Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/159/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci navrhovateľky: I. B., L.. N., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. B. XX, XXX XX Ž. I. K., štátna občianska Slovenskej republiky, proti manželovi: J. B., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. B. XX, XXX XX Ž. I. K., t.č. Nemecko, bližšie neznáme miesto, štátny občan Albánskej republiky, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: V. B., I.. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania I. B., L.. N.M.H., I.. XX.XX.XXXX a J. B., I.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Ž. I. K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ž. I. K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX, r o z v á d z a.

II. Maloletá V. B., I.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Otec je p o v i n n ý platením výživného na maloleté dieťa sumou vo výške 100,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

IV. Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e.

V. Vo zvyšnej časti návrh matky z a m i e t a.

VI. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 15.11.2022 domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej V. B., I.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode.

2. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavrela na naliehanie manžela veľmi rýchlo v priebehu necelých dvoch mesiacoch bez vzájomného spoznávania a plánovania budúcnosti. Následne na základe sobášneho listu požiadal manžel o povolenie trvalého pobytu na cudzineckej polícii. Nakoľko nemali vlastné bývanie začali bývať na adrese jej matky, kde má trvalé bydlisko. S odstupom času si uvedomila, že začiatok manželstva vniesol namiesto spoločnej lásky a budovania vzťahu napätie a sklamanie z komplikácií pri vybavovaní rôznych povolení, povinností a dlžôb. Manžel sa vôbec nepokúšal začať žiť ani pracovať a ani založiť si rodinu na Slovensku. Manžel sa dlhodobo zdržuje v zahraničí na adrese, ktorá jej nie je známa. V súčasnej dobe je navrhovateľka na materskej dovolenke s dcérkou, ktorá sa narodila 15.06.2021. Priezvisko v rodnom liste má uvedené po manželovi, pretože sú stále manželia, ale dieťa nepochádza od manžela, pretože počas trvania manželstva nadviazala iný vzťah. Manžel sľuboval, že príde na Slovensko rozviesť sa, ale stále to odďaľoval. Kde sa manžel pohybuje v zahraničí, kde pracuje nevie uviesť. Podľa jej tvrdenia, manželstvo nespĺňa svoju funkciu a je vylúčené, aby bolo možné manželstvo obnoviť.

3. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, navrhovateľka navrhla zveriť maloletú V. B., I.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Súčasne navrhla, aby súd uložil manželovi povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 150,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Úpravu styku manžela s maloletou nežiadala upraviť.

4. Manžel sa k návrhu manželky písomne nevyjadril.

5. Navrhovateľka je štátna občianka Slovenskej republiky. Manžel je štátny občan Albánskej republiky. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese Š.É. B. XX, Ž. I. K., v obvode ktorého má bydlisko navrhovateľka, čím je podľa ustanovenia (ďalej len „“), daná miestna príslušnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom na konanie o rozvod manželstva.

6. Pri riešení otázky, právo ktorého štátu má byť pri posúdení predmetu konania použité, vychádzal súd z ustanovenia v znení neskorších predpisov o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

7. S poukazom na uvedené, súd v danom prípade aplikoval v rámci rozhodovania o rozvode manželstva slovenské právo.

8. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 11.01.2023 za prítomnosti manželky a kolízneho opatrovníka maloletej, v neprítomnosti otca maloletej, ktorý sa na pojednávanie nedostavil v súlade s ustanovením (ďalej len „“) a . Predvolanie na pojednávanie bolo otcovi doručené fikciou podľa , s tým, že zásielka bola vrátená súdu dňa 25.11.2022 (č.l.7). Súd adresoval otcovi zásielku na adresu trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov SR. Zásielka sa považuje za doručenú dňom jej vrátenia súdu, hoci sa o tom adresát nedozvedel. Návrh na začatie konania bol otcovi maloletej doručený podľa v spojení s oznámením - vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 23.11.2022 do 08.12.2022.

