Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-102-2022.pdf
PDF · 115.47 KB
Case nature
Subarea
31Cob/102/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: Peter Rokyčák - ROKYSTAV, s miestom podnikania 023 12 Svrčinovec 637, IČO: 43 968 716, zastúpeného splnomocnencom: MATUŠÍKOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, IČO: 53 539 087, proti žalovanému: S Racing, spol. s r. o., so sídlom 919 01 Zvončín 73, IČO: 36 267 201, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 60Cb/98/2022-109 zo dňa 18. novembra 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 3, § 326 ods. 1, 2, § 343 ods. 1, 2, § 344 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobca osvedčil, že medzi mím a žalovaným bola dňa 28.1.2020 uzatvorená Zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dielo, a to stavbu „AUTOUMYVÁREŇ“ na pozemku parcely CKN č. 4579/22, nachádzajúcej sa v k. ú. A., za celkovú cenu uvedenú v bode 3.2 vyplývajúcu z položkového rozpočtu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, v súlade s overenou platnou projektovou dokumentáciou, podľa tejto zmluvy a to riadne a v dohodnutom čase (čl. II Zmluvy, bod 2.1). Cena za zhotovenie predmetu zmluvy v rozsahu čl. II. (III.) Zmluvy bola stanovená dohodou zmluvných strán v zmysle zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách vo výške 189.000,02 eur (+DPH vo výške 37.800,00 eur), teda spolu 226.800,02 eur (čl. II. bod 3.1 a 3.2 Zmluvy). V zmysle bodu 3.2 Zmluvy, v cene sú započítané všetky náklady na vykonanie diela podľa tejto zmluvy, najmä náklady na prácu, mechanizmy, materiály, zariadenie staveniska, dopravu, ochranné opatrenia v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok. V zmysle bodu 3.5 Zmluvy, cena za dielo, dohodnutá podľa položkového rozpočtu, sa nesmie bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny. Podľa bodu 3.7 Zmluvy, zhotoviteľ sa zaväzuje zhotoviť aj práce naviac, t.j. práce nad rozsah diela vymedzeného v tejto zmluve ako i práce vyplývajúce zo zmeny projektovej dokumentácie. Cena za zhotovenie týchto prác a podmienky každého prípadu vykonania týchto prác budú zmluvnými stranami dopredu dojednané a následne premietnuté do osobitného dodatku k tejto zmluve, kde bude dohodnutý dopad týchto prác na termín zhotovenia diela. Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo na zhotovenie stavby AUTOUMYVÁREŇ Senec, č.p. 4579/22 uzavreli žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ, pričom v Dodatku č. 1 absentuje dátum jeho podpisu oboma stranami. Čl. II, bod 1 Dodatku č. 1 uvádza, že predmetom dodatku k Zmluve o dielo je dohoda objednávateľa a zhotoviteľa na rozšírení predmetu plnenia o objekty vybudované v nasledovnom rozsahu nad rámec Zmluvy o dielo: vjazd v sume 93.000,00 eur, ČOV + sedimentálne
nádrže v sume 25.000,00 eur, Oplotenie s protihlukovou funkciou v sume 40.000,00 eur, Štrkový vankúš v sume 80.000,00 eur, Bezpečnostný a kamerový systém v sume 14.500,00 eur, Sadové úpravy v sume 10.000,00 eur, Zastrešenie v sume 20.000,00 eur, celková cena 282.500,00 eur bez DPH (o túto cenu sa má v zmysle dodatku navýšiť cena za dielo dohodnutá v Zmluve o dielo zo dňa 28.1.2020). Z predložených listov vlastníctva vyplynulo, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností na nich uvedených, pričom tieto sú zaťažené záložným právom (na LV č. XXXX B. XXXX v prospech C. D. E. F. B. A. B. a na LV č. XXXXX v prospech fyzickej osoby). V zmysle čl. VI Zmluvy o dielo, bodu 6.2, podkladom pre úhradu ceny za dodávky a práce, alebo čiastkové plnenie bude súpis prác zhotoviteľa. Prílohou faktúry bude položkový rozpis skutočne vykonaných