosti konateľov. Žalovaný opakovane neoprávnene koná, a to vedome a úmyselne, sú kumulatívne naplnené všetky znaky porušenie povinnosti vo forme protiprávneho konania a príčinná súvislosť medzi týmto konaním a vznikom škody rovná sa samotná vyčíslená škoda, čím spôsobil žalobcovi preukázateľnú škodu na majetku a nesie tak zodpovednosť za jej náhradu v celkovom rozsahu. Ďalej konštatoval, že žalovaný vedome a úmyselne použil finančné prostriedky žalobcu v rozhodnom období na to, aby v rozpore so záujmami žalobcu uprednostnil svoje záujmy a záujmy tretích osôb, na základe čoho neoprávnene čerpal zo spoločnosti peňažné prostriedky patriace spoločnosti žalobcu, čím znížil v spoločnosti jej zisk a kontinuálne spôsoboval v tejto spoločnosti stále narastajúcu škodu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorú žalobca v konečnom dôsledku ustálil na sumu 12.843,68 eur. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca si v konaní uplatňoval dva rôzne nároky na náhradu škody, pričom druhým nárokom bola údajná škoda za porušenie povinnosti žalovaného ako konateľa spoločnosti tým, že zakúpil na účet spoločnosti vozidlo O. G.. Súd síce skonštatoval, že z dokazovania nebolo preukázané, že na nákup vozidla mal žalovaný súhlas valného zhromaždenia, teda došlo k porušeniu spoločenskej zmluvy, avšak správne zistil, že pre posúdenie nároku na náhradu škody je potrebné preukázať všetky atribúty zodpovednosti za škodu, a to nielen porušenie povinnosti, ale aj príčinnú súvislosť a škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Motorové vozidlo sa však stalo majetkom žalobcu, za finančné prostriedky žalobca nadobudol inú majetkovú hodnotu, a toto predmetné motorové vozidlo. Ak uvedené motorové vozidlo patrilo žalobcovi, čo je zrejmé, nemožno hovoriť o znížení majetku spoločnosti žalobcu. Súd správne poukázal na fakt, že vozidlo bolo účtované v účtovníctve spoločnosti a platby splátok na kúpnu cenu sa zhmotnili do tohto motorového vozidla. V neposlednom rade v konaní bolo preukázané, že žalovaný ako konateľ spoločnosti vozidlo odovzdal na užívanie ako vozidlo služobné, pričom v konaní sa nepreukázali tvrdenia žalobcu, že vozidlo sa v žiadnom prípade nevyužívalo pre potreby spoločnosti. Žalovaný postupoval pri nákupe vozidla s odbornou starostlivosťou tým, že kúpil vozidlo nepopierateľne do majetku spoločnosti, odovzdal ho do užívania zamestnankyni spoločnosti ako vozidlo služobné, jednalo sa o vozidlo kúpené za pomerne nízku cenu a využil pre spoločnosť výhodný spôsob splácania leasing. Čiže je zrejmé, že ak aj žalovaný porušil ustanovenia spoločenskej zmluvy, bolo v konaní preukázané, že konal s odbornou starostlivosťou v a v záujme spoločnosti. Ďalej bolo v konaní zistené, že S. U. pracovala v spoločnosti, prevzala vozidlo ako služobné a takto jej ho aj žalovaný odovzdal. Samotné užívanie vozidla S. U. je pre posúdenie zodpovednosti za škodu uplatňovanú vo výške nákupnej ceny motorového vozidla v tomto prípade irelevantné, napriek tomu v konaní bolo preukázané, že vozidlo sa užívalo ako služobné. Čo sa týka druhého nároku tzv. prevádzkových nákladov vozidla za obdobie 9/2008 - 11/2011 súd dospel k správnemu právnemu záveru. Žalobca tvrdil, že konateľ porušil povinnosť v tom, že riadne neviedol účtovníctvo. Z platnej judikatúry vyplýva, že konateľ si splní svoju povinnosť, viesť účtovníctvo tým, že poverí spôsobilú osobu k tejto činnosti, čo v tomto prípade vo veci účtovníctva bola W. U. ako ekonómka spoločnosti. Ďalej náklady vozidla boli riadne účtované a zahrnuté do nákladov spoločnosti a v konaní žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by vozidlo nebolo služobným vozidlom. Okrem toho, že ak žalobca uplatňoval nárok vo výške prevádzkových nákladov za obdobie roku 2008 - 2011 musel by preukázať, že všetky jednotlivé cesty tak ako boli uplatnené neboli vykonané pre potreby spoločnosti, čo však preukázané nebolo. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s .p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O. s p. ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu uplatnenú titulom náhrady škody vo výške 16.683,68 eur s príslušenstvom.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu si zistil, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 16.638,68 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že bývalý konateľ žalobcu zakúpil pre spoločnosť bez oprávnenia konať v mene spoločnosti motorové vozidlo O. G. a využíval ho na súkromné účely. Po riadne vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa uzavrel, že neboli naplnené základné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, a preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v danej veci nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že na základe vykonaného dokazovania súd dospel k správnemu právnemu záveru, keď vyhodnotil, že žalobca nepreukázal v konaní základné predpoklady pre priznanie náhrady škody, a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu, žalovaného a vznikom škody. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti odvolací súd neakceptoval dôvody odvolania uvádzané žalovaným, že vo veci nebolo vykonané riadne dokazovanie ako aj nemožnosť doplniť dokazovanie s poukazom na nesprávne poučenie v zmysle ust. súdom prvého stupňa. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvého stupňa pri vykonaní dokazovania, ktoré je zaznamenané v príslušných zápisniciach z pojednávania, v tomto konaní napadnuté rozhodnutie ako vec správne potvrdil podľa ust.

Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania podľa ust. O. s p. v náväznosti na ust. O. s p. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z jedného právneho úkonu vo výške 287,14 eur plus 8,04 eur režijný paušál, úhrnne trovy odvolacieho konania uplatnené v zmysle vyhl. č. predstavujú sumu 595,18 eur.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.