9. Kolízny opatrovník maloletej, ako zástupca v konaní, v správe zo dňa 04.01.2023 uviedol, že maloletá V. je narodená počas manželstva. Jej rodičmi je navrhovateľka a J. B., I.. XX.XX.XXXX, občan Albánskej republiky, t.č. bytom Nemecko, bližšie neznáme miesto. Matka žije v podnájme v garsónke v Ž. I. K.. Náklady na bývanie vyčíslila v sume 220,- Eur. Je na rodičovskej dovolenke s mal. dcérou, je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 280,- Eur a prídavku na maloletú vo výške 30,- Eur. Matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 175,30 Eur. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Rodičia mal. V. nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti, od narodenia zabezpečuje starostlivosť o maloletú výhradne matka. Otec maloletej v súčasnosti žije podľa vyjadrenia matky v Nemecku, jeho adresa je jej neznáma. O dcéru nijakým spôsobom sa nezaujíma, finančne na ňu neprispieva, maloletú nikdy nevidel. Otcom maloletej je iný muž, meno ktorého matka neuviedla. Ani tento muž sa o maloletú V. nezaujíma a nikdy ju nevidel. Matke bolo počas sociálneho šetrenia podané poradenstvo ohľadom zapretia a určenia otcovstva. V prípade rozvodu manželstva na čas po rozvode doporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a súčasne nenavrhol upravovať styk otca s maloletou. Zároveň kolízny opatrovník navrhol, aby otec bol zaviazaný plnením vyživovacej povinnosti primerane k veku a potrebám maloletej.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky - manželky, kolízneho opatrovníka maloletej, sobášnym listom, rodným listom maloletej, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku na dieťa, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2022, potvrdením sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku navrhovateľky, úhradou nájmu za byt z výpisu účtu za september, október a november 2022 navrhovateľky, ako i celým obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

11. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Ž. I. K.. Manželka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a manžel je štátnym občanom Albánskej republiky. Počas manželstva sa matke narodilo jedno maloleté dieťa V. B., I.. XX.XX.XXXX, ktorá podľa vyjadrenia matky, nie je jej manžel biologickým otcom maloletej V.. Z výsluchu manželky súd zistil, že manželia spolu nežijú a nehospodária viac ako dva roky, kedy sa manžel vrátil do Nemecka. Manželstvo si tak neplní svoju funkciu, je formálne a trvalo rozvrátené a manželia od toho času neprejavili žiadnu snahu o obnovenia manželského spolužitia. Maloletá V.Í. B. má 1,5 roka, navrhovateľka je s maloletou na materskej dovolenke. Osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva výlučne navrhovateľka sama. Mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletej predstavujú náklady na bývanie 220,- Eur, náklady na stravu (mlieko Nutrilon) 100,- Eur, náklady na stravu a ostatné potraviny pre maloletú 50,- Eur, ako ďalšie náklady navrhovateľky za telefón 40,- Eur.

12. Matka maloletej žije v podnájme v garsónke v Ž. I. K., kde má maloletá vytvorené vhodné podmienky na oddych i hru. Náklady na bývanie matka vyčíslila v sume 220,- Eur (nájomné), ktorú sumu pravidelne uhrádza cez svoj osobný bankový účet prenajímateľovi, čo mal súd preukázané z osobného bankového účtu navrhovateľky. Matka je na rodičovskej dovolenke s maloletou. Je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 280,- Eur mesačne a prídavku na dieťa vo výške 30,- Eur. Matka je invalidná dôchodkyňa a poberá invalidný dôchodok vo výške 175,30 Eur mesačne, iný príjem nemá. Svoje mesačné náklady vyčíslila nasledovne: prenájom za garsónku vo výške 220,- Eur, telefón 40,- Eur, náklady na stravu spolu s maloletou vo výške 200,- Eur mesačne. Maloletá nenavštevuje predškolské zariadenie. Osobnú starostlivosť o maloletú výlučne zabezpečuje len matka.

13. Podľa v platnom znení o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanom ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt.

