Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9C/123/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci navrhovateľky: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L. X, J., zast. JUDr. Tatianou Chrenkovou, advokátkou, AK so sídlom A. Trajana 12, Piešťany, proti odporcovi: Ľobomír Antolík, IČO 34 666 401, s miestom podnikania Royova 1656/8, Piešťany, zast. Mgr. Andreou Šutovskou, advokátkou, AK so sídlom A. Hlinku 17, Piešťany, o zaplatenie náhrady mzdy a odchodného s príslušenstvom t a k t o

rozhodol:

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 755,32 eura s 9,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 654,10 eura od 01.09.2010 až do zaplatenia a odchodné vo výške 377,66 eura s 9,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 327,05 eura od 01.09. 2010 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 11.12.2012 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1 045,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1 045,80 eura od 01.09.2010 až do zaplatenia a náhradu trov konania.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že bola zamestnankyňou odporcu. Pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.04.2007. Odporca dňa 23.07.2010 odovzdal navrhovateľke listinu zo dňa 22.07.2010, ktorej obsahom bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa (t. j. /ďalej aj "ZP"/). Navrhovateľka sa domáhala v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. O uvedenom návrhu navrhovateľky bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. -46 zo dňa 03.10.2011, ktorým súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo neplatené; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2011.

Navrhovateľka ďalej vo svojom návrhu uviedla, že netrvala na tom, aby ju odporca zamestnával a teda na základe prevzatia písomného oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru dňa 23.07. 2010 došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou a to dňom 23.07.2010. Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že dňa 23.07.2010 jej vznikol nárok na starobný dôchodok, ktorý jej bol aj k tomto dňu priznaný.

S poukazom na pri prvom skončení pracovného pomeru si navrhovateľka uplatnila nárok na odchodné, ktorého výšku dovodila z pravdepodobného zárobku, ktorý by bola dosiahla na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2009 v sume 348,60 eura, keďže navrhovateľka bola v rozhodnom období práceneschopná.

Výšku uplatňovanej náhrady mzdy navrhovateľka vyčíslila na sumu 697,20 eura ako nárok na náhradu mzdy za dvojmesačnú výpovednú dobu.

Súčasne s uplatnenými nárokmi na náhradu mzdy za dvojmesačnú výpovednú dobu a nárokom na odchodné si navrhovateľka uplatnila z týchto nárokov aj úroky z omeškania vo výške 9,0% ročne a to od 01.09.2010 z jednotlivých nárokov, keďže podľa pracovnej zmluvy bol dohodnutý výplatný termín k poslednému dňu nasledujúceho mesiaca a pracovný pomer sa skončil dňa 22.07.2010, teda najbližší výplatný termín bol dňa 31.08.2010.

Podaním zo dňa 07.10.2014 navrhovateľka zobrala svoj návrh v časti o zaplatenie istiny 140,13 eura späť, o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 12.11.2014 tak, že konanie v tejto časti zastavil.

O návrhu zo dňa 04.11.2014 došlého súdu dňa 05.11.2014 a návrhu zo dňa 20.11.2014 došlého súdu dňa 24.11.2014 na zmenu návrhu súd rozhodol na pojednávaní dňa 26.11.2014 tak, že pripustil zmenu návrhu spočívajúcu v tom, že navrhovateľka sa ďalej domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej sumu 755,32 eura titulom náhrady mzdy spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 654,10 eura od 01.09.2010 až do zaplatenia a zaplatiť jej sumu 377,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 377,66 eura od 01.09.2011 až do zaplatenia a náhradu trov konania.

Navrhovateľka zaplatila súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 21,50 eura.

Odporca po doručení návrhu na začatie konania nevyužil svoje právo vyjadriť sa k veci.

