Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-50-2012.pdf
PDF · 172.19 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/50/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ninou Kollárovou v právnej veci žalobkyne: Ing. Zuzana Hodáková, Nová 25/1, Hrabušice, IČO: 45 601 054, právne zastúpenej: Mgr. Martin Černák, advokát, Zochova 5, Bratislava proti žalovanému: Dunajská brána, s.r.o., Dunajská 26, Bratislava, IČO: 35 979 658, právne zastúpenému: RK LEGAL, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 17, Bratislava, IČO: 36 858 323, zast. konateľom: JUDr. Ing. Róbert Križan, advokát o zaplatenie 1.525,- EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.525,- EUR s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 01.07.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 188,82 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 777,56 EUR, všetko na účet právneho zástupcu žalobkyne, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 08.03.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.525,- EUR s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 01.07.2011 do zaplatenia, náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa 29.03.2011 sa so žalovaným dohodla ústnou formou na uzavretí mandátnej zmluvy, na základe ktorej ju žalovaný poveril riadením hotelového úseku - recepcie. Za vykonávanie tejto činnosti sa dohodli na mesačnej odmene vo výške 1.100,- EUR. Za prvý mesiac vykonávania činnosti (od 01.04.2011 do 30.04.2011) vystavila a doručila žalovanému faktúru č. 02/2011 zo dňa 10.05.2011 v dohodnutej výške 1.100,- EUR, ktorú žalovaný riadne formou bezhotovostného prevodu na bankový účet dňa 13.05.2011 v plnej výške uhradil. Dňa 13.06.2011 žalovaný ústne mandátnu zmluvu v celom rozsahu vypovedal a k uvedenému dňu žalobkyňa aj skončila s vykonávaním dohodnutej činnosti u žalovaného. Za obdobie vykonávania činnosti od 01.05.2011 do 13.06.2011 vystavila a dňa 28.06.2011 doručila žalovanému faktúru č. 03/2011 zo dňa 22.06.2011 v alikvotnej výške 1.525,- EUR. Splatnosť uvedenej faktúry bola dňa 30.06.2011. Uvedenú faktúru žalovaný napriek opakovaným telefonickým a písomným urgenciám neuhradil, čím sa dostal do omeškania, žalobkyňa si preto ďalej uplatnila zákonné úroky z omeškania.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uznal nárok žalobkyne v časti 194,20 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. od 15.07.2011 do zaplatenia a vo zvyšku navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný si uplatnil v tomto konaní voči žalobkyni kompenzačnú námietku pozostávajúcu z nároku na náhradu škody vo výške 568,30 EUR a z nároku na zľavu z ceny za plnenie z titulu vád plnenia vo výške 762,50 EUR. Náhrada škody pozostáva zo štyroch prípadov, kde hotel utrpel reálnu škodu, keď svojim hosťom riadne dodal ubytovacie a stravovacie služby, za ktoré však nedostal zaplatené. Za takýto
stav je zodpovedná žalobkyňa, ktorá ako vedúca recepcie mal zabezpečiť, aby dané služby boli jednak fakturované ako aj okamžite vymáhané resp. privolaná polícia za účelom stotožnenia danej osoby. Pokiaľ ide o nárok na zľavu z dojednanej ceny za plnenie vo výške 50 % z ceny mesačného plnenia od 01.05.2011 do 13.06.2011, dôvodom na jej uplatnenie boli opakované a sústavné prípady porušenia plnenia dohodnutých povinností. Ide najmä o to, že napriek výslovnej žiadosti žalovaného nevypracovala žalobkyňa manuály pre bežnú činnosť recepcie, pokyny pre recepciu pre prípady krízových situácií, neodstránila vady reklamačného poriadku, neprepracovala hotelové mapy, nevypracovala manuály pre chyžné vrátane postupov pri riešení neštandardných situácií, nevypracovala návrhy upozornení pre hostí ani systém skvalitnenia práce recepcie a chyžných a takisto nezaviedla vnútrofiremné normy do praxe. Žalovaný ďalej uviedol, že náhradu škody ako aj nárok na zľavu si uplatnil voči žalobkyni listom zo dňa 13.06.2011, ktorý jej zaslal poštou a jedná sa preto o započítaciu námietku, v dôsledku čoho došlo k zániku žalobou uplatnenej pohľadávky spätne ku dňu splatnosti žalovanej faktúry, žalovaný sa preto nemohol dostať do omeškania s jej úhradou a tým pádom nie je dôvodný ani žalobou uplatnený nárok na úrok z omeškania.
Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 27.07.2012 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že pri vzniku zmluvného vzťahu sa so žalovaným dohodla na spôsobe úhrady odmeny za jednotlivé kalendárne mesiace na základe faktúr, pričom konkrétny deň alebo lehota splatnosti týchto faktúr dohodnuté neboli. V zmysle § 517 ods. 2 Obchodného zákonníka jej preto vznikol nárok na odmenu okamihom vykonania činnosti a nie k 15. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca ako uvádza žalovaný. Je evidentné, že všetky osoby užívajúce služby hotela boli úsekom recepcie riadne identifikované a všetky služby vo vzťahu k nim boli riadne evidované v informačnom systéme. O vzniknutých nedoplatkoch žalovaný nepochybne vedel vždy po skončení ich ubytovania. Subjektmi, ktoré v tomto prípade porušili svoje záväzky a spôsobili hotelu škodu boli samotní hostia. Pohľadávky voči nim boli ešte počas pôsobenia žalobkyne v hoteli riešené, sama sa podieľala na vypracúvaní upomienok. Skončenie zmluvného vzťahu bolo vykonané výlučne ústnou formou a to tak, že konateľ žalovaného oznámil, že ukončuje spoluprácu. Písomnosť „Ukončenie zmluvného vzťahu“, ktorú žalovaný predložil súdu s písomným vyjadrením jej nikdy nedoručil. Obsahom ústnej dohody neboli úlohy, ktoré žalovaný v liste vymenúva, na uplatnenie zľavy z odmeny neexistuje žiadny právny dôvod. Žalobkyňa ďalej navrhla súdu, aby rozhodol čo do žalovaným uznanej časti nároku rozsudkom v zmysle ust. § 153a ods. 1 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného, výsluchom žalobkyne, výsluchom konateľa žalovaného, výsluchom svedkov Michala Donovala, Andrei Pányiovej, Bc. Radoslava Marcináka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise.
Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že dňa 01.04.2011 bola prvý deň v práci, kde ju pán W. predstavil manažmentu hotela, ostatným zamestnancom, posledná bola vedúca recepcie pani U., priezvisko si už nepamätala, kde jej v danú chvíľu oznámil, že ju degraduje o pozíciu nižšie a žalobkyňa je jej nástupca. Samozrejme atmosféra bola napätá vzhľadom k tomu, že jej to oznámil týmto spôsobom. Pani U. žalobkyni odmietla poskytnúť všetky prístupy a odovzdať agendu. A následne sa vyjadrila, že odmieta dopracovať túto zmenu, pokiaľ sa na recepcii bude nachádzať žalobkyňa. Takže pán W. vzal žalobkyňu do kancelárie a tam čakala aj s pani L. pokiaľ sa skončí zmena vedúcej recepcie a odvtedy tú pani nevidela. Pani L. je riaditeľka hotela. Postupne sa od pondelka dňa 04.04.2011 začala oboznamovať s agendou, stále bolo niečo nové, rôzne fascikle, nebolo jej odovzdané nič, bola v cudzom prostredí. V hoteli boli neustále personálne zmeny, či už na úseku recepcia, chyžné odchádzali, neprišli do práce. Potom postupne pán W. začal prepúšťať technikov, najprv odišiel pán X., žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že pán W. stále niekoho prepúšťal. Takže nebola tam atmosféra, že človek vedel, že toto bude dlhodobo jeho práca a že môže robiť dlhodobé projekty. Dňa 13.05.2011 jej bola uhradená odmena v hodnote 1100 EUR, k hotelovému systému Horec mal každý prístup. Hotelový systém Horec je rezervačný systém, takže pán W., pani L., účtovníčka aj žalobkyňa mali k nemu prístup. Potom sa stalo dňa 13.06.2011, že pán W. ráno prišiel a vyjadril so žalobkyňou nespokojnosť a povedal, že končí. Povedal len toľko, že nie je spokojný s jej prácou. Dovtedy jej nevyjadril žiadnu nespokojnosť. Vravel, že o jednej hodine popoludní príde nástupca a žalobkyňa mu má ukázať veci, na ktorých pracovala. Celá situácia bola nepríjemná. Zavolala riaditeľke hotela, oznámila jej, že odchádza okamžite a prešli si všetky otvorené položky v systéme Horec a vravela jej k tomu ďalšie kroky, ktoré treba urobiť. Boli to tie otvorené účty, ktoré uvádza druhá strana ako náhradu škody. V tom čase sa v hoteli menili účtovníčky a pred tým, čo tam bola pani minimálne dva týždne mala vyčlenené, že ona si ukončuje veci a nemajú za ňou chodiť. A všetky tie položky, ktoré sú otvorené a doložené bolo potrebné prekonzultovať s účtovníčkou,
či to zo systému vystornujú, alebo ako to následne vyúčtujú. Keď odchádzala v ten deň 13.06.2011, tak tam bola už nová účtovníčka približne tretí deň, takže tá predchádzajúca účtovníčka odkázala, že všetky tieto veci majú riešiť už s novou účtovníčkou a k tomu sa už žalobkyňa nedostala. Ale o všetkých týchto otvorených účtoch oboznámila riaditeľku hotela pani L.. Tá druhá faktúra - vystavila faktúru v hodnote 1.525,- EUR, je to suma za mesiac máj 1.100 EUR a alikvotná čiastka za jún spolu v tejto sume. Do dnešného dňa nebola uhradená. A vtedy sa začalo riešiť, že k tej faktúre aby bola uhradená je potrebná podpísaná zmluva.
Žalobkyňa ďalej v odpovediach na otázky uviedla, že pokiaľ ide o obsah mandátnej zmluvy a presné práva a povinnosti žalobkyne konkrétne špecifikované nebolo nič, tak ako je to potom už dodatočne v tom decembri, v tých pripomienkach kde bolo presne špecifikované, čo bolo jej povinnosťou. Na začiatku ešte pred jej nástupom, teda 1.4.2011 bolo dohodnuté s pánom W., že bude zastávať post vedúcej recepcie a hodnota odmeny bola 1.100 EUR, dohodnuté bolo len toto. Pokiaľ sa vyjadrila o pripomienkach v decembri myslela tým situáciu už pol roka po ukončení vzťahu v súvislosti s tým, že k tej druhej faktúre, ktorá je predmetom tohto sporu zrazu žalovaný požadoval k preplateniu zmluvu. Takže tými pripomienkami myslela žalobkyňa mail, ktorý jej prišiel zo strany žalovaného od ekonómky, kde jej zrazili to, čo uvádza žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení. Žalobkyňa naďalej trvala aj na skutočnosti, ktorú už uviedla, že dňa 13.06.2011 jej nebolo odovzdané ani písomné podanie označené ako ukončenie zmluvného vzťahu, ktoré predložil žalovaný.
Súčasťou ústnej dohody nebola lehota splatnosti faktúr. Žalovaný žalobkyni nevytkol v priebehu trvania zmluvného vzťahu nedostatky pri poskytovaní služieb. Zo strany žalovaného nebola oboznámená ako postupovať, ak hosť nezaplatí za ubytovacie služby. Žalovaný chcel od žalobkyne následne zmluvu, ktorá sa mala vzťahovať spätne. Pred nástupom do hotel J. R. pôsobila žalobkyňa v J. hoteli na pozícii X. C. manager. Táto pozícia bola obšírnejšia ako v hoteli J. R.. Žalobkyňa nepripustila, že by urobila nejaké chyby v pozícii vedúcej recepcie.
K otázke nedostatku identifikačných údajov pri predbežných faktúrach žalobkyňa uviedla, že nie je možné, aby hosť bol nedostatočne identifikovaný v hoteli, pretože predloží OP alebo iný doklad pri príchode a zároveň vtedy sa otvorí účet a zároveň ponúkne číslo kreditnej karty, ktoré sa vkladá do systému. Nie je to možné, ako to bolo v prípade napr. pána T., kde žalovaný tvrdí, že bol nedostatočne identifikovaný. V čase, keď sa táto udalosť stala, bol víkend a ona sa o tom dozvedela až v pondelok, konkrétne tento účet. Následne nato doporučene poslala na adresu, ktorá bola uvedená pánom T., doporučený list s upomienkou. O všetkých účtoch, ktoré boli otvorené, vedela aj riaditeľka, osobne to s ňou prešla, počas priebehu ako sa vyvíjali a zároveň na konci, keď jej odovzdala agendu, keď odchádzala z hotela, to bolo 13.06.2011. Dohodli sa, že to preberie s účtovníčkou, ale v tom čase sa menili účtovníčky. Pani I. vravela, že už za ňou s týmito prípadmi nemajú chodiť, pretože ona si uzatvára vlastnú agendu a potrebuje dotiahnuť veci a pani B. nastúpila pár dní predtým, ako žalobkyňa odišla. V daný deň, keď odchádzala, ani nebola v hoteli, nebola tam vtedy každý deň. Aj pani B. vedela o tých účtoch, lebo sa dohodli, že si spoločne sadnú a všetko to uzatvoria. Pani B. nemala skúsenosti so systémom Horec predtým a preto aj niektoré účty, ako napr. daň z ubytovania, alebo tie nižšie sumy ostali otvorené, aby sa dohodli na systéme, ktorý budú dodržiavať pri stornovaní. Teda či môže aj vedúca recepcie sama stornovať tieto otvorené položky, či to bude účtovne postačovať, aby jej to sedelo, každý má iný systém.
