Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/141/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a sudcov JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci navrhovateľa: E. J. I., s.r.o., N. 5, D., IČO: XX XXX XXX, zast. spoločnosťou T. J. s.r.o. N. 5, D., IČO: XX XXX XXX proti odporcovi: K. C., nar. XX.XX.XXXX, D. č. XX, o zaplatenie 8.358,33 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. -49 zo dňa 19.2.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu o zaplatenie úroku vo výške 2.347,50 eur a o zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 140,89 eur.

V prevyšujúcej časti rozsudok z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 8.358,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 1.201,85 eur a ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 5.869,94 eur od 31.12.2011 až do zaplatenia, zamietol a zároveň vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, ktorému sporná pohľadávka bola voči odporcovi postúpená spoločnosťou Z. a.s. dňa 23.9.2009 a ktorá spoločnosť (Z. a.s.) uzavrela s odporcom dňa 5.6.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej poskytla odporcovi úver vo výške 6.472,82 eur a keďže odporca nedodržal podmienky zmluvy (úver riadne a včas nesplácal), navrhovateľ v tomto konaní žiada zaplatenie nedoplatku na úvere v zmysle jeho vyčíslenia, teda istiny vrátane úroku a sankcií spojených s omeškaním so splácaním úveru (zmluvná pokuta, poplatok a úrok z omeškania).

Prvostupňový súd poukázal aj na vyjadrenie odporcu, z ktorého vyplýva, že s návrhom nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Uviedol, že úver prestal splácať ešte začiatkom roku 2009, kedy došlo oznámenie o splatnosti celého úveru, pričom nárok na súde bol uplatnený až 23.7.2012, teda po zákonnej premlčacej lehote, z dôvodu ktorého vzniesol aj námietku premlčania. Poukázal aj na to, že súčasťou zmluvy o úvere je aj zmluva o kreditnej karte, o ktorú nemal záujem. Napriek tomu musel túto zmluvu podpísať. K dohode o uznaní splátkového kalendára a záväzku poukázal na to, že k podpísaniu takejto dohody bol viac-menej nepriamo donútený, pričom nemal vedomosť o tom, čo vôbec podpisuje, vedel iba, že podpisuje splátkový kalendár. O žiadnom uznaní záväzku s ním nikto nejednal.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že na základe zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch, uzavretej medzi spoločnosťou Z. a.s. a odporcom, poskytla spoločnosť odporcovi tzv. expres pôžičku pod číslom XXXXXXXXXX v celkovej výške 195.000,00 Sk, ktorú sa odporca zaviazal splácať po dobu 72 mesiacov v mesačných splátkach po 4.232,00 Sk, z toho za poistenie 163,00 Sk, pričom dátum prvej splátky bol 5.7.2008 a ročná percentuálna miera nákladov za úver 15,49%. Súčasťou tejto zmluvy bola aj zmluva o kreditnej karte a v zmysle tejto zmluvy zákazník v súlade s bodom 3.2 Obchodných podmienok žiada spoločnosť o poskytnutie úverového rámca do maximálnej výšky 200.000,00 Sk a otvorenie účtu a vydanie karty na základe zmluvy o kreditnej karte, pričom obsah zmluvy o kreditnej karte určujú Obchodné podmienky. Z formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že výška celkového spotrebiteľského úveru činí 195.000,00 Sk, mesačná anuitná splátka 4.232,00 Sk, pričom ročná úroková sadzba činí 13,82% a ročná priemerná miera nákladov 15,49%. Zároveň sú vo formulári upozornenia na následky nesplácania úveru, a to zmluvná pokuta, úrok z omeškania a poplatky vo výške, stanovej v príslušnom aktuálnom sadzobníku veriteľa. V prípade omeškania so splácaním troch po sebe nasledujúcich splátok je veriteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy a požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy s príslušenstvom aj pred dátumom splatnosti úveru. Z platobnej histórie vyplýva, že odporca nezaplatil splátku po prvýkrát už v októbri 2008, v dôsledku čoho mu bol zaslaný účtovaný poplatok za odoslanie upomienky o výške 250,00 Sk, a že v roku 2009 uhradil iba 17.3.2009 sumu 265,77 eur a 14.4.2009 sumu 95,18 eur. Od tohto obdobia už úver riadne nesplácal.