Vo veci boli súdom na prejednanie veci nariadené viaceré pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa podaným návrhom, výsluchom navrhovateľky a odporcu, prednesmi právnych zástupcov oboch účastníkov konania, oboznámením sa listinnými dôkazmi a to: kópiou titulnej strany rozsudku Okresného súdu Piešťany, č. k. -16, kópiou uznesenia Okresného súdu Piešťany, č. k. -64 zo dňa 11.07.2012, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2009, Výzvou právnej zástupkyne navrhovateľky adresovanej odporcovi zo dňa 16.07.2012, Vyjadrením odporcu zo dňa 20.07.2012 na výzvu navrhovateľky zo dňa 16.07.2012, Výpisom zo živnostenského registra odporcu zo dňa 22.04.2014, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 22.09.2014, Čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 07.10.2014, Listom právnej zástupkyne navrhovateľky adresovaným odporcovi zo dňa 30.07.2010, Mzdovým listom navrhovateľky vystavený odporcom zo dňa 29.01.2010, Nájomnou zmluvou na pozemok zo dňa 01.10.2010, Čestnými prehláseniami odporcu bez uvedenia dátumu ich vystavenia založených na číslach listov 71 až 75 spisu, kópiami pokladničných dokladov založených na čísle listu 76 spisu, čiernobielou fotografiou prívesného vozíka založeného na čísle listu 77 spisu, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 03.11.2014, Návrhom na zmenu návrhu na zaplatenia 1.045,80 eura zo dňa 04.11. 2014, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 12.11.2014, Návrhom na pripustenie zmeny návrhu zo dňa 20.11. 2014 a pripojeným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. a zistil tento skutkový stav:

Z podaného žalobného návrhu po jeho čiastočnom späťvzatí a zmene súd zistil, že sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej sumu 755,32 eura titulom náhrady mzdy spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 654,10 eura od 01.09.2010 až do zaplatenia, titulom nároku na odchodné zaplatenia sumy 377,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 327,05 eura od 01.09.2010 až do zaplatenia.

Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2009 súd zistil, že medzi zúčastnenými stranami (navrhovateľkou a odporcom) došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 01.04.2007 v časti dohodnutej mesačnej mzdy, na výšku 348,60 eura, s účinnosťou od 01.01.2009. Z výzvy právnej zástupkyne navrhovateľky zo dňa 16.07.2012 adresovanej odporcovi súd zistil, že navrhovateľka vyzvala odporcu na zaplatenie sumy 1.045,59 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,0% ročne zo sumy 1 045,59 eura od 31.09.2010 až do zaplatenia titulom nároku na náhradu mzdy za dvojmesačnú výpovednú dobu a z titulu odchodného v sume priemerného mesačného zárobku.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 20.07.2012 adresovaného právnej zástupkyni navrhovateľky súd zistil, že obdržal výzvu na zaplatenie odchodného navrhovateľke a v danej veci bude kontaktovať právnu zástupkyňu navrhovateľky jeho právna zástupkyňa po 15.08.2012.

Z výpisu zo živnostenského registra v internetovej podobe zo dňa 22.04.2014 súd zistil, že odporca je fyzickou osobou - podnikateľom a je oprávnený na výkon podnikateľskej činnosti v oblastiach: organizovanie kultúrnych, spoločenských a športových podujatí; kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľnej živnosti; kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti v rozsahu voľnej živnosti; pohostinskej činnosti (bez ubytovacích zariadení).

Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní dňa 22.09.2014 súd zistil, že na podanom návrhu na začatie konania trvá.

Z výsluchu odporcu na pojednávaní dňa 26.11.2014 súd zistil, že odporca je toho názoru, že pracovný pomer navrhovateľky voči nemu skončil 22.07.2010. Ďalej súd zistil, že navrhovateľka mala s odporcom ako zamestnávateľom dohodnutý plat menší a zvyšok odporca navrhovateľke dával na čierno asi 1 000,- Sk a uvedenú sumu strhával v prípade, že neboli zákazníci spokojní. Iná zamestnankyňa pani Detáková bola odmeňovaná menej ako navrhovateľka. V prípade nedostatku práce bola navrhovateľka doma, pričom jej odporca poskytoval 60% náhrady mzdy približne za obdobie 4 až 5 mesiacov v roku. Ďalej súd z výpovede odporcu zistil, že navrhovateľka sa neuchádzala o prácu, okrem dňa 23.07.2010, keď prišla odporcovi po výpoveď.

Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaniach v dňoch 22.09.2014, 12.11.2014 a 26.11.2014 súd zistil, že zotrváva na podanom žalobnom návrhu pričom uviedla, že tunajší súd rozsudkom (viď zhora) určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatné a na základe uvedeného sa navrhovateľka domáha nároku na odstupné za dva mesiace (2 x 348,60 eura) a nároku na jednomesačné odchodné (348,60 eura) z dôvodu odchodu navrhovateľky na starobný dôchodok, spolu vo výške 1 045,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1 045,80 eura od 01.09.2010 až do zaplatenia. Ďalej súd zistil, že na pojednávaní dňa 12.11.2014 bolo konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľkou zo dňa 07.10.2014 uznesením č. k. v časti o zaplatenie 140,13 eura zastavené; čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľka zdôvodnila tým, že od odporcu požaduje náhradu netto mzdy spolu s úrokmi z omeškania pôvodne vyčíslenými z netto náhrady mzdy.

Z prednesu právnej zástupkyne odporcu na pojednávaniach v dňoch 22.09.2014 a dňa 26.11.2014 súd zistil, že s návrhom nesúhlasí pre podstatné pochybnosti a nepresnosti ohľadom dňa skončenia pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu, ako aj na nejasnosti ohľadom aký nárok si navrhovateľka vlastne uplatňuje, rovnako požaduje nárok navrhovateľky na odchodné vzhľadom na nepreukázané skutočnosti ako nedôvodný zamietnuť, za nedôvodný považovala aj nárok navrhovateľky na náhradu mzdy z dôvodu, že navrhovateľka trvala po skončení pracovného pomeru na ďalšom zamestnávaní.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.11.2014 súd zistil, že uznesením tunajšieho súdu bolo konanie v časti o zaplatenie 140,13 eura v dôsledku čiastočného späťvzatia navrhovateľky zastavené, pričom z čiastočného späťvzatia návrhu v tejto časti zo dňa 07.10.2014 súd zistil, že navrhovateľka zobrala svoj pôvodne uplatnený návrh o zaplatenie sumy 1 045,80 eura späť o sumu 140,13 eura, ktoré späťvzatie zdôvodnila tou skutočnosťou, že pôvodne uplatnená súhrnná suma (1 045,80 eura) bola uplatnená ako hrubá mzda (brutto mzda), pričom ďalej požaduje náhradu mzdy a odchodné po odpočítaní odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne za zamestnanca bez zrážky dane z príjmov, ktoré zákonné zrážky vyčíslila na sumu 140,60 eura (3 x 46,71 eura), teda ako 13,40% z brutto mzdy všetkých uplatnených peňažných nárokov. Z uvedeného teda súd zistil, že navrhovateľka požaduje proti odporcovi úhradu netto mzdy s príslušenstvom. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.11.2014 súd zistil, že uznesením súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania v zmysle návrhu navrhovateľky zo dňa 20.11.2014 tak, že namiesto pôvodného petitu bude rozhodovať o návrhu navrhovateľky na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť jej náhradu mzdy vo výške 755,32 eura s 9,0%-ným úrokom z omeškania zo sumy 654,10 eura

od 01.09.2010 do zaplatenia, odchodné vo výške 377,66 eura s 9,0%-tým úrokom z omeškania od 01.09.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. súd zistil, že v predmetnej veci bolo rozsudkom č. k. -46 zo dňa 03.10.2011 tunajším súdom určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - odporcu k 22.07.2010 podľa je neplatené. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2011. Ďalej súd z pripojeného spisu a z vyššie citovaného rozsudku zistil, že navrhovateľka ustálila, že netrvá na ďalšom zamestnávaní u odporcu. Ďalej bolo zistené, že navrhovateľka bola od 26.06.2009 do 25.06.2010 práceneschopná.

