Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-225-2013.pdf
PDF · 97.01 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/225/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu : Západoslovenská distribučná a. s. so sídlom Čulenova 6 Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s. r. o. so sídlom Vodná 3 Košice, proti žalovanému : v 5. rade G. J., X. O. V. XX, o zaplatenie 915, 90 eur, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 915, 90 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 24.09.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania súdny poplatok 54, 50 eur na účet žalobcu číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX a trovy právneho zastúpenia 395 eur na účet právneho zástupcu žalobcu v UniCredit Bank Czech republic and Slovakia číslo XX XXX XX XXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti.
odôvodnenie:
Žalobca v žalobe podanej 22.01.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie 915, 90 eur pôvodne ako žalovaného I. P., podaním z 09.12.2013 pred začatím pojednávania o veci samej rozšíril okruh pasívne legitimovaných účastníkov o žalovaných v 2. až 4. rade. Tieto subjekty považoval žalobca za pasívne legitimovaných účastníkov z toho titulu, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, v ktorej zistil neoprávnený odber elektrickej energie. Na návrh žalobcu bol uznesením z 24.01.2014 č. k. 9C/225/2013 - 99 pribratý do konania ako žalovaný v 5. rade G. J., X. O. V. XX. Uznesením z 11.04.2014 č. k. 9C/225/2013 - 132 bolo konanie voči žalovaným v 1. až 4. rade zastavené podľa § 96 ods. 1, 2 O. s. p. a takto ostal v konaní ako pasívne legitimovaný už len žalovaný v 5. rade.
Žalobca uviedol, že žalovaný v 5. rade mal v podnájme časť nehnuteľnosti v polyfunkčnom objekte na D. Č.. H. a v prenajatých priestoroch neoprávnene odoberal elektrickú energiu. Zmluvu o podnájme uzavreli spoluvlastníci nehnuteľnosti so žalovaným v 5. rade dňa 01.09.2009 na dobu určitú do 31.12.2012. K ukončeniu zmluvného vzťahu o podnájme nebytových priestorov došlo 01.12.2010. Na odbernom mieste mal žalovaný uzatvorenú zmluvu o dodávke elektrickej energie v období od 05.02.2009 do 12.08.2010, kedy dodávateľ elektriny ZSE Energia a. s. ukončil zmluvu pre neplatenie, žalovaný však naďalej elektrickú energiu odoberal. Zodpovednosť za neoprávnený odber je objektívna bez ohľadu na zavinenie a práve žalovaný v 5. rade je ten, kto zodpovedá za škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Pri výpočte škody postupoval žalobca v zmysle vyhl. MH SR č. 154/2005 Z. z. Tvrdí, že žalovaný úmyselným konaním neoprávnene odoberal elektrinu.
Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Levice z 14.04.2014 č. k. 9C/225/2013 - 134 podal žalovaný v 5. rade v zákonnej lehote odpor. Poukázal na to, že podľa tvrdenia žalobcu sa meracie miesto, na ktorom sa nachádzal hlavný istič na ktorom bola odstránená plomba nachádzalo na verejne prístupnom mieste, preto podľa žalovaného mohol ktokoľvek kto sa k hlavnému ističu dostal, plombu odstrániť. On osobne žiadnu plombu neodstraňoval a žiadne vodiče nepripojil. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a jeho konaním. Taktiež namietol premlčanie nároku žalobcu, keďže faktúra bola vystavená 08.09.2010 a žalobný návrh podaný 22.01.2013.
Ako svedkovia boli vypočutí zamestnanci žalobcu ( čl. 83pv, 84 ) I. Š. a J. G., ktorí pri kontrole zistili neoprávnený odber a spísali o tom protokol. Svedok I. Š., kontrolór, uviedol, že vedel o tom, že elektromer bol odborne odpojený, znefunkčnený už pred konanou kontrolou, nakoľko nebola uzavretá zmluva o odbere. Pri kontrole zistil, že v rozvodovej skrini sú namontované tri elektromery a spod jedného elektromera boli vytiahnuté vodiče, svorkou spojené s vodičmi ističa na istič a vodiče boli napojené do miestnosti. Svedok J. G. vypovedal totožne s I.. Š.. Doplnil výpoveď, že navštívil miestnosti, do ktorých bol odber zavedený a javilo sa mu to ako priestory kaviarne, lebo tam bol pult, a do týchto priestorov bola zavedená elektrina neoprávnene.
Pôvodne žalovaní spoluvlastníci nehnuteľnosti uviedli, že prenájom nehnuteľnosti zariaďoval správca budovy firma Sloger, ktorá so žalovaným uzavrela aj nájomnú zmluvu. Podľa vedomostí spoluvlastníkov mal žalovaný v priestoroch prevádzkovať kaviareň. Spoluvlastníci nemali vedomosti o tom, kedy žalovaný prestal priestory užívať.
Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa opakovane nedostavoval na pojednávania hoci bol predvolaný riadne a včas. Neúčasti ospravedlňoval prácou v zahraničí a zakaždým žiadal pojednávanie odročiť. Na posledné pojednávanie na ktoré bol opätovne riadne predvolaný sa neospravedlnil. Ospravedlnenie jeho neúčasti treťou osobou nie je relevantné. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vedel o právnej veci ktorá sa proti nemu vedie a vedel o termínoch pojednávaní v dostatočnom časovom odstupe, mal dostatok priestoru vybaviť si svoje záležitosti tak, aby sa mohol k súdu dostaviť.
Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :
Žalovaný bol na základe zmluvy o podnájme ( čl. 92 ) uzavretej so spoločnosťou Sloger s. r. o. Levice dňa 01.02.2009 podnájomcom nebytového priestoru nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti č. I. XXX na ul. Č.. H. X v I. o rozlohe 187, 9 m2 na dobu určitú od 01.02.2009 do 31.12.2012. Z bodu 4 zmluvy vyplýva, že elektrickú energiu platí podnájomca osobitne na základe zmluvy so Západoslovenskými elektrárňami. Nájomca vypovedal zmluvu písomne 31.08.2010 ku dňu 01.12.2010 z dôvodu porušenia zmluvy ( čl. 91 ). Žalovaný s dodávateľom ZSE Energetika a. s. uzavrel dňa 05.02.2009 ( čl. 127 ) zmluvu číslo XXXXXXXXX o združenej dodávke elektriny na adresu miesta spotreby Č.. H. X I..
Poverenými zamestnancami žalobcu bola dňa 30.08.2010 vykonaná kontrola odberného miesta. Bolo podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike ( čl. 10 ) z 30.08.2010 zistené, že na meracom mieste bola riadne ukončená zmluva pre neplatenie 12.08.2010, no na meracom mieste bola odstránená plomba na hlavnom ističi a boli tu pripojené vodiče CY 10 m2 mimo merania, vodiče boli spojené svorkami spolu s vodičmi priamo do inštalácie bytu a boli pripojené spotrebiče - osvetlenie 15 ks po 40 W prietokové, ohrievač varič dvojplatenka a bojler. Nameraná hodnota L1 - 0, 75A - 1,18A, L3 - 10,18A. Aj svedkami bolo preukázané, že žalovaný v týchto priestoroch prevádzkoval kaviareň.
Žalobca vypočítal výšku spôsobenej škody ( čl. 8 ) za celkovú spotrebu elektriny počas trvania neoprávneného odberu za obdobie od 01.03.2010 do 30.08.2010 - 182 dní, 12 hodín denne 0, 1249997 eur, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu 6 083, 10 kWh, spolu 760, 37 eur; náklady spojené so zistením neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 5 vyhl. MH SR č. 154/2005 Z. z. predstavujú 56, 94 eur, 20 % DPH 98, 59 eur.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania, preto súd skúmal, či žalobca uplatnil svoj nárok v čas.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Pri práve na náhradu škody je stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený odlišne, pretože objektívna premlčacia doba plynie od okamihu vzniku škody a subjektívna potom odo dňa, keď sa poškodený o vzniknutej škode dozvie a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ak sa poškodený dozvie o spôsobenej škode alebo hoci len o tom, kto za ňu zodpovedá až neskoršie, ako došlo ku škodovej udalosti, predĺži sa premlčacia doba o časový úsek medzi škodnou udalosťou a momentom, keď sa poškodený dozvie o škode, prípadne o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené tieto náležitosti : porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.
Žalobca tvrdí, že žalovaný konal úmyselne, keďže porušil plombu, vodiče namontoval tak, aby mohol elektrinu odoberať ďalej, čiže premlčacia doba v danom prípade je desaťročná.
V prípade, že poškodený tvrdí, že škoda bola spôsobená úmyselným konaním žalovaného, musí úmyselné konanie žalovaného preukázať. Pri úmyselnom konaní sa nevychádza z predpokladanej existencie zavinenia, ale poškodený musí úmysel preukázať, dôkazné bremeno spočíva na poškodenom.