Po nahliadnutí do predbežných faktúr žalobkyňa uviedla - pri prvej (č.l. 16) - je uvedená firma K. s.r.o., keď sa jednalo o klienta, obchodnú spoločnosť, v predbežnej faktúre nie je uvedené všetko, v systéme bola ďalšia záložka, kde boli uvedené ďalšie podrobnosti, náležitosti daného subjektu, napr. sa mohlo jednať aj o korporátnu zmluvu, je tam konkrétne cena za ubytovanie a mestská daň; - pri druhej (č.l. 17)
- jedná sa o predbežnú faktúru ktorá z hľadiska identifikácie zodpovedného subjektu nie je kompletná, pretože v systéme sa musí nachádzať identifikácia konkrétneho subjektu, ktorý bol v daný čas ubytovaný na izbe č. 302, kde tou predbežnou faktúrou mu bol vyúčtovaný len poplatok za škodu, pretože zaplatil cenu ubytovania, avšak odmietol zaplatiť tento poplatok za škodu. Slová „poplatok za škodu 302“ sú uvedené v kolónke, kde má byť meno ubytovaného, vzniklo to tak preto, že ubytovaný hosť za ubytovanie zaplatil, avšak nebol ochotný zaplatiť poplatok za škodu, ktorú podľa jeho slov nespôsobil, preto sa to
viedlo týmto spôsobom ďalej, aj ona potrebovala práve túto záležitosť prekonzultovať s účtovníčkou, to je ukážkový prípad pre účtovníčku. Pamätala si túto situáciu aj preto, lebo bola osobne pri tom, keď na izbe došlo k poškodeniu zástrčky a pán W. dal pokyn, že to má byť ubytovanému hosťovi naťažené; - pri tretej (č.l. 18) - je uvedené meno hosťa O. H., jedná sa o účet z reštaurácie, tento hosť hovoril, že on konzumáciu v reštaurácii nemal. Hosť bol ubytovaný ako vyplýva z dokladu na izbe č. 203, robí sa to tým spôsobom, že keď ide do hotelovej reštaurácie, tak účet z reštaurácie príslušný člen personálu donesie na recepciu a tam sa ten účet naťaží do systému a pri odchode sa urobí sumár a konečnú sumu hosť zaplatí. Za ubytovanie hosť teda zaplatil, ale keďže tvrdil, že nekonzumoval, za reštauračné služby odmietol zaplatiť. Kedy bol prinesený doklad z reštaurácie si už vzhľadom na odstup času nepamätala, mohlo to byť hocikedy, aj večer, a nemusela byť prítomná. Je to ďalší prípad pre účtovníčku, aby sa to prípadne vystornovalo. Ďalšia vec je že na účte z reštaurácie musí byť aj podpis toho konkrétneho hosťa, takže mohol byť problém aj v tom, ak on pri odchode z hotela tvrdil, že to nie jeho podpis, alebo že účet nepodpísal; pri štvrtej (č.l. 19) - ubytovaný pán R. T. na izbe č. 205, tu je cena za ubytovanie, za konzumáciu z minibaru, účet z reštaurácie a je tu daň za ubytovanie. Hosť odišiel z hotela bez zaplatenia, preto ostal účet otvorený. Tento pán je z Košíc, pamätala si to, poslala mu upomienku s predbežnou faktúrou, takú istú ako je tu, pretože už mala osobnú skúsenosť s tým na polícii, ako to je, keď odíde hosť a ešte aj túto situáciu aj postup mala odkonzultované s pani riaditeľkou L.. Toto bolo v máji, v upomienke bola lehota cca 2 týždne na splnenie a potom sa menili účtovníčky a potom odišla. Iba nevedela, ako správne by sa to malo zaúčtovať, či v nákladoch na izbu, na prádlo, na chyžné a pod. Potrebovala teda jej stanovisko, aby to bolo správne, potrebovala z účtovného hľadiska vedieť, aký je správny postup.
Konateľ žalovaného N.. T. W. pri výsluchu uviedol, že sa snaží plniť záväzky a poukázal na skutočnosť, že nespochybnil existenciu ústnej dohody. Uviedol, že hľadali osobu na pozíciu vedúceho recepcie a pani U. V., ktorá to robila dovtedy avizovala, že chce odísť z rodinných dôvodov. Na základe inzerátu na internete sa ozvala recepčná z hotela J., ktorá pri pohovore uviedla okrem iného aj to, že J. hotel asi bude končiť. Tvrdila, že ona riadi vlastne J. V.. Preto mal za to, že je odborne spôsobilá a fundovaná. Dohodol sa s ňou, že bude vykonávať prácu vedúcej recepcie za odmenu 1.100, - EUR mesačne, táto suma je vyššia než je bežný plat vedúcej recepcie, ktorý je bežne okolo 700,- až 800,- EUR. Súčasťou ústnej dohody bola podrobná špecifikácia povinností žalobkyne a prác, kde hlavnou činnosťou bolo zavedenie alebo zracionalizovanie práce recepcie, činnosť recepcie sa dovtedy riadila manuálmi, ktoré boli spracované pre recepciu, a s ktorými sa aj Ing. V. zoznámila. Nie je pravda, že žalobkyňa nebola inštruovaná o tom, čo a ako má robiť, jednak to mala vedieť z prechádzajúceho zamestnania, a jednak bola zoznámená s manuálmi, dostala podrobné pokyny od neho a vlastne od recepčných dostala ďalšie potrebné informácie. Výmena zamestnancov, ktorých žalobkyňa spomínala vôbec nesúvisela s jej činnosťou, že sa snažila ho vykresliť ako človeka, ktorý svojvoľne ruší pracovné pomery v prípade, že sa mu niekto nezapáči, všetci zamestnanci, ktorí odišli, odišli buď na základe dohody alebo z osobných alebo z iných pracovných alebo objektívnych príčin. Spomenutý pán X. odišiel preto, lebo bol špecialista na iný sieťový systém než mali. Preto mu robilo problém spravovať počítačovú sieť. Každý zamestnanec, ktorý skončil dostal zaplatené všetko čo odrobil, teraz konečne dospeli k tomu, že fluktuácia je minimálna. Po nástupe žalobkyne jej nevytýkal nedostatky, len jej ďalej hovoril čo má robiť, tak isto ako aj riaditeľka hotela. Chcel jej dať čas minimálne dva až tri týždne na zaučenie, po tomto čase sa začínali prejavovať nedôslednosť, chaos, nezodpovedný prístup k práci, miesto toho aby zaviedol systém na recepcii, narušil ešte aj ten systém, ktorý fungoval. Menila príkazy a pravidlá, ktoré boli v manuáli a účinnosť a efektivita recepcie sa dostala do krízového stavu. Krízový stav spočíval v tom, že začali utekať recepční, napríklad najlepšia recepčná, ktorá je tam aj doteraz bola v strese, že bude musieť odísť z hotela. Niekoľkokrát žiadal žalobkyňu, aby mu predložila písomný návrh zmluvy, na ktorom sa ústne dohodli, ktorý nebola schopná urobiť až do doby, keď jej nevyplatili poslednú faktúru. Tak isto žiadal faktúry na odmeny ktoré jej už boli vyplatené, bola jej vyplatená prvá odmena a faktúra nikde, tú vystavila až potom ako jej peniaze za apríl 2011 zaplatil, teda dodatočne. Tak to bolo aj pri tej ďalšej, druhej odmene, ktorú ale nedostala.
V odpovediach na otázky konateľ žalovaného ďalej uviedol, že žalobkyňa mu povedala, že ona už má písomnú verziu mandátnej zmluvy, ktorú mala uzavretú z J. V. a túto mu pošle k pripomienkovaniu. Nič mu však neposlala. Pokiaľ ide o prístup k systému Horec, každý užívateľ mal svoje heslo a prístupové práva, resp. užívacie práva, lebo dakto si ho mohol aj pozerať, ale nemohol do neho zasahovať. Taká je bežná prax. Pokiaľ ide o presné a konkrétne povinnosti, presná a konkrétna náplň práce žalobkyne a v čom konkrétne došlo k porušeniu týchto povinností a či žalobkyni bol odovzdaný oproti podpisu nejaký písomne vypracovaný pracovný poriadok resp. manuál konateľ žalovaného uviedol, že písomne
žalobkyni nič odovzdané nebolo, bol jej odovzdaný manuál v písomnej podobe, ale nie oproti podpisu na preštudovanie, on bol k dispozícií na recepcii stále a aj je. Dosť závažnou chybou bolo, že pomerne veľa ubytovaných nebolo vyfakturovaných, čím vznikla priama škoda, pretože sa tieto pohľadávky ťažko vymáhajú. K ukončeniu vzťahu došlo tak, že žalobkyni osobne oznámil ukončenie zmluvného vzťahu s tým, že nebol spokojný s kvalitou vykonania prác a že alikvotnú časť odmeny jej vyplatí v nasledovnom termíne po doručení faktúry. Faktúra prišla neskôr než očakával, presný termín si už nepamätá. Medzi tým zistili závažné porušenie pravidiel fakturácie a styku s hosťami, ktorá im spôsobovala určitú škodu, čo žalobkyni ekonómka neskôr oznámila a to mailom, bolo to v súvislosti aj s uzavretím písomnej dohody, ktorú žiadal, aby dodatočne urobili poriadok v evidencií a v účtovníctve. Žalobkyňa mu povedala, že sama mu to už chcela navrhnúť, behom pol hodiny odišla z hotela a už sa neukázala. Nepamätal si už konkrétny dátum. Na stole nechala kľúče to bolo všetko čo odovzdala a zatelefonovala riaditeľke že odchádza. Agendu neodovzdala tak ako uvádza. V súvislosti s neuhradenou faktúrou ho kontaktovala žalobkyňa emailom a k doriešeniu situácie poveril ekonómku v zmysle svojich pokynov. Vzhľadom k nekvalite poskytnutých služieb mal za to, že žalobkyňa si nezaslúži nič, ale chcel byť ústretový a veľkorysý tak navrhol, že zaplatí polovicu tým spôsobom, že si uplatní zľavu. Túto zľavu uplatnil preto, lebo mandatár výrazným spôsobom porušil všeobecné platné pravidlá o profesionalite a o odbornej spôsobilosti poskytovania služieb. U tých hostí, u ktorých to išlo dlžné čiastky vymohli, ale tu uvádzajú len tie, kde sa to nedá, preto lebo žalobkyňa dostatočne ubytovacie prípady nezdokumentovala a nevydala faktúru. K úhrade sumy 194,20 EUR nedošlo, pretože nebola podpísaná mandátna zmluva, to je jedna vec, lebo túto zmluvu potrebuje do účtovníctva a myslel si, že sa dohodnú a celá záležitosť sa bude riešiť naraz, teda buď zaplatí niečo alebo nič. Potreboval tie doklady, teda tú zmluvu a týmto chcel žalobkyňu aj k tomu dotlačiť, aby mu ju konečne dala. Žalobkyňa síce návrh zmluvy poslala, ale až dakedy v decembri keď už bola dávno preč a tam boli také ustanovenia, ktoré jednoducho podpísať nemohol, nemohol ich akceptovať.
Svedkyňa H. L. pri výsluchu uviedla, že do hotela nastúpila v polovičke februára 2011 ako obchodná marketingová manažérka. Okrem obchodu a marketingu zastrešovala množstvo iných vecí ako aj výber zamestnancov a manažovanie celého hotela, pretože tam neboli iní manažéri ani riaditeľ hotela, ale ako riaditeľ hotela v tom čase vystupoval pán W.. Riaditeľkou bola oficiálne od septembra 2011 a v tejto funkcii pôsobí doteraz. Nastúpila do obdobia, keď pán W. si budoval nový tím zamestnancov a chcel posunúť hotel na vyššiu úroveň medzi top hotely v Bratislave. Takže následne aj v rámci toho, že budoval tím prijal žalobkyňu ako vedúcu ubytovania s tým, že mala na starosti komplexne celú recepciu, chyžné a množstvo ďalších aktivít, ktoré súviseli s touto pracovnou pozíciou, čo bolo veľké množstvo aktivít. Nevedela presne ako dlho žalobkyňa v hoteli pracovala, vedela len, že to bola krátka doba. Vzhľadom k tomu, že nespĺňala nároky a predstavu o profesionalite na túto pozíciu, tak tam pracovala krátko. Ako marketingový manažér tiež videla nejaké nedostatky v práci žalobkyne. Veľmi dôležité v tejto pozícii je vedenie ľudí, z toho obdobia si pamätá, že na základe komunikácie žalobkyne s chyžnými jedného dňa neprišla ani jedna z nich do práce, potom vznikalo množstvo problémov na úseku recepcie, recepčné boli dezorganizované, potrebovali človeka, ktorý by im poradil a učil ich, ale bohužiaľ v tej svojej vedúcej recepcie nevideli takéhoto človeka. Preto vznikalo množstvo problémov takých procesných, ako napr. neboli vystavené nejaké faktúry, recepčné nevedeli nejaké funkcie v rezervačnom systéme, nevedeli s ním pracovať. Keď sa pýtali na rady svojho nadriadeného, tak žalobkyňa im nevedela poradiť a ani nechcela. Taktiež objavili veľké množstvo faktúr, ktoré neboli vystavené. Svedkyňa mala na starosti organizované akcie v hoteli a klienti ju upozorňovali a niekoľkokrát vrátili faktúru na opravu, pretože tam bolo množstvo chýb. Faktúru vystavila žalobkyňa. Taktiež mala na starosti rezervačné systémy, pri ktorých je veľmi dôležité dodržiavanie cenovej parity, čiže cenovej rovnosti a na to ich taktiež častokrát upozorňovali z týchto rezervačných systémov, že to nedodržiavajú. Bolo to takto z jej pohľadu v tom období, keď sa pán W. snažil budovať nejaký tím zodpovedajúci úrovni 4 hviezdičkového hotela, čo v tomto prípade naplnené nebolo, vznikal chaos. Ukončilo sa to tak, že tieto problémy sa kopili a vtedy pán konateľ sa rozhodol, že túto pozíciu obsadí inou osobou. Žalobkyňa nespĺňala jeho predstavy na túto pozíciu. Presne v akom vzťahu bola žalobkyňa k spoločnosti v rámci právneho vzťahu, k tomu sa vyjadriť nevedela, pamätala si len, že tam boli nejaké problémy so zmluvou, teda pri jej uzatvorení a to sa potom nejako riešilo. Pokiaľ ide o chyžné, ktoré spomínala, tie sa jej báli, konkrétne nebola pri tom, ale povedali, že nechcú s ňou spolupracovať a jednoducho sa v jeden deň všetky hodili na PN, potom bolo potrebné zabezpečiť niekoho, kto v ten deň uprace. Čo sa týka recepčných, k veci, ktorú tiež už spomínala, aj jej osobne aj pánovi L. sa sťažovali, že niektoré veci nevedia a keď sa spýtajú žalobkyne, tak im povedala, že to majú vedieť. Preto som sa vyjadrila, že aj nechcela im pomôcť.
V odpovediach na otázky svedkyňa ďalej uviedla, že vo vzťahu k žalobkyni vo vzťahu nadriadenosti oficiálne nebola, ale neoficiálne áno. Neoficiálne v tom smere, že v čase, keď nastúpila do hotela, tak tam nebol žiadny manažér, takže veľa vecí mala v svojej kompetencii. Oficiálne bol jej nadriadeným pán W.. Uviedla, že si myslí, že žalobkyňa nebola povinná rešpektovať jej pokyny. Pokiaľ ide o kritériá profesionality na jednej strane vychádza zo všeobecnej náplne práce vedúceho ubytovania, zodpovednosti a povinností vedúceho pracovníka a predpokladá, že takéto niečo bolo aj súčasťou dohody medzi žalobkyňou a pánom W.. Všeobecná náplň práce vedúceho ubytovania bola v tom čase písomne spracovaná a bolo to v ich interných materiáloch, ktoré sú na spoločných serveroch uložené. V tom čase ešte nebol spracovaný interný manuál recepcie a mala ho spracovať ako svoju hlavnú povinnosť žalobkyňa. Svedkyňa po nahliadnutí do interného pracovného manuálu hotelovej recepcie, ktorý mal vypracovať T.. O., a ktorý predložil žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia uviedla, že ona tento dokument vtedy nepoznala a ani ho nevidela, zrejme bol zaevidovaný niekde v tých interných dokumentoch. Nevedela to presne, len si to myslela. Zrejme, keď si to na pojednávaní prečítala podľa obsahu uviedla, že ak to bol len taký počiatočný dokument platný pre recepciu, nezodpovedá to tej predstave akú mali o manuáli recepcie. Manuál mal byť oveľa presnejší, detailnejší, momentálne má okolo 50 strán. Vo vzťahu k povinnostiam žalobkyne tento predložený manuál je v prvom rade manuál pre recepčného, nie pre vedúceho zamestnanca a žalobkyňa bola vedúci zamestnanec. Svedkyňa ďalej čítala predložený manuál a ako príklad uviedla, že je tu uvedená aktívna spolupráca s chyžnými, možno jej prístup bol aktívny ale nie príliš šťastný. Odcitovala ďalšie ustanovenie - neustále pracujte na svojom ďalšom vzdelávaní v odbore - a uviedla, že má za to, že ho žalobkyňa nedodržiavala v tom smere, že keď jej pán W. zadal nejakú úlohu, tak keď to nevedela ako vedúci zamestnanec si to mala naštudovať, mala prísť s riešením. Napr. keď nevedela, čo má byť v tom manuáli, ktorý mala spracovať, mala sa poradiť s inými kolegami alebo recepčnými v iných hoteloch alebo si naštudovať konkrétny manuál na rezervačný systém, ktorý vtedy používali. Jednej recepčnej sa vyhrážala, že ju vyhodí, keď sa to nenaučí, nevedela však o čo konkrétne išlo. Nezúčastnila sa osobne pri konfliktoch ako svedok, má to z počutia alebo z výsledkov, ktoré nastali. Pokiaľ ide o neuhradené faktúry, to by rozdelila na 2 časti, jednak ide o pohľadávky, ktoré sa samozrejme riešia priebežne a videla faktúry v systéme, ktoré ležali v systéme niekoľko mesiacov, na ktoré ju upozornil nový vedúci recepcie, ktorý tieto faktúry potom vystavil. V tom období mali ešte systém Horec, ku ktorému mala prístup. Neuhradené pohľadávky hotela sa evidovali v inom systéme. Zoznam im posielala ekonómka. K neuhradeným pohľadávkam uviedla, že toto sú účty, ktoré mali zaplatiť hostia v hoteli pri odchode a nebolo im to vyúčtované. Klasickou faktúrou totižto ona rozumie faktúru, ktorú vystavia a doručia danému subjektu s konkrétnou lehotou splatnosti a potom sú to účty, ktoré hostia platia priamo v hoteli. A to je vždy, keď nemajú s danou firmou nejakú korporátnu zmluvu, zväčša teda ide o ubytovanie nejakej fyzickej osoby, ktorá hneď uhrádza účet. Takže svedkyňa si to vysvetľuje tak, že v tomto prípade neboli predložené účty týmto konkrétnym osobám a preto ich nezaplatili. O ďalších faktúrach vedomosť nemala. Keď mala porovnať obdobie apríl 2011 s obdobím máj, jún 2011 z hľadiska kvality poskytovania služieb žalobkyňou svedkyňa uviedla, že je to veľmi krátke obdobie, aby si dovolila to ešte takto rozčleniť a zhodnotiť. Určite nebolo možné sa v tom čase ubytovať v hoteli bez toho, aby hosť poskytol svoje identifikačné údaje, aby bol hosť identifikovaný podľa preukazu totožnosti. Pokiaľ ide o pohľadávky voči hosťom, ktorí nezaplatili za služby poskytnuté hotelom, ktoré podľa žalovaného mala spôsobiť žalobkyňa, či tieto pohľadávky si žalovaný vymáha voči dlžníkom, svedkyňa uviedla, že v niektorých prípadoch tak postupujú, hlavne keď je tá suma vyššia a aby to bolo efektívne. Ale na tieto konkrétne prípady, ktoré jej boli predložené si už nespomenula. Avšak na otázku právneho zástupcu žalovaného, kto je podľa nej zodpovedný za situáciu, že hostia hotela v konkrétnych 4 prípadoch odišli bez toho, aby im boli za hotelové služby vystavené účty uviedla, že jednoznačne je to vedúci recepcie a to bola v tom čase žalobkyňa. Tieto povinnosti organizovať aj kontrolovať všetky účty, či sú zaplatené má aj mal vedúci recepcie. Rovnaký systém platí aj v súčasnosti. Interný pracovný manuál recepcie vypracoval nasledovník žalobkyne G. T., on pôsobil ako vedúci recepcie po jej odchode. Na otázku žalobkyne, či bola niekedy svedkom jej neprofesionality a zároveň neochoty pomôcť recepčným svedkyňa uviedla, že nemôže povedať, že by bola konkrétne, osobne pri tejto komunikácii zo strany žalobkyne s recepčnými, ale vie, že tam vznikalo množstvo problémov, ktoré sa potom dozvedela. Na ďalšiu otázku žalobkyne, či si spomína na riešenie problémov nezaplatených faktúr alebo vystavených účtov, konkrétne pána T. uviedla, že si nespomína. Na otázku konateľa žalovaného, či má nejakú konkrétnu skúsenosť o tom, ako vyhodnocovali spoluprácu so žalobkyňou klienti, resp. korporátni klienti svedkyňa už uviedla, že si nespomína na konkrétne mená alebo konkrétnych ľudí. To sú veci, ktoré sa potom dopočula.
Svedok T. J. pri výsluchu uviedol, že približne v marci, apríli 2011 pracoval u žalovaného na pozícii ako prevádzkar F&B manažér, čiže dá sa povedať manažér reštaurácie hotela. Žalobkyňa nastúpila do pracovného vzťahu už keď pracoval v hoteli a odišla, keď tam ešte pracoval, takže dá sa povedať, že boli kolegovia, celý čas sedeli v jednej kancelárii oproti sebe. Vzťahy so žalobkyňou mal v poriadku, rovnako ako aj s ostatnými pracovníkmi, resp. zamestnancami hotela. K jej práci môže povedať, že bola svedomitá, zodpovedná, na každej porade, ktorú mávali raz do týždňa boli hodnotené jej body, ktoré mala splniť, teda inak povedané úlohy, ktoré jej dal splniť majiteľ. Teda nepamätá si, že by nejakú úlohu nesplnila alebo že by jej niekto na tejto porade niečo vytkol. Počas pôsobenia nevie o tom, že by hostia riešili nejaké problémy vo vzťahu k nej. Do konca jej pôsobenia si myslel, že bude pôsobiť v hoteli ďalej, lebo neboli nijaké problémy. Len bol zarazený, keď v inkriminovaný deň prišiel pán majiteľ do kancelárie a povedal jej, že už nemusí od zajtra pracovať pre firmu. To bolo všetko a odvtedy sa až do dnešného dňa nevideli.
V odpovediach na otázky svedok ďalej uviedol, že nebol svedkom nijakého konfliktu ani medzi pracovníkmi recepcie ani medzi žalobkyňou a konateľom žalovaného. So systémom Horec nepracoval. Počas pôsobenia troch mesiacov vo firme sedel v kancelárii pri recepcii, takže vnímal čo sa na recepcii deje, ale nevie vlastne čo to ten interný manuál je.
Svedok XXXX,. G. T. pri výsluchu uviedol, že u žalovaného bol zamestnaný približne od mája 2011, zo začiatku ako recepčný a potom prebral funkciu žalobkyne vedúceho recepcie. Odišla relatívne náhle, takže prebral všetku jej agendu. V čase keď tam bola, bol recepčný, bola to jeho nadriadená, ale tento čas bol krátky, nie viac ako mesiac. Tým, že mal skúsenosti s prácou recepčného, aj bol vedúcim recepcie, takže ho nemusela nejako zvlášť zaúčať, ten úvodný deň ho zaučila kolegyňa a potom počas toho, čo mu šéfovala, tak mali naozaj ten kontakt len v prípade nejakého problému. Tým, že mu neodovzdala štandardne agendu po odchode, musel si všetko hľadať sám a zorientovať sa v celom systéme jej práce, prísť na to ako to mala celé zorganizované tak, ako si každý zamestnanec, resp. pracovník organizuje svoju prácu. Tým, že nedošlo k štandardnému odovzdaniu myslel to, že jedného dňa prišiel do práce ešte ako bežný recepčný a našiel si na stole už len SIM kartu do telefónu, pán L. mu povedal, že to je karta do služobného telefónu, ale žiadne informácie o tom, kde môže nájsť všetky dokumenty, rozpisy, nedostal. Pracovný pomer ukončil k 31.12.2012. Svoj pracovný vzťah so žalobkyňou by vyhodnotil neutrálne, nemali konflikty ani neboli v nejakom užšom pracovnom vzťahu, čo bolo dané aj tým, že už mal svoje návyky z tohto zamestnania recepčného. Potom, keď už začal riadiť recepciu po jej odchode, vtedy už musel riešiť veci, ktoré mala ona na zodpovednosť a nevie či je to tým, že tam nepôsobila veľmi dlho, ale z jeho pohľadu to boli veľmi dôležité veci, lebo sa jednalo o nevystavený účet, ktorý sa mal vystaviť ako faktúra a bolo to za obdobie cca 2-3 mesiacov za hostí, ktorí prišli prostredníctvom rezervačného kanálu Q.. Zhruba sa jednalo o sumu cca 3000 aj niečo EUR. Boli tam ceny, ktoré tam boli za tých hostí, ktorí boli ubytovaní za toto príslušné obdobie a tieto ceny neboli nastavené správne, čo vlastne zisťoval vtedy, keď chcel tú faktúru konečne vystaviť. Vzniklo to tým, že sa tie faktúry nevystavovali priebežne za každý pobyt, pritom sa dali všetky tie faktúry vložiť online do toho systému expedie, takže pre neho a pre každého vedúceho recepcie je to potom o to prácnejšia robota robiť to spätne, aj mu to trvalo dlhší čas kým som to spracoval. Na tomto príklade poukázal na to, aký bol rozdiel medzi jeho prístupom a prístupom žalobkyne, pretože si uvedomuje, že pre podnikanie je hlavne dôležité mať čo najmenej nevyplatených pohľadávok, určite nie mať nevystavené faktúry, ktoré mali byť už dávno vystavené, preto sa snaží tieto veci robiť priebežne. Rovnako čo zdedil, ale čo zdedila aj žalobkyňa bolo väčšie množstvo pohľadávok, ktoré neboli vyplatené. A nemôže presne zhodnotiť, či ich bolo viac počas pôsobenia žalobkyne alebo či aj nejaké vybavila, ale vzhľadom na to, že každý by začal od tých najväčších súm, tak bolo tam z jeho pohľadu dosť takých pohľadávok, ktoré mali byť už dávno aspoň rozriešené. Avšak ak ich aj riešila, tým, že mu neodovzdala agendu tak, ako sa to štandardne robí, tak nemohol pokračovať práve v takýchto chúlostivých veciach, ktoré sú dôležité pre firmu a musel začať s tým všetkým odznova.