prác a ich cena, uvedená v prílohe k tejto zmluve, ktoré budú odkontrolované a potvrdené stavebným dozorom alebo objednávateľom do dvoch dní od ich obdržania. Ak súpis prác nebude obsahovať súpis skutočne vykonaných prác a výkonov odsúhlasených stavebným dozorom alebo objednávateľom, objednávateľ je oprávnený ho vrátiť zhotoviteľovi na doplnenie. V takom prípade sa preruší plynutie lehoty splatnosti a nová lehota splatnosti začne plynúť doručením opraveného, príp. doplneného súpisu prác objednávateľovi; podľa bodu 6.3 bola dohodou zmluvných strán lehota splatnosti faktúr vystavených v zmysle uvedeného 15 dní po ich odsúhlasení objednávateľom.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neopísal také skutočnosti, ktoré by hodnoverne osvedčili dôvodnosť a trvanie jeho nároku. Vo svojom návrhu uviedol, že cena diela bola (v dôsledku zmien projektu) vo výške 679 407,83 eur, pričom žalovaný mu do dňa podania návrhu uhradil len sumu 438.302,02 eur, čo nedosahuje ani len dojednanú cenu diela - 471.500,02 eur bez DPH. Zo Zmluvy o dielo č.l. III, bod 3.7 vyplýva, že zhotoviteľ sa zaväzuje zhotoviť akékoľvek práce naviac, teda práce nad rozsah diela uvedeného v zmluve ako i práce vyplývajúce zo zmeny projektovej dokumentácie, pričom cena za zhotovenie týchto prác a podmienky každého prípadu vykonania týchto prác budú zmluvnými stranami dopredu dojednané a následne premietnuté do osobitného dodatku k tejto zmluve. Žalobca v tejto súvislosti predložil len jeden nedatovaný Dodatok k Zmluve o dielo - Dodatok č. 1, v zmysle ktorého sa strany dohodli na vykonaní prác naviac v sume 282.500,00 eur bez DPH (pôvodne dojednaná cena za dielo bola v sume 226.800,02 eur (DPH predstavuje sumu vo výške 37.800,00 eur). Žalobca teda neosvedčil, že cena za zhotovenie diela bola vo vyššej hodnote a teda neosvedčil ním uplatnený nárok na zaplatenie 241.105,81 eur s príslušenstvom. Žalobca neosvedčil, že by medzi stranami existovalo zmluvné dojednanie alebo osobitná dohoda, že cena za zhotovenie diela bude podliehať zmenám projektu v dôsledku ich objednania zo strany stavebného dozoru (a teda iným spôsobom než je uvedené v bode 3.7 Zmluvy o dielo). Stavebný dozor mal v zmysle bodu 6.2 len odkontrolovať a potvrdiť položkový rozpis skutočne vykonaných prác a ich cenu, nie odsúhlasovať zmenu projektu a následne zmenu ceny za zhotovenie diela. Vzhľadom na neosvedčenie dôvodnosti a trvania žalobcom uplatneného nároku vo výške 241.105,81 eur s príslušenstvom súd nemal za preukázanú dôvodnosť zásahu do majetkovej sféry žalovaného zriadením zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrh v celom rozsahu zamietol.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, nakoľko nárok na úhradu nákladov za akékoľvek naviac práce mohol podľa súdu požadovať iba v prípade, ak by tieto boli dojednané osobitným dodatkom k Zmluve o dielo, pričom ani schválenie zmien projektu zo strany stavebného dozoru žalovaného nemá zakladať takýto nárok žalobcu, keďže úlohou stavebného dozoru malo byť výslovne iba kontrolovať a potvrdiť položkovitý rozpis skutočne vykonaných prác a ich cenu a nie odsúhlasovanie zmien projektu a teda aj zmenu ceny zhotoveného diela. Dôvodil, že jednoznačne osvedčil všetky skutočnosti potrebné pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom dôvody pre zamietnutie návrhu žalobcu uvádzané súdom v napadnutom uznesení v kontexte predložených dôkazov neobstoja. Napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti a zjavnej arbitrárnosti, čím súd zároveň vydaním takéhoto uznesenia porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 46 Ústavy SR. Uznesenia o nariadení zabezpečovacích opatrení musia byť riadne odôvodnené tak, aby boli preskúmateľné, presvedčivé a nepôsobili arbitrárne. Podľa žalobcu sa súd až neprimeraným spôsobom vo vzťahu k podmienkam pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia a ustálenej súdnej praxe zaoberal otázkami, ktoré budú predmetom rozhodovania až vo veci samej, čo odporuje princípom ovládajúcim konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ súd skúmal návrh do
