Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1523-2001.pdf
PDF · 87.11 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/1523/2001
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného S. P., I. K. N. R. C. XXX, XXX XX D. K., IČO: 30 767 750, právne zastúpeného JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou, AK so sídlom Janka Kráľa 738/12, Senica, proti povinnému K. C., R.. XX. XX. XXXX, D. O.. Š. X, Ž. R. H., Š. V. I., o vymoženie pohľadávky vo výške 6.502,12 € s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Soňou Majkútovou, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 257, 905 01 Senica, sp. zn. EX 662/2001, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,56 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 14. 12. 2012 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie prebiehajúcej exekúcie zo dňa 10. 12. 2012. Vo svojom návrhu oprávnený uviedol, že navrhuje zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd exekúciu zastaví ak zastavenie navrhne ten, kto navrhol jej vykonanie (oprávnený). Exekučný poriadok v danom prípade neuvádza dôvod, pre ktorý môže oprávnený zastavenie exekúcie navrhnúť. Súd má teda za to, že takým dôvodom môže byť dôvod, ktorý zodpovedá inému písmenu citovaného paragrafu alebo iný dôvod, ktorý v zákone výslovne uvedený nie je, prípadne môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie aj bez udania dôvodu. Návrh oprávneného je však vždy dôvodom na zastavenie exekúcie a súd v tomto prípade neskúma, aké dôvody (pohnútky) viedli oprávneného k návrhu na zastavenie, ani neskúma iné dôvody, pre ktoré by mohla byť exekúcia zastavená, nakoľko vedenie exekúcie je plne v dispozícii oprávneného. Preto súd exekúciu na základe návrhu oprávneného ako jeho dispozičného úkonu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 vyhlášky,
(1) Náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
(2) Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil rozhodoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie. Keďže sa predmetná exekúcia začala dňa 23. 11. 2001, rozhodoval súd o trovách exekúcie podľa ustanovení vyhlášky účinných do 30. 04. 2008 v zmysle prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky, v zmysle ktorého v exekučných konaniach začatých pred 30. 04. 2008 patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Súdny exekútor si uplatnil trovy spolu vo výške 141,16 €.
Súd priznal súdnemu exekútorovi vyúčtovanú odmenu v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky určenú paušálnou sumou vo výške 3,32 € (100,- Sk) za 4 vyúčtované úkony, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, dourčenie príkazu na začatie exekúcie a dourčenie exekučného príkazu, dohromady vo výške 13,28 €.
Súdny exekútor si taktiež uplatnil časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky za 8 úkonov každý po 6,64 €. Po preskúmaní tejto časti vyúčtovania súd zistil, že súdny exekútor si uplatnil časovú odmenu za prijatie návrhu a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia (6,64 €). Tieto úkony sú však zahrnuté pod úkon odmenený paušálnou sumou, a to konkrétne získanie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko získaniu poverenia musí nevyhnutne predchádzať prijatie návrhu od oprávneného a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Tieto úkony sú spolu nevyhnutne prepojené, pričom nemožno vykonať jeden bez druhého. Časovú odmenu nemožno priznať za takú exekučnú činnosť, ktorá je pokrytá paušálnou odmenou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6EMCdo/1/2013 zo dňa 13. 03. 2014). V danom prípade by išlo o duplicitné priznanie odmeny, a preto súd súdnemu exekútorovi vyššie uvedenú časť časovej odmeny nepriznal.
Súdny exekútor si ďalej uplatnil časovú odmenu za 7 úkonov vypracovania dožiadaní na zistenie majetkových pomerov bez ich špecifikácie, označené len dátumami vykonania jednotlivých dožiadaní. K tomuto súd uvádza, že zisťovanie majetkových pomerov je úkon odmeňovaný paušálnou sumou podľa § 15 ods. 1 písm. h) až j) vyhlášky, a preto súd po preskúmaní predloženého exekútorského spisu priznal súdnemu exekútorovi namiesto vyúčtovanej časovej odmeny vo výške 6,64 € za každý úkon paušálnu odmenu vo výške 3,32 €, konkrétne za úkony vykonané dňa 19. 12. 2001 (zisťovanie vlastníctva motorových vozidiel prostredníctvom dopravného inšpektorátu), dňa 27. 03. 2002 (zisťovanie vlastníctva cenných papierov prostredníctvom Strediska cenných papierov), dňa 11. 10. 2004 a 28. 04. 2010 (2-krát zisťovanie platiteľa mzdy povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne), dohromady za 4 úkony vo výške 13,28 €. Pokiaľ ide o ostatné úkony zisťovania majetku (dňa 17. 04. 2009, 14. 03. 2001 a 27. 02. 2012), v predloženom exekútorskom spise sa dožiadania na zisťovanie majetkových pomerov s takýmito dátumami nenachádzajú, a preto súd súdnemu exekútorovi odmenu za tieto úkony nepriznal.
Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených na exekúciu za poštovné vo výške 20,11 €, poplatky za overenie kópie poverenia vo výške 2,66 € a poplatok za spoluprácu Strediska cenných papierov vo výške 3,64 €.
Súdny exekútor si vyúčtoval aj náhradu cestovného za cestu vykonanú dňa 21. 03. 2002 do miesta podnikania povinného vo výške 22,33 €. V zmysle § 22 vyhlášky má súdny exekútor nárok aj na náhradu cestovných náhrad podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom v čase vykonania pracovnej cesty bol zákon č. 119/1992 Zb., o cestovných náhradách, ktorý v ustanovení § 4 písm. a) ustanovuje, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov. Vzhľadom na to, že súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní nepreukázal výšku cestovných, ani sa doklady preukazujúce ich výšku nenachádzajú v predloženom spise, súd ho vyzval na doloženie technického preukazu motorového vozidla použitého na pracovnú cestu a doklad o kúpe pohonnej hmoty súvisiaci s cestou. Na výzvu súdu súdny exekútor predložil len technický preukaz, doklad o kúpe pohonnej hmoty nepredložil nakoľko sa takýto doklad na jeho exekútorskom úrade nenachádza, keďže sa cesta vykonala v roku 2002. Vzhľadom na to, že súdny exekútor nepreukázal skutočnú výšku cestovných náhrad ani napriek výzve
súdu, súd mu ich náhradu nepriznal. V zmysle zákona musí výšku cestovných náhrad preukázať ten, kto si ich uplatňuje, nakoľko zákon vo vyššie uvedenom ustanovením hovorí, že náhrada sa poskytuje za "preukázané cestovné výdavky". Pokiaľ si súdny exekútor uplatňuje trovy je jeho povinnosťou doklady potrebné na ich preukázanie uschovať, prípadne viesť spolu s exekútorským spisom. V prípade, že súdny exekútor takýmito dokladmi nedisponuje má to za následok nepriznanie trov exekúcie v tejto časti, nakoľko z vyúčtovania súdneho exekútora nie je možné zistiť skutočnú výšku vynaložených cestovných výdavkov.
Súdny exekútor si za čas stratený v súvislosti s vykonanou cestou vyúčtoval aj náhradu za stratu času vo výške 1,33 €. Túto náhradu mu však súd nepriznal, nakoľko z predloženého exekútorského spisu, konkrétne z úradného záznamu o pracovnej ceste, vyplýva, že pracovnú cestu nevykonal exekútor osobne, ale exekútorský koncipient S.. Š.T. Č.. Z dikcie ustanovenia § 23 vyhlášky vyplýva, že náhrada za stratu času patrí iba súdnemu exekútorovi v prípade, že vykonáva úkony osobne.
Súdny exekútor si ďalej uplatnil aj náhradu za ďalšie hotové výdavky, a to obálky, opisy listín, spisový obal a pod. vo výške 2,50 €. Súdny exekútor však výšku týchto výdavkov nijakým spôsobom nepreukázal a ani ich výška nevyplýva z predloženého exekučného spisu. Podľa uvedeného výpočtu týchto výdavkov má súd navyše za to, že tieto sú v zmysle citovaného ustanovenia § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene exekútora, nakoľko ide o výdavky za administratívne práce. Preto mu súd ich náhradu nepriznal. Ak vyhláška výslovne v § 22 osobitne náklady na tlač, kopírovanie a pod. neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012. Preto mu súd túto vyúčtovanú náhradu nepriznal.
Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, súd mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady o 20 %, teda o sumu 10,59 €.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na to, že oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, došlo k jej zastaveniu z procesného hľadiska jeho zavinením. Preto ho súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zaviazal na náhradu trov exekúcie. Rovnako súd poukazuje aj na pohnútku, ktorá oprávneného viedla k zastaveniu exekúcie - nemajetnosť povinného, pričom aj v prípade zastavenia exekúcie z tohto dôvodu znáša trovy exekúcie oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.