Súd prvého stupňa právny vzťah zo zmluvy o úvere medzi účastníkmi posudzoval ako vzťah spotrebiteľského charakteru založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.6.2008 a na právne posúdenie veci preto aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských úveroch ako aj ust. a nasl. a to s poukazom na zásadu lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanovenia majú prednosť pred všeobecnou právnou úpravou.

Citujúc ust. a) ods. 1, 2 o ochrane spotrebiteľa, , , , , , , čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13 EHS, vrátane ust. , , , a o spotrebiteľských úveroch, ako aj , uzavrel, že z predložených listín možno ustáliť, že účastníci uzavreli zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 195.000,00 Sk. V rámci dojednania tohto záväzku však navrhovateľ vnútil odporcovi aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, pretože podpisom tejto zmluvy sa konajúca osoba bez možnosti úpravy textu súčasne podpísala pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu. V danom prípade ide o zmluvy o kreditnej karte. Prvostupňový súd mal za to, že podpisom takejto zmluvy nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu, ako uvádza navrhovateľ, pretože ak navrhovateľ hodlal uzavrieť aj iný záväzkový právny vzťah, bolo to potrebné upraviť spôsobom, aký predpisuje . Bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individuálne so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje , upravený, nebola dodržaná zákonom predpísaná forma, a preto je táto zmluva neplatná. Zmluva o úvere totiž neobsahuje dohodu strán o výške úroku, je v nej uvedená iba ročná priemerná miera nákladov. Výšku úroku je možné zistiť iba z formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Taktiež zo zmluvy nie je zrejmá ani výška úroku z omeškania a taktiež ustanovenia o zmluvných pokutách či poplatkoch, na ktoré si navrhovateľ vo svojom návrhu robí nárok. Tieto údaje sú uvedené v obchodných podmienkach a nie sú súčasťou zmluvy, preto nemôžu ani požívať právnu ochranu v zmysle v platnom znení. Ak by existovala platná písomná zmluva o úvere, súd by venoval dôslednejšiu pozornosť aj otázke ďalších neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré z tejto zmluvy, resp. všeobecných obchodných podmienok vyplývajú. Keďže mal súd za to, že účastníci neuzavreli platnú zmluvu, súd sa preto týmito okolnosťami bližšie nezaoberal.

V nadväznosti na vyššie uvedené prvostupňový súd citujúc ust. , vyvodil, že plnenie, ktoré má odporca vrátiť, možno uplatňovať a posudzovať iba na základe bezdôvodného obohatenia a poukazujúc na ust. , , a mal za to, že jednotlivé splátky a následne zročnosť celej pohľadávky sa stala splatnou

najneskôr v roku 2009, keďže zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá dňa 23.9.2009 a v tom čase už bol dlh splatný, pričom nárok na súde bol uplatnený až dňa 23.7.2012, teda po dvojročnej premlčacej lehote z dôvodu bezdôvodného obohatenia, preto súd prihliadol k vznesenej námietke premlčania zo strany odporcu a nárok na zaplatenie žalovanej istiny v celom rozsahu zamietol.

Keďže navrhovateľ v konaní nebol úspešný, náhrada trov konania mu neprislúcha a odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zastával názor, že rozhodnutie súdu nemá oporu v dôkazoch predložených do súdneho spisu, že súd venuje svoju pozornosť neplatnosti tzv. iného vnúteného úkonu odporcovi, čo je však v tomto konaní bezpredmetné. Navrhovateľ si totiž svoj nárok uplatňuje z titulu zmluvy o úvere zo dňa 5.6.2008 s číslom XXXXXXXXXX a nie z titulu zmluvy o kreditnej karte. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 195.000,00 Sk, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť v pravidelných 72 mesačných splátkach po 4.232,00 Sk. Náležitosti tohto úveru sú v písomnej zmluve uvedené. Hoci navrhovateľ tieto skutočnosti tvrdil aj v žalobnom návrhu, súd sa nepochopiteľne zaoberal podľa neho iným vnúteným úkonom, ktorým mala byť zmluva o kreditnej karte, z ktorej žiadne nároky v tomto konaní neuplatňuje. Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd mal posudzovať nároky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.6.2008, ktorá je predmetom tohto konania a mal ju vyhodnotiť v súlade so . Uviedol tiež, že úver, ktorý bol odporcovi poskytnutý, avšak tento nesplatil, odporca zároveň uznal v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.