hĺbky, mal vyhodnotiť aj obsah konkrétnych uhradených faktúr zo strany žalovaného a konkrétnych k nim priložených súpisov vykonaných prác (priložených k návrhu ako aj k žalobe vo veci samej, z ktorých je zrejmé, že žalovaný iba na základe zmluvy o dielo uhrádzal žalobcovi faktúry, ktoré obsahovali naviac práce, ktoré neboli dojednané osobitným písomným dodatkom k zmluve o dielo a ktoré boli vykonané práve len na základe toho, že tieto práce v rámci zhotovovania diela a zmeny projektu objednával a odsúhlasoval stavebný dozor žalovaného v priebehu zhotovovania diela. V danom čase žalovaný, ani stavebný dozor nerozporovali, že súpisy vykonaných prác sú navýšené oproti cene uvedenej v rozpočte pre tie ktoré práce a jednotlivé faktúry k nim vystavené riadne uhradil. Žalovaný začal rozporovať naviac práce (bez ktorých by sa dielo dokončiť nedalo) až v okamihu, keď už mal odovzdané celé riadne zhotovené dielo a kedy už vedel, že ho môže užívať aj bez toho, aby čokoľvek ďalšie žalobcovi zaplatil, čím sa však celkom jasne na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a konal v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Touto skutočnosťou sa však súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nezaoberal. Súd pritom musí v konaní vo veci samej posudzovať aj správanie sa sporových strán v priebehu plnenia zmluvy, dodržiavanie zásad poctivého obchodného styku (§ 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ďalej len „OBZ“) a celkové zvyklosti medzi sporovými stranami (§ 1 ods. 2 OBZ), keďže v predmetnom prípade nejde o prvé dielo, ktoré žalobca pre žalovaného zhotovoval, pričom vždy postupovali medzi sebou rovnako a žalovaný nikdy nemal problém s úhradou naviac prác, ktoré boli skutočne zhotovené a neboli dojednané osobitným dodatkom k zmluve, ak boli objednané stavebným dozorom tak, ako aj v tomto prípade. Uvedené okolnosti sa však budú preukazovať až dokazovaním vo veci samej, a to okrem navrhovaného znaleckého posudku aj listinným dôkazom - reportami zo stavby a stavebným denníkom, tak zrejme aj výsluchmi svedkov, a to okrem žalobcu aj stavebného dozoru. Súd sa absolútne nedôvodne zaoberal týmito skutočnosťami bez toho, aby mal žalobca možnosť ich v konaní vo veci samej riadne preukázať a vysvetliť, čím však okrem toho že prekročil rámec a účel konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, toto svoje hodnotenie nakoniec ani riadne neodôvodnil. Preto žalobca v prvom rade z dôvodu nedostatkov odôvodnenia napadnutého uznesenia namieta jeho absolútnu nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť, keďže toto v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP neobsahuje riadne hodnotenie žalobcom predložených dôkazov, práve naopak, súd, ak už chcel posudzoval odôvodnenosť nároku nad rozsah osvedčovacej povinnosti v tomto type konania, sa obsahom niektorých žalobcom predložených dôkazov vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ich z hľadiska podstaty nároku uplatneného vo veci samej. Tým zároveň podľa názoru žalobcu došlo k zásadnému porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 Ústavy SR, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle § 365 písm. b) CSP.