V odpovediach na otázky svedok ďalej uviedol, že ceny naťažené v systéme na otvorenom účte nekorešpondovali s cenami, ktoré boli na objednávkach. Bolo to tým, že tam bola zle zaúčtovaná DPH, ale na podrobnosti sa už nepamätal. Z jeho strany sa jednalo o pracovný pomer. Nespomínal si ,že by mu žalobkyňa dala pokyn, ktorý by bol pre neho nezmyselný alebo protichodný, nebál sa jej. Ich pracovné pomery sa prelínali asi len tri týždne, okrem toho to bola zmenná prevádzka a za ten čas
k nejakým konfliktným situáciám nedošlo. Priamo konflikt medzi žalobkyňou a konateľom žalovaného nezaregistroval, bol na recepcii, ale môže to vyhodnotiť tak, že žalobkyni sa nepodarilo získať rešpekt jej tímu z pozície lídra tímu, rešpektovali ju len ako nadriadenú. Jej prácu nekontroloval, bol jej podriadený, k agende sa dostal až po jej odchode. Nepamätá si, či potreboval nejakú pomoc od nej, ale myslí si, že ak áno, tak mu ju neodmietla poskytnúť. Po jej odchode došlo k úprave pracovnej zmluvy a jeho povýšeniu. Určite sa spýtal vedenia, či má nejaké informácie aké boli plány s tými otvorenými účtami a prečo sú otvorené, avšak potom väčšinou si sám zistil z objednávok, z mailov o čo ide, aby to mohol uzavrieť. Konkrétne to riešil s pani L. alebo s účtárkou. Pani L. bola vtedy marketingová manažérka, pretože marketingová manažérka má na starosti vzťahy s rezervačnými portálmi, resp. kanálmi. Myslel tým Q.. Úsek recepcie je potom zodpovedný za to účtovanie. Nedisponoval s informáciou, že žalobkyňa nemohla v tom čase riešiť otvorené účty, nakoľko tam boli zmeny na pozícii účtovníčky ale uviedol, že si matne spomína, že tam došlo k zmene na poste účtovníčky, ale on sa o to nestaral, riešil si svoje záležitosti. Pomoc účtovníčky nepotreboval, potreboval len vedieť, či je nejaký problém, či existuje z jej pohľadu niečo, prečo to nie je vystavené a keď ona povie, že nie, tak on to ďalej riešil. Interný pracovný manuál vypracovával asi mesiac a pol. Vypracovával ho postupne, dôležité veci zoskupil cca za 3 dni, t.j. veci týkajúce sa priamo systému, v ktorom pracujú recepční a potom dopĺňal veci, ktoré sa týkajú technického vybavenia. Na každej recepcii je asi jedna A4, kde sú uvedené úplne základné veci ako pracovný čas a podobne, ktoré potom pridal do tohto manuálu, ale začal s prázdnym dokumentom, ktorý mal ku koncu nejakých 30-40 strán. Ak aj vypracovala žalobkyňa nejaký manuál, on o tom nevedel, chcel ho urobiť po svojom. Nepamätal si, že by ho videl, lebo naozaj mu to už splýva. Po nahliadnutí do 4 dokladov ohľadom pohľadávok za hotelové služby, ktoré neboli hosťom vyúčtované v čase pôsobenia žalobkyne svedok uviedol, že doklad K. s.r.o. na sumu 109,65 EUR - považuje za rutinnú faktúru, čiže táto faktúra mala byť vystavená, doklad za izbu č. 302 na sumu 14,95 EUR - je to určite nejaký špecifický účet ale nevidí dôvod, prečo by to malo byť na tom otvorenom účte, takže ak je to niečo nesprávne naťažené (zaúčtované), tak to malo byť vystornované, pričom stornovať to mal vedúci recepcie, doklad O. H. - je to účet z reštaurácie 6,30 EUR, ak to bolo niečo nesprávne, malo to byť vystornované, stornovať to mala vedúca recepcie v súčinnosti možno s vedúcim reštaurácie alebo prevádzkarom, lebo sú to 2 systémy, ktoré sú prepojené, príp. ak to niekto z recepcie naúčtoval nesprávne, malo mu to byť zosobnené, doklad
- R. Maliňák 437,40 EUR- tým, že je to hosť, ktorý odišiel bez zaplatenia, je to chyba tímu recepcie, vždy ho niekto ubytováva, niekto mu vystavuje účet, avšak keď ten hosť odišiel bez zaplatenia, je na vedúcom recepcie, aby dojednal s vedením podmienky uzavretia účtu, prípadne zosobnenie ušlých tržieb. Žalobkyňa to asi neurobila, alebo nestihla urobiť. Povinnosť vypracovať interný pracovný manuál vzhľadom na to, že to bola jedna z 1. úloh, ktoré dostal, vie, že to mala robiť ona a preto to musel ako 1. úlohu robiť aj on. Počul o prípadoch, kedy na otázky recepčného nereagovala tým, že by mu dala tú informáciu, ale povedala mu, aby si to zistil sám, tým myslel aj to, čo uvádzal vyššie ohľadom získania si prirodzeného rešpektu. Skôr by povedal, že mu odvrkla. Podrobnosti uviesť nevedel.
Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.
Účastníci konania sa dňa 29.03.2011 dohodli ústnou formou na uzavretí mandátnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný poveril žalobkyňu riadením hotelového úseku - recepcie a na mesačnej odmene vo výške 1.100,- EUR.
Žalovaný predložil súdu interný pracovný manuál hotelovej recepcie, ktorý označil ako „pôvodný manuál“, pričom žalobkyňa nespochybnila, že sa na recepcii nachádzal, bola s ním oboznámená a v plnom rozsahu sa ním pri výkone svojej funkcie riadila.
Žalobkyňa za prvý mesiac vykonávania činnosti od 01.04.2011 do 30.04.2011 vystavila a doručila žalovanému faktúru č. 02/2011 zo dňa 10.05.2011 splatnú dňa 15.05.2011 v dohodnutej výške 1.100,- EUR, ktorú žalovaný prevodom na účet dňa 13.05.2011 zaplatil. Dňa 13.06.2011 žalovaný ústne mandátnu zmluvu žalobkyni vypovedal a k uvedenému dňu žalobkyňa aj skončila s vykonávaním dohodnutej činnosti u žalovaného.
Za obdobie vykonávania činnosti od 01.05.2011 do 13.06.2011 vystavila a dňa 28.06.2011 doručila žalovanému faktúru č. 03/2011 zo dňa 22.06.2011 splatnú dňa 30.06.2011 v alikvotnej výške 1.525,- EUR.
V mailovej správe zo dňa 28.06.2011 konateľ žalovaného reagoval na predmetnú faktúru: „Toto nie je úplne v poriadku. Potrebujeme faktúru za celkový čas, kedy ste poskytovali služby, a táto posledná, ktorú posielate, je vlastne vyúčtovacia faktúra. Na prvé platby, ktoré sme Vám posielali totiž nemáme žiaden titul ani doklad. M.K.“
V ďalšej mailovej správe zo dňa 28.06.2011 konateľ žalovaného uviedol:“ Ešte som to konzultoval s ekonómkou, hovorí, že je tam treba ešte okrem toho, čo som Vám písal ja, doložiť zmluvu o poskytovaní služby, ktorú fakturujete. Takže mi pošlite ešte návrh zmluvy, ktorú hneď podpíšeme, aby sme mohli urobiť aj úhradu a mať všetko v poriadku tak ako má byť. m.k.“
Žalobkyňa mailom zo dňa 18.11.2011 doručila žalovanému písomný návrh mandátnej zmluvy.
Mailom zo dňa 14.12.2011 žalovaný prostredníctvom zamestnankyne ekonomického oddelenia opätovne poslal pripomienky k navrhnutému konceptu, požadoval opätovné doručenie faktúr a súpisu vykonaných prác a žiadal opraviť poslednú faktúru o čiastku 504,14 EUR, ktorá mala predstavovať sumu, ktorá nebola hosťom vyfakturovaná. V tomto maili sa prvý raz spomína škoda, ktorá žalobkyňou mala byť spôsobená avšak nie vo výške uplatnenej zo strany žalovaného v priebehu konania.
K dodatočnému podpísaniu mandátnej zmluvy nedošlo.
Podľa § 566 ods. 1,2 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Podľa § 571 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
Podľa § 573 Obchodného zákonníka mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov prevzatých inými osobami v súvislosti so zariaďovaním záležitosti.
