Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/462/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, proti povinnému: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. - G., o vymoženie 675,26 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č. k. -23, zo dňa 15.októbra 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 30,47 Eur do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora dňa 15.10.2001 vykonaním exekúcie na základe vykonateľných rozhodnutí Národného úradu práce Okresného úradu práce Bánovce nad Bebravou - Rozhodnutie č. 19/99 zo dňa 11.03.1999, č. 20/99 zo dňa 11.03.1999. Dňa 13.10.2014 bol súdu prvého stupňa doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel dňa 04.03.2014 a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. zo dňa 15.04.2014 zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zomrel a teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania súd prvého stupňa zistil, že dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľa, teda nie sú žiadni právni nástupcovia, ktorí by vstúpili do konania namiesto povinného a preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Trovy súdneho exekútora predstavujú spolu s hodnotou DPH sumu 30,47 Eur, na ktorých náhradu súd prvého stupňa zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 EP oprávneného vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v takom prípade znáša trovy oprávnený.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku a na to, že exekučné konanie začalo pred 01.02.2002. Oprávnený mal za to, že v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ale je tu daný dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Uviedol, že zastavenie exekúcie procesne nezavinil a nesúhlasil s uložením povinnosti platiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že súd prvého stupňa správne rozhodol o zastavení exekúcie, pretože hlavným dôvodom zastavenia bola nemajetnosť povinného.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 OSP na základe podaného odvolania oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v časti výroku o zastavení exekúcie potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne a v časti výroku o trovách exekúcie zmeniť v súlade s § 220 OSP.

Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (účinný do 31.01.2002) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 203 Exekučného poriadku (účinný do 31.01.2002) ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora Mgr. Martina Čekana so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, poverením č. 5301*001984 zo dňa 15.10.2001 vykonaním exekúcie. Jeho náhradníkom bol ustanovený Mgr. Bernard Janík so sídlom v Žiline. Súdny exekútor podal dňa 13.10.2014 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel ako nemajetný, a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 52,81 Eur.

V danej veci povinný v priebehu konania zomrel, t.j. stratil právnu subjektivitu. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ nezanechal žiaden majetok, keď dedičské konanie bolo ukončené uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.04.2014, č.k. -45, ktorým súd konanie pre nemajetnosť poručiteľa zastavil. V predmetnej veci však exekučné konanie začalo dňa 04.09.2001, a preto ho bolo v súlade s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku potrebné dokončiť podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, nakoľko podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, nebolo možné exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného.

Pochybenie súdu prvého stupňa v rozhodnutí o dôvode zastavenia však malo vplyv aj na správnosť napadnutého rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému.

Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento zomrel a dedičské konanie bolo zastavené vydaním z dôvodu, že povinný nezanechal žiadny majetok, a teda ako subjekt práv a povinností zanikol. Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného

poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - smrť povinného. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený u súdneho exekútora dňa 04.09.2001 a povinný zomrel dňa 04.03.2014, t. j. až po viac ako 12 rokoch po začatí exekučného konania. Odvolací súd ďalej konštatuje, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo dňa 04.09.2001. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať vzhľadom na citované prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby súd na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku, poukazuje pritom na citované ustanovenie v znení účinnom do 31.01.2002, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. , konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne a v časti výroku o trovách exekúcie zmenil v súlade s § 220 OSP tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.