Podľa žalobcu tiež súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav osvedčený žalobcom predloženými dôkazmi a celú vec nesprávne právne posúdil (§ 365 písm. f/ a písm. h/ CSP). Vydanie zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti by malo splniť základný účel, a to predídenie obave, že exekúcia bude ohrozená. V zásade stačí, ak navrhovateľ osvedčí odôvodnenosť svojho návrhu v určitej rozumnej miere, kde sa javí, že jeho návrh nie je na prvý pohľad bezdôvodný, a na druhej strane osvedčí aj skutočnosť, že je v danej veci daná dôvodná obava, že budúca exekúcia môže byť ohrozená. Právny názor, že samotný nárok by mal byť osvedčený bez existencie zásadných nezrovnalostí, nemusí byť však nepochybne preukázaný, je obsiahnutý aj v rozsiahlej rozhodovacej praxi súdov, pričom ustanovenia o neodkladnom opatrení sa primerane vzťahujú aj na zabezpečovacie opatrenie (344 CSP ). Žalobca v návrhu jednoznačne osvedčil skutočnosť, že medzi ním a žalovaným existuje právny vzťah založený zmluvou o dielo, čo nespochybnil ani súd prvej inštancie. Pokiaľ však ide o konkrétny obsah tohto zmluvného vzťahu, ním založené práva a povinnosti a konkrétne nároky z vykonaných prác a najmä naviac prác, súd sa v tomto smere neprimerane pustil do hodnotenia dôvodnosti uplatnenej pohľadávky, ako by išlo o hodnotenie vo veci samej, pričom ich však nevyhodnotil komplexne, no vybral len niektoré čiastkové kritériá vo vzťahu k tomu, že zmluva vyžadovala na nároky za naviac práce písomný dodatok. Vôbec však už nezobral do úvahy ostatné okolnosti, ktoré rovnako významným spôsobom vykladajú obsah zmluvného vzťahu a konkrétne zvyklosti, založené medzi zmluvnými stranami aj minulou spoluprácou, čo je rovnako rozhodujúce pre výklad vôle zmluvných strán, no najmä aj pre posúdenie dôvodnosti a trvania nároku. Takýto postup je rozporný so základnými zásadami ovládajúcimi rozhodovanie o zabezpečovacom opatrení, najmä zásadou iba osvedčovania tvrdených skutočností, nie riadneho dokazovania a zároveň zásadou potreby dočasnej úpravy pomerov do času rozhodnutia vo veci samej, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie zo strany súdu z dôvodu nesprávnej aplikácie procesných ustanovení. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je navrhovateľ povinný osvedčiť: a) kvalifikovaný návrh; b) spôsobilý predmet záložného práva; c) potreba
zabezpečenia peňažnej pohľadávky; d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Žalobca svojím návrhom a priloženými dôkazmi (vrátane žaloby vo veci samej) osvedčil všetky uvedené skutočnosti. Súd nesprávne posúdil dostatočné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, teda existenciu samotnej pohľadávky žalobcu a predčasne bez vykonania potrebného dokazovania vo veci samej prejudikoval aj svoje rozhodnutie, čo je neprípustné. Je síce pravdou, že zmluvou o dielo bola dojednaná určitá cena diela, avšak táto bola určená na základe neúplného položkovitého rozpočtu, ktorý bol zostavený na základe výkazu výmer vychádzajúceho z projektovej dokumentácie, ktorá bola zostavená na účel stavebného konania - teda v zjednodušenej podobe. V priebehu zhotovenia diela sa však projekt menil a bez jeho zmien by nebolo možné dielo zhotoviť do podoby tak, aby dielo bolo užívateľné, resp. v zásade by ani nebolo možné ho zhotoviť vôbec. Tohto si bol žalovaný plne vedomý a od počiatku prebiehala spolupráca tak (ako to bolo medzi sporovými stranami bežné už aj v minulosti) že stavebný dozor, ktorý zastupoval pri výstavbe práve žalovaného, zostavoval reporty stavby, ktoré tvorili súčasť stavebného denníka, a v ktorých každý deň na stavbe zaznamenával všetky práce, ktoré je potrebné vykonať pre riadne zhotovenie diela v súvislosti so zmenami oproti pôvodnému projektu, pričom podľa týchto záznamov stavebného dozoru žalobca postupoval pri jeho