Z rozhodnutia sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo dňa 13.09.2010 súd zistil, že navrhovateľke bol priznaný starobný dôchodok vo výške 259,- eur od 23.07.2010.

Podľa ust. (ďalej len "") navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa ust. , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § ust. 168 uznesenie vyhlasuje predseda senátu alebo samosudca prítomným účastníkom. Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť.

Podľa ust. , ak sa uznesenie nedoručuje, stačí v písomnom vyhotovení uviesť výrok a deň vydania.

Podľa ust. pís. f/ odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu.

Na základe uvedeného návrhu súd na pojednávaní 26.11.2014 za prítomnosti oboch účastníkov a ich právnych zástupcov konania v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami pripustil zmenu návrhu na začatie zo dňa 20.11.2014, došlého súdu dňa 24.11.2014.

Vzhľadom na vzniknutú procesnú situáciu a to jednak na čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľkou podaním zo dňa 07.10.2014 a zmenu návrhu na začatie konania 04.11.2014 súd postupom podľa ust. konanie na pojednávaní dňa 12.11.2014 v navrhovanej časti o zaplatenie 140,13 eura zastavil a na pojednávaní dňa 26.11.2014 postupom podľa ust rozhodol o pripustení zmeny návrhu na začatie konania.

Podľa ust. v znení účinnom do 31.08.2011, pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%, patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa , ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení.

Podľa ust. v znení účinnom do 31.08.2011, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a/ bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b/ bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ust. v znení účinnom do 31.08.2011, v prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b/ zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa ust. v znení účinnom do 31.08.2011, zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Podľa ust. v znení účinnom do 31.08.2011, po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len a/ preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy, b/ sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom, c/ peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov, d/ neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu, e/ nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, f/ náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol, g/ náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, h/ sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa .

Podľa ust. v znení účinnom do 31.08.2011, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa ust. v znení účinnom do 31.08.2011, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. v znení účinnom do 31.08.2011, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa ust. v znení účinnom do 31.08.2011, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. mal súd za preukázané (z rozsudku č. k. -46 zo dňa 03.10.2011), že súd vyhovel návrhu navrhovateľky na určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - odporcu k 22.07.2010 podľa ust. je neplatné. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na navrhovateľky na náhradu mzdy z dôvodu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru má súd za preukázané, že navrhovateľka splnila zákonnú podmienku uvedenú v , od ktorého odvodila i svoj nárok na náhradu mzdy za dvojmesačnú výpovednú dobu, keď v konaní sp. zn. bolo právoplatne rozhodnuté, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - odporcu k 22.07.2010 je neplatné, čím jej vznikol nárok na náhradu mzdy, o ktorej uhradenia sa proti odporcovi márne domáhala pred podaním tohto návrhu.

Navrhovateľka si tak uplatnila nárok na náhradu mzdy v zmysle pripustenej poslednej zmeny návrhu vo výške 755,32 eura (brutto) za dvojmesačnú výpovednú dobu, pričom vyčíslenie uplatnenej

