Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_PN-4Cb-22-2008.pdf
PDF · 71.74 KB
Case nature
Subarea
PN-4Cb/22/2008
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Z. Š., F. XX.XX.XXXX, T. XXX C. J. XXX XX, proti žalovanému: Považské mlyny a cestovinárne, spol. s r.o., so sídlom Hurbanova č. 21, Piešťany, IČO: 17 333 130, s ustanoveným správcom konkurznej podstaty: D.. E. Š., U. X, XXX XX T., o zaplatenie 4 949,61 eura s príslušenstvom , takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Stranám sporu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Z. Š., F. XX.XX.XXXX, T. XXX C. J. XXX XX, proti žalovanému: Považské mlyny a cestovinárne, spol. s r.o., so sídlom Hurbanova č. 21, Piešťany, IČO: 17 333 130, s ustanoveným správcom konkurznej podstaty: D.. E. Š., U. X, XXX XX T., o zaplatenie 4 949,61 eura s príslušenstvom , takto 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.09.1999 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu vo výške 4 949,61 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,72% ročne 0 z dlžnej sumy od 25.09.1999 do zaplatenia a trovy konania.
2. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4K/262/99-20 zo dňa 05.10.1999 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Považské mlyny a cestovinárne, spol. s r.o., so sídlom Hurbanova č. 21, Piešťany, IČO: 17 333 130. Vyhlásením konkurzu došlo s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ex lege k prerušeniu konania, nakoľko sa týka nároku, ktorý má byť z podstaty uspokojený.
3. Výzvou doručenou správcovi žalobcu dňa 06.05.2024 a žalovanému (úpadcovi) dňa 01.06.2024 súd vyzval správcu konkurznej podstaty aj žalovaného na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZKR“). Žalovaný a ani správca konkurznej podstaty v 30-dňovej lehote návrh na pokračovanie v konaní nepodali. Správca v odpovedi zo dňa 14.05.2024 uviedol, že nenavrhuje pokračovať v konaní.
4. Podľa § 47 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
5. Podľa § 47 ods. 4 ZKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak
návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
6. Podľa § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
7. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR, teda správca v určenej lehote nevyjadril s pokračovaním v konaní súhlas a zároveň pokračovanie v konaní nenavrhol ani dlžník, mali tieto skutočnosti za následok, že nastali účinky späťvzatia žaloby. Súd preto postupoval v súlade s cit. ust. § 145 ods. 1 CSP a konanie zastavil. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj k záverom Krajského súdu v Banskej Bystrici v odôvodnení uznesenia č. k. 43Cob/10/2020 - 127 zo dňa 12.05.2020, podľa ktorých „nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom má v zmysle § 47 ods. 4 ZKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen podľa znenia ust. § 47 ods. 4 ZKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie.“
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval procesné zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania a dospel k záveru, že zavinenie nemožno pripísať ani jednej zo strán sporu. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze, a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasil s pokračovaním v konaní, pričom ako už bolo uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Stav, ktorý v konaní
nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a preto súd pristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zmena zákonnej úpravy, v dôsledku ktorej dôjde k zastaveniu konania je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí náhradu trov konania priznať žiadnej zo strán.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.