V prípade ak mandatár v mene mandanta pri zariaďovaní dojednanej obchodnej záležitosti uzavrie zmluvu s treťou osobou, má právny vzťah založený touto zmluvou samostatný právny režim a existuje len medzi mandantom a treťou osobou. Mandatár z takto uzavretej zmluvy nie je zaviazaný, ani nezodpovedá za riadne splnenie záväzku tretej osoby z tejto zmluvy.
Podľa § 754 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). Za
ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že pohľadávky žalovaného vzniknuté podľa zmlúv o ubytovaní, uzavretých v zmysle Občianskeho zákonníka, nemožno prenášať na mandatára, pokiaľ to nebolo dohodnuté v mandátnej zmluve, prípadne formou ručiteľského záväzku.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti (kauzálny nexus).
Žalovaný odôvodnil uplatnenú zľavu z odmeny pri použití analogie legis ustanoveniami § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka (zľava z kúpnej ceny); § 507 ods. 1, § 597 ods. 1, § 623 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zľava z titulu dodania vadného tovaru); § 674 a nasl. Občianskeho zákonníka (zľava z titulu obmedzeného užívania prenajatej veci). Je potrebné dodať, že zľavy sú upravené ešte v mnohých ďalších ustanoveniach Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka prípadne v ďalších zákonných a podzákonných normách.
Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Citované ustanovenie je podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovením kogentným, Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu mandátnej zmluvy, uzavretie ktorej ako typu zmluvy nebolo medzi účastníkmi konania sporné, nie je preto dôvod ani zákonný rámec na horeuvedené použitie analogie legis.
Pokiaľ ide o citované námietky žalovaného ohľadne nedostatkov v práci poukazoval na znenie mandátnej zmluvy vypracovanej žalobkyňou (resp. jej právnym zástupcom) na základe požiadavky žalovaného (podmieňoval tým vyplatenie spornej faktúry) spätne, ktorá však nikdy podpísaná nebola. Žalovaný nepreukázal v predmetnej zmluve vymedzenie vzájomných práv a povinností (nie sú vymedzené ani v „pôvodnom manuáli“), z porušenia ktorých by mohli byť vyvodené dôsledky so zmluvne vymedzenou špecifikáciou týchto dôsledkov.
Žalovaný nepreukázal doručenie výpovede žalobkyni v písomnej podobe, tak ako ju predložil súdu; k 13.06.2011 nebol urobený žiadny záznam o odovzdaní dokladov, agendy a ich kontrole, žalovaný nepreukázal vykonanie akejkoľvek kontroly a jej výsledky.
Rozporuplnými výpoveďami svedkov, ktorý vnímali veci väčšinou sprostredkovane a ich vnímanie bolo značne ovplyvnené osobnými vzťahmi (za situácie, keď v hoteli nebol presne stanovený a vypracovaný manuál, ktorý by konkrétne a podrobne upravoval práva a povinnosti na jednotlivých pracovných pozíciách, resp. funkciách ) nemožno preukazovať či dokonca nahrádzať obsah mandátnej zmluvy.
Podľa § 153a) ods. 1,2 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku. Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania
nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol nárok žalobkyne jednoznačne preukázaný, výšku fakturovanej odmeny určil po dohode s ňou sám konateľ žalovaného, prvú faktúru žalovaný uhradil v plnej výške, úhrada spornej faktúry bola zo strany žalovaného po výpovedi mandátnej zmluvy podmienená najskôr vypracovaním mandátnej zmluvy zo strany žalobkyne spätne k dátumu vzniku právneho vzťahu, k čomu nedošlo, následne si uplatnil náhradu škody v sume 504,14 EUR (mail zo dňa 14.12.2011), ktorá nezodpovedá náhrade škody uplatnenej v tomto konaní, žalovaný nárok žalobkyne čiastočne uznal v sume 194,20 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. od 15.07.2011 do zaplatenia, ktorú sumu však doposiaľ neuhradil. Nebolo preukázané naplnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (porušenie povinnosti zo záväzku, alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku, príčinná súvislosť) ani zákonných či zmluvných predpokladov uplatnenia zľavy.
Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie predmetnej faktúry vo výške žalovanej istiny.
Ďalšie dokazovanie súd vzhľadom na sporový charakter konania, v ktorom povinnosť preukázať skutkové tvrdenia a označiť na ich preukázanie relevantné dôkazy zaťažuje výlučne účastníkov konania, nevykonal (§ 120 ods.1,4 O.s.p.).
Okrem zaplatenia odmeny si žalobkyňa v konaní uplatnila aj úroky z omeškania za oneskorenú úhradu predmetnej faktúry v zákonnej výške, pričom ako je už uvedené žalovaný uznal úroky z omeškania zo sumy 194,20 EUR vo výške 9,25 % p.a. od 15.07.2011 do zaplatenia.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka prvej vety dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s účinnosťou od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka ak nie je čas plnenia dohodnutý, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Sadzba hlavných refinančných operácií, ktorá sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa § 17 ods. 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (č. 659/2007 Z.z.) bola ku dňu 01.07.2011 vo výške 1,25 % p.a..
Podľa uvedeného zákonného ustanovenia zaviazal súd ďalej žalovaného na zaplatenie žalobkyňou požadovaných zákonných úrokov z omeškania vo výške špecifikovanej vo výroku rozsudku zo žalovanej istiny za obdobie omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej faktúry do zaplatenia.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 73 ods. 1,2,3 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74. Nárok na cestovné má aj osoba zúčastnená na konaní, ktorá býva alebo pracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, ak použila miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 (zásady úspechu) a s tým súvisiacich citovaných zákonných ustanovení a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 91,50 EUR a cestovného na pojednávania dňa 01.10.2013, 23.09.2014, 18.12.2014 v cene obvyklého cestovného Hrabušice - Bratislava a späť = 16,22 EUR x 2 = 32,44 EUR x 3 pojednávania = 97,32 EUR (spolu 188,82 EUR) a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 777,56 EUR. Náhrada trov právneho zastúpenia podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení zmien a doplnkov podľa § 10 ods. 1, ods. 2, § 13 ods. 3, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 pozostáva z odmeny za osem úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (01.10.2013) - 71,37 EUR, účasť na pojednávaní dňa 1.10.2013 (8:30-10:55) - 142,74 EUR, písomné vyjadrenie vo veci samej (20.01.2014) - 71,37 EUR, porada s klientom podľa predloženého špecifikovaného zápisu zo dňa 23.09.2014 (10:00-11:15) - 71,37 EUR, účasť na pojednávaní dňa 23.09.2014 (12:30-16:00) - 142,74 EUR, písomné vyjadrenie vo veci samej (18.11.2014) - 71,37 EUR, porada s klientom podľa predloženého špecifikovaného zápisu zo dňa 17.12.2014 (17:00-18:00) - 71,37 EUR, účasť na pojednávaní dňa 18.12.2014 (8:30-10:40) - 71,37 EUR + 2 x 7,81 EUR a 6 x 8,04 EUR režijný paušál. Náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v O. banke, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má proti všeobecným náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.