pravdepodobnej mesačnej priemernej náhrady mzdy (pozn. súdu, keďže navrhovateľka nedosahovala v rozhodnom období žiadne príjmy, pričom bola v tomto období práceneschopná) uviedla tak, že v rozhodujúcom období 2. štvrťroka 2010 mal mesiac apríl 22 pracovných dní, teda 176 hodín, máj 21 pracovných dní, teda 168 hodín a jún 22 pracovných dní - 176 pracovných hodín, pričom hodinová mzda navrhovateľky bola podľa pracovnej zmluvy pri dohodnutej mesačnej mzde 348,60 eura a 40 hodinovom pracovnom čase, teda hodinový zárobok navrhovateľky predstavoval sumu 2,1788 eura na hodinu práce. Z uvedeného teda pravdepodobný zárobok navrhovateľky v rozhodnom období 63 dní - 520 pracovných hodín predstavoval sumu 1 132,9760 eura, pričom priemerná mesačná mzda za toto obdobie by bola 377,6587 eura brutto. Po odpočítaní zákonných odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne (spolu odvody za zamestnanca 50,60 eura), potom netto pravdepodobná priemerná mesačná mzda predstavuje sumu 327,05 eura.

Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že navrhovateľke vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu o určení neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru vznikol nárok na náhradu mzdy za dvojmesačnú výpovednú dobu, ktorú si navrhovateľka správne vyčíslila vo výške 755,32 eura brutto, z ktorej vyplýva povinnosť zamestnávateľa - odporcu uhradiť zákonné odvody na sociálne a zdravotné poistenie (pozn. súdu).

K nároku navrhovateľky na odchodné súd uvádza nasledovné: navrhovateľke bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 13.09.2010 priznaný starobný dôchodok.

Podľa vyššie citovaného ust. , pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%, patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa , ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení.

V zmysle uvedeného súd posúdil nárok navrhovateľky na odchodné ako dôvodný, keďže vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľka splnila jednak podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok, čo je nepochybné z rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku, ako aj tú skutočnosť, že navrhovateľka požiadala o starobný dôchodok preukázateľne skôr, ako bolo vydané samotné rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, čím bola splnená podmienka, že navrhovateľka o túto dávku sociálneho poistenia požiadala v zákonom prezumovanej (predpokladanej) dobe pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení. Uvedené časové súvislosti v otázke splnenia aj tejto zákonnej podmienky sú súdu známe z jeho vlastnej činnosti (najmä skutočnosť, že rozhodnutie o tomto druhu dávky sociálneho poistenia nie je zákonom lehotované), pričom je nepochybné, že navrhovateľka zrejme musela požiadať o starobný dôchodok skôr, ako bolo datované vlastné rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní tejto dávky, t.j. 13.10.2010, vzhľadom na skončenie pracovného pomeru k 22.07.2010. K uvedenému záveru svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľke bol Sociálnou poisťovňou priznaný starobný dôchodok skôr, ako súd v inom konaní právoplatne rozhodol o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2011, teda podmienka požiadania o starobný dôchodok navrhovateľkou bola splnená. Z uvedeného bola preto námietka odporcu ohľadom splnenia nároku navrhovateľky na odchodné nedôvodná.

Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 404/1964 ZB. (ďalej len ""), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V čase omeškania odporcu s úhradou žalovanej sumy bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13.05.2009 do 13.04.2011 vo výške 1%, čo predstavuje výšku úroku z omeškania pre toto obdobie 9,0%.

Navrhovateľka si uplatnila k nároku na náhradu mzdy a odchodnému aj úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne, ktorý požadovala priznať od 01.09.2010 do zaplatenia. Omeškanie s platením uvedených nárokov navrhovateľka odôvodnila tak, že jej pracovný pomer u odporcu skončil dňa 22.07.2010 a najbližší výplatný termín bol podľa pracovnej zmluvy 31.08.2010, teda odporca sa dostal do omeškania s úhradou oboch nárokov dňa 01.09.2010.

Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania vo výške 9,0% ročne z náhrady mzdy 654,10 eura netto od 01.09.2010 a úroku z omeškania vo výške 9,0% ročne z uplatneného odchodného 327,05 eura netto od 01.09.2010 súd uvádza, že výška úroku z omeškania, ako aj uplatnenú netto náhradu mzdy a netto odchodné boli navrhovateľkou uplatnené v súlade so zákonom a vyhláškou.

O náhrade trov konania súd podľa rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( , t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

- sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

- má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

- ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.