zhotovovaní. Žalovaný preto prostredníctvom stavebného dozoru objednával u žalobcu jednotlivé práce, ktoré sa vykonávali nad rozsah dohodnutý zmluvou práve z dôvodu zmien projektovej dokumentácie, ku ktorej dochádzalo v priebehu zhotovovania diela. Tým, že stavebný dozor tieto objednávky robil prostredníctvom e-mailu zasielanými reportami zo stavby, ktoré tvorili súčasť stavebného denníka, išlo o písomné objednávky. Tieto skutočne vykonané práce na konci dňa žalobca premietol do súpisov vykonaných prác, ktoré boli následne vyfakturované jednotlivými faktúrami doručenými žalovanému, kde vždy v každej faktúre bol priložený aj pôvodný rozpočet a skutočne vykonané práce. Napriek tomu, že v každej jednej faktúre boli naviac práce, ktoré boli vykonané nad rozsah dojednaného rozpočtu a neboli osobitne iným spôsobom dojednané než objednávkou stavebného dozoru žalovaného, žalovaný tieto naviac práce až do riadneho odovzdania diela riadne uhrádzal. Je preto celkom zrejmé, že takáto bola dohoda strán a takýmto spôsobom dochádzalo k zhotovovaniu diela nie len v zmysle zmluvy o dielo, no aj v minulosti pri iných spoluprácach. Je nesporné, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 438.302,02 eur ako cenu diela skutočne vykonaných prác, teda vrátane naviac prác bez toho, aby ich akokoľvek rozporoval, či odmietal uhradiť, a to len na základe toho, že tieto práce objednal a odsúhlasil jeho stavebný dozor. Až následne, keď už dielo bolo zhotovené a odovzdané a teda žalovaný vedel, že už nemusí v zásade nič zaplatiť a môže dielo užívať a prijímať profit z prevádzkovania autoumyvárky, odmietol ostatné naviac práce, ktoré boli riadne objednané z jeho strany a vykonané zo strany žalobcu, zaplatiť. Takéto konanie je rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, dobrými mravmi a nakoniec aj obchodnými zvyklosťami, ktoré vznikli dovtedy medzi sporovými stranami, ktoré spolupracujú už dlhodobejšie a aj preto sa žalobca spoliehal na to, že s úhradou týchto prác nebude žiaden problém. Záverom žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/51/2014, ktorým súd odmietol dovolanie podané proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/121/2013, v ktorom konaní súd priznal žalobcovi nárok založený na obdobnom skutkovom základe, ako je nárok uplatnený v tomto konaní zo strany žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania na oboch stupňoch v rozsahu 100%.
V súlade s ust. § 329 ods. 1 CSP, odvolací súd doručil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie ako aj odvolanie žalobcu žalovanému. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto je ho potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či boli v danom prípade splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia, zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu.
Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.
Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia – potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní. Základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu potom zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
V predmetnej právnej veci sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že žalovaný mu neuhradil celkovú cenu zhotoveného diela v zmysle vystavených faktúr, pričom existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená z dôvodu, že na nehnuteľnostiach žalovaného viaznu záložné práva. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku, pretože neosvedčil, že cena za zhotovenie diela bola vo vyššej hodnote (požadovaných 241.105,81 eura) a neosvedčil, že by medzi stranami existovalo zmluvné dojednanie alebo osobitná dohoda, že cena za zhotovenie diela bude podliehať zmenám projektu v dôsledku ich objednania zo strany stavebného dozoru, teda iným spôsobom, než je uvedené v bode 3.7 zmluvy o dielo.