Odporca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Žiadal, aby Krajský súd v Košiciach odvolanie navrhovateľa zamietol, lebo mu bol poskytnutý úver, aj ďalšie produkty, o ktoré nemal záujem, ani ich nežiadal a boli mu vnútené právnym predchodcom navrhovateľa. Poskytnutý úver pre svoju zložitú finančnú situáciu nemohol riadne splácať, poslednú splátku uhradil v marci 2009 a od toho dátumu úver pravidelne nesplácal. Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca mal možnosť sa už vtedy domáhať splatenia celého úveru, ale svoj návrh na súde uplatnil až 23.7.2012, a preto vzniesol námietku premlčania a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, čo súd prvého stupňa aj akceptoval.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ust. , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je potrebné považovať za čiastočne dôvodné.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa sa nepochopiteľne zaoberal iným vnúteným úkonom, ktorým mala byť Zmluva o kreditnej karte, napriek tomu, že svoj nárok uplatňuje z titulu Zmluvy o úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 195.000,00 Sk a ktorý sa zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 4.232,00 Sk, ktorý nesplatil a zároveň uznal v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil vec a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Z obsahu spisu je zrejmé a medzi účastníkmi konania nie je ani sporné, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola dňa 5.6.2008 uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, obsahom ktorej bolo poskytnutie úveru odporcovi vo výške 195.000,00 Sk ako aj zmluva o kreditnej karte, v zmysle ktorej mal odporca požiadať o poskytnutie úverového rámca do maximálnej výšky 200.000,00 Sk a otvorenie účtu a vydanie karty na základe zmluvy o kreditnej karte, o ktorý produkt však odporca nemal záujem. Napriek tomu takto formulovanú zmluvu musel podpísať, čo navrhovateľ, vychádzajúc aj z obsahu ním podaného odvolania, nespochybňoval. Taktiež nebolo sporné, že následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009 pôvodný veriteľ pohľadávku proti odporcovi postúpil na navrhovateľa.

Predmetom konania je vrátenie poskytnutého úveru vzhľadom na skutočnosť, že odporca nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky, keď sa so splnením dlhu dostal do omeškania, preto navrhovateľ vychádzajúc z obsahu spisu uviedol, že „úver zosplatnil, čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená“. Označená úverová zmluva je svojim charakterom nepochybne spotrebiteľskou zmluvou.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na obsah podaného odvolania, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý je potrebné chápať komplexne. Do slovenského právneho poriadku sa aproximovali viaceré smernice Európskej rady a parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú najmä , ale aj osobitné predpisy ustanovujú osobitné podmienky. Charakter spotrebiteľskej zmluvy tak môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa , ale aj uzatvárané podľa a osobitných predpisov.

Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má v prípade uvedených spotrebiteľských zmlúv povinnosť ex offo skúmať, či takáto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ust. .

Podľa prvá veta , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle a spravuje sa a nasl. . Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle , vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať a nasl. .

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú a vzťah medzi účastníkmi ako vzťah spotrebiteľský (nič na tom nemení ani skutočnosť, že následne zmluvou o postúpení pohľadávok pôvodný veriteľ pohľadávku proti odporcovi postúpil na navrhovateľa) a správne v časti o zaplatenie úroku vo výške 2.347,50 eur a o zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatku vo výške 140,89 eur (špecifikácia ktorých vyplýva z obsahu návrhu) rozhodol, pokiaľ v tejto časti návrh zamietol a pokiaľ vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere s poukazom na ustanovenia posúdil tento úver ako bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve nie je uvedený úrok, za ktorý poskytol navrhovateľ odporcovi úver, v samotnej zmluve sa účastníci nedohodli na žiadnych poplatkoch a správne rozhodol aj v časti nepriznania zmluvnej pokuty, keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané uzavretie dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme v zmysle ust. (nedodržanie obligátornej písomnej formy), táto je uvedená iba v úverových zmluvných podmienkach, ktoré však nie sú podpísané účastníkmi konania.

Je totiž potrebné zdôrazniť, že v zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm.a/,b/, d/ - j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Odvolací súd sa v tejto zamietajúcej časti stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania úrokov z úveru, zmluvnej pokuty a ďalších poplatkov z dôvodov, ako ich uviedol aj súd prvého stupňa a na ktoré odvolací súd poukazuje.

Z vyššie uvedených dôvodov v tejto časti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa .

Pokiaľ však súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa aj v zostávajúcej časti, zastávajúc názor, že zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch je v zmysle ustanovenia neplatná pre nedodržanie formy, pretože ak navrhovateľ hodlal uzavrieť aj iný záväzkový právny vzťah (okrem zmluvy o úvere aj zmluvu o kreditnej karte a tzv. zmluvu o revolvingovom úvere) bolo to potrebné upraviť spôsobom (osobitnou písomnou zmluvou), ktorý predpisuje v ust. a v nadväznosti na to plnenie, ktoré mal odporca vrátiť, posúdil ako vydanie bezdôvodného obohatenia a prihliadol na odporcom vznesenú námietku premlčania, odvolací súd v tejto časti považuje závery súdu prvého stupňa za predčasné a dôvody rozsudku za nedostatočné (nepreskúmateľné), pokiaľ súd prvého stupňa vzhľadom na kumuláciu právnych úkonov v predloženej listine (zmluve zo dňa 5.6.2008) neposudzoval tieto aj z hľadiska ust. .

Podľa ust. , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je totiž potrebné zdôrazniť, že dôvody neplatnosti sa môžu vzťahovať aj len na časť právneho úkonu za podmienok uvedených vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení. Čiastočná neplatnosť môže postihovať niektoré zo zmluvných dohôd, ktoré možno oddeliť od ostatných. Záver o oddeliteľnosti sa musí opierať o náležitý výklad právneho úkonu v súlade s pravidlami interpretácie uvedenými v a súčasne sa musí v celom rozsahu brať do úvahy vôľa konajúcich.

Pokiaľ ide o navrhovateľom predloženú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (čl. 14), túto súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku zrejme vzhľadom na svoje právne závery vôbec neposudzoval. Za takejto situácie však nemožno považovať odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa za dostatočné.

Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia znamená porušenie základného práva na súdnu ochranu ( SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) spôsobuje, že konanie je zaťažené inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň je porušením konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom je odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Ak by odvolací súd posudzoval vyššie uvedené skutočnosti, porušil by ústavný princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, lebo by účastníkovi konania, ktorý by s jeho hodnotením skutkových zistení nebol spokojný, odoprel možnosť preskúmať správnosť jeho záverov v riadnom opravnom konaní.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v prevyšujúcej časti zrušil podľa ust. , a vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa v novom rozhodnutí vyporiadať sa so všetkými právne významnými skutočnosťami, na ktoré odvolací súd poukázal v zrušujúcom rozsudku, najmä posúdiť právne úkony obsiahnuté v zmluve zo dňa X.XX.XXXX a ich právne následky s tým spojené, vyporiadať sa s právnym úkonom navrhovateľa, že „úver zosplatnil dňa 20.7.2009 a zmluva bola ukončená“ a v nadväznosti na to aj so vznesenou námietkou premlčania uplatnenou odporcom, posúdiť obsah Dohody zo dňa 25.2.2010 podľa , vyzvať odporcu na predloženie oznámenia o zosplatnení úveru a ukončení zmluvy, keďže v tomto smere sa stanoviská účastníkov rozchádzajú, ako aj s ostatnými námietkami, na ktoré v podanom odvolaní poukázal navrhovateľ a až po doplnení dokazovania v naznačenom smere a po právnom posúdení uplatneného nároku, bude možné vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.