Podľa § 24a citovaného zákona, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.

Z uvedeného vyplýva, že ako rozvod tak aj úprava rodičovských práv a povinností na čas po rozvode sa bude ďalej spravovať príslušnými zákonnými ustanoveniami právneho poriadku slovenského.

14. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Podľa , súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

16. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci vyše dvoch rokov spolu ako manželia nežijú, spoločne nehospodária, pričom za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. Od podania návrhu na rozvod manželstva účastníci manželské spolužitie neobnovili. Navrhovateľka počas doby konania trvala na rozvode manželstva, nakoľko manželstvo s manželom považuje za hlboko a trvalo rozvrátené a nefunkčné, pričom obnovu manželského spolužitia z jej strany vylúčila aj do budúcnosti a v manželstve nemá záujem zotrvať. Vzhľadom na uvedené, súd návrhu ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol.

17. Podľa , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

18. Podľa , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. V otázke zverenia maloletej na čas po rozvode manželstva jej rodičov vychádzal súd z návrhu navrhovateľky, odporúčania kolízneho opatrovníka, na základe ktorých skutočností zveril mal. dieťa matke, nakoľko bolo zistené, že matka v čase rozhodovania súdu zabezpečovala dieťaťu osobnú starostlivosť, ktorá v konaní spochybnená nebola.

22. Súd zveril právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v danom prípade výlučne matke, nakoľko otec maloletej v čase rozhodovania súdu starostlivosť o maloletú dlhodobo fakticky nevykonával, o dieťa neprejavoval žiaden záujem.

23. Z dôvodu, že súd vzhľadom na nečinnosť manžela v konaní nemal pochybnosť o tom, že manžel sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky, o ktorej skutočnosti svedčí aj zistenie súdu, že manžel má na území Slovenskej republiky evidovaný trvalý pobyt Š. B. XX, Ž.R. I. K., ktorý je pravdepodobne len formálny. Manžel sa v konaní úpravy styku s maloletou nedomáhal, súd preto vyhovel návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala styk otca s maloletou neupravovať.

24. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa , proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

28. Podľa Čl. 5 Základných zásad , záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

29. Z vykonaného dokazovania súd potom, čo sa oboznámil so skutočnosťami a dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul ohľadom tejto otázky navrhovateľku, oboznámil sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa prezentovanom ním na pojednávaní, dospel k záveru, že v časti úpravy práv a povinností k maloletej V. B. na čas po rozvode, predstavuje výživné v sume 100,- Eur primeranú výšku, pričom pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka maloletej. Súd zároveň pri určení výšky výživného vychádzal tiež zo skutočnosti, že otec maloletej si nesplnil v konaní povinnosť preukázať svoje zárobkové a majetkové pomery, nepredložil podklad potrebný pre záver o jeho skutočnom príjme napriek skutočnosti, že o prebiehajúcom konaní bol písomne upovedomovaný. Súd je toho presvedčenia, že otec je schopný v rozhodnom období uspokojovať svoje vlastné potreby v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj dcére formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Súd tiež poukazuje na ust. , ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, v zmysle ktorého je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súd prihliadol v danom prípade aj na skutočnosť, že matka sa o dieťa osobne stará, je na rodičovskej dovolenke s maloletou, je invalidná dôchodkyňa, čo pri určení vyživovacej povinnosti zohľadnil. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti u otca vychádzal aj z princípu potencionality jeho príjmov, t.j. z príjmu, ktorý môže vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti a profesiu dosiahnuť, ak by pracoval na plný pracovný úväzok. V konaní nebolo preukázané, že manžel navrhovateľky je nezamestnaný zo zdravotných dôvodov. Z uvedených dôvodov súd určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú V. vo výške 100,- Eur, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa mesiaca vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

30. Návrh bol zamietnutý vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie sumy prevyšujúcej priznané výživné (uplatnené 150,- Eur).

31. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, nakoľko v priebehu konania súd nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení ( veta prvá ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska ( ).