Žalovaný v odvolaní namietal predovšetkým to, že súd prvej inštancie posudzoval odôvodnenosť nároku vo veci samej nad rozsah osvedčovacej povinnosti v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom však neprihliadol na obsah niektorých žalobcom predložených dôkazov, vec nevyhodnotil komplexne, preto dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne právne posúdil.
Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, sú vzhľadom na subsidiárne použitie ustanovení o neodkladnom opatrení, rovnako aj osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a rovnako aj žalobcom osvedčená obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti).
Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku – t. j. v tomto prípade existencie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neprichádza do úvahy. Súd teda nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia uplatnený peňažný nárok žalobcu javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je tvrdenie žalobcu o existencii peňažnej pohľadávky voči žalovanému z objektívneho hľadiska presvedčivé a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie existencie peňažného nároku musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti danosti takéhoto nároku je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jeho neexistencie.
V danom prípade odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zatiaľ v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobou o zaplatenie ceny zhotoveného diela je očividne vylúčený. Žalobca v predmetnej veci v podanej žalobe ako aj v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poskytol dostatočný opis skutkového stavu, ku ktorému predložil príslušné listiny. Suma, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, pozostáva jednak zo zvyšku dohodnutej ceny diela a jednak zo sumy požadovanej za vykonané naviac práce. Žalovaný sa zatiaľ k žalobe nevyjadril, pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku však bude potrebné celú vec komplexne skutkovo i právne vyhodnotiť. Žalobca však v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia špecifikoval svoju konkrétnu pohľadávku tak, aby ju bolo možné dostatočne identifikovať tak, že tento jeho peňažný nárok v zmysle jeho skutkových tvrdení trvá a môže byť aj dôvodný. Preto považoval odvolací súd prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za splnenú.
Odvolací súd však je toho názoru, že v danom prípade predovšetkým nie je splnená druhá zo základných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie skutočnosti, že je existuje obava z ohrozenia exekúcie. Z podanej žaloby, ako aj návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že žalovaný je vlastníkom viacerých nehnuteľností (minimálne tých, na ktorých žalobca navrhoval zriadiť záložné právo). Ohrozenie exekúcie žalobca odôvodňoval len tým, že na týchto nehnuteľnostiach už viaznu záložné práva rôznych subjektov. Súd prvej inštancie zistil (ako vyplýva z predložených LV), že nehnuteľnosti na LV č. XXXX B. G. XXXX sú zaťažené záložným právom v prospech C. D. E. F. B. A. B.. a na LV č. XXXXX v prospech fyzickej osoby. Len z uvedeného však podľa odvolacieho súdu ohrozenie prípadnej exekúcie nevyplýva. Je celkom bežné, že podnikateľské subjekty si na rozvoj svojej podnikateľskej činnosti berú úvery, ktoré si banky pravidelne zabezpečujú záložným právom. Žalobca však neposkytol žiadne skutkové tvrdenia ohľadom toho, že by sa žalovanému v podnikaní nedarilo, že by mal problém so splácaním úverov, či záväzkov, že by sa zbavoval svojho majetku, prípadne by hrozil konkurz na jeho majetok. Len samotná skutočnosť, že žalobca má tvrdenú peňažnú pohľadávku voči žalovanému, na konštatovanie záveru o ohrození exekúcie nepostačuje. Z predložených listín je zrejmé, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľného majetku, podniká minimálne v oblasti Autoumyvárne, ktorá bola predmetom zmluvy o dielo. Zo skutkových tvrdení žalobcu a predložených listín nevyplynuli žiadne skutočnosti, že by žalovaný realizoval faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie, prípadne že by tu bola dôvodná obava alebo hrozba takýchto úkonov. Preto vzhľadom na neosvedčenie predpokladu obavy z ohrozenia
exekúcie v danom prípade, bolo nevyhnutné návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o nariadenie tohto zabezpečovacieho opatrenia, rozhodne o trovách tohto konania aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
- 2 -
31Cob/102/2022-
2122206695
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).