Súd je toho názoru, že žalobca dostatočne preukázal úmysel žalovaného. Žalovaný bol pre neplatenie odpojený od dodávky elektriny. Nemožno pochybovať že v snahe, aby mohol prevádzkovať kaviareň ďalej, sa postaral o to tak, že zapojil vodiče mimo merania a napojil ich priamo na vodiče do vedúce do prevádzky. Pritom musel porušiť plombu a vodiče odviesť mimo elektromer. Žalovaný síce nebol za toto konanie trestne stíhaný, ale jedine jemu podľa názoru súdu svedčil záujem na tom, aby do priestorov kaviarne elektrika viedla. V daných priestoroch podnikal a odpojením od elektriky mal prevádzkovanie kaviarne znemožnené. O tom, že koná nedovolene mu muselo byť známe. I keď sa meracie miesto, ako žalovaný tvrdil nachádza na verejne prístupnom mieste a plombu mohol odstrániť ktokoľvek, záujem na tom, aby bola v miestnostiach elektrina mal žalovaný, ktorý tam mal prevádzku a len ťažko možno predpokladať, že by niekto tretí porušil plomby a do jeho prevádzky neoprávnene zaviedol elektrinu. S poukazom na uvedené súd je toho názoru, že úmyselné zavinenie žalovaného je dostatočne preukázané, preto na daný prípad sa vzťahuje objektívna desaťročná premlčacia doba.
K úradnému odpojeniu elektromeru žalobcom došlo 12.08.2010, neoprávnený odber trval od 01.03.2010 a žalobca ho kontrolou zistil 30.08.2010. Najneskoršie 01.03.2010 došlo k udalosti, pri ktorej škoda vznikla a od toho času začala plynúť objektívna desaťročná premlčacia doba. Žaloba proti žalovanému v 5. rade bola podaná 22.01.2014, čiže v lehote. Žalobca sa o tom, že došlo ku škode dozvedel pri kontrole dňa 30.08.2010, a že za ňu zodpovedá žalovaný sa dozvedel až od spoluvlastníkov nehnuteľnosti na pojednávaní dňa 11.12.2013, t. j. v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe. Z uvedeného dôvodu nie je nárok žalobcu premlčaný.
Podľa § 39 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov neoprávneným odberom elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
podľa ods. 2 pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 1ods. 1 vyhl. MH SR č. 154/2005 Z. z. škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je
a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
podľa ods. 3 denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov, d) za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW.
podľa ods. 4 denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že
a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia, b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz, c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené.
podľa ods. 5 vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.
Ako vyplýva z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie, neoprávnený odber trval od 01.03.2010 do 30.08.2010, t. j. 182 dní, počet hodín denne stanovený na 12, použitá sadzba 0/MOO, cena 0, 124997 eur, celková spotreba elektriny počas neoprávneného odberu 6083, 10 kWh, t. j. 760, 37 eur; náklady spojené so zistením neoprávneného odberu ( § 1 ods. 5 vyhlášky ) 56, 94 eur.
Nakoľko mal súd za preukázané, že žalovaný spôsobil žalobcovi neoprávneným, odberom elektrickej energie škodu vo výške 915, 90 eur, zaviazal ho na jej zaplatenie. Žalobca vyčíslil výšku škody v zmysle platnej vyhlášky. Vzhľadom na výsledky celého dokazovania neobstojí obrana žalovaného, že on neurobil zásah na meracom mieste a takýto zásah mohol ho urobiť ktokoľvek. V čase neoprávneného odberu mal priestory v podnájme on a nebolo preukázané, že by pre niekoho iného bolo účelné nedovoleným spôsobom zasiahnu do hlavného ističa.
S plnením sa dostal do omeškania a to určite od 24.09.2010, odkedy žalobca žiada úrok z omeškania. Neoprávnený odber žalobca zistil 30.08.2010, preto žalovaný je s plnením v omeškaní najneskôr od 31.08.2010. Súd žalovaného zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9 % ročne až do zaplatenia, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu patrí náhrada trov konania voči neúspešnému žalovanému.
Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1193, 03 eur za úkony urobené v celom konaní od podania žaloby. Súd preskúmal vyúčtovanie náhrady v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. a je toho názoru, že žalobcovi patrí v danom prípade náhrada trov len za úkony, ktoré smerovali voči žalovanému v 5. rade. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podal žalobu najprv voči jednému účastníkovi, neskôr rozšíril žalobu voči ďalším účastníkom a až v podaní z 22.01.2014 ( čl. 97 ) rozšíril žalobu o žalovaného v 5. rade a vzal žalobu späť voči ostatným žalovaným. Až pribratím žalovaného v 5. rade do konania sa žalovaný v 5. rade stal účastníkom a nie je možné ho zaväzovať náhradou trov za úkony, ktoré zo strany žalobcu nesmerovali voči nemu.
Podanie z 21.01.2014 ( čl. 97 ) považoval súd za prvý úkon smerujúci voči žalovanému v 5. rade, keď navrhol jeho pribratie do konania, za druhý úkon vyjadrenie ku konaniu 10.04.2014 ( čl. 112 ) možno považovať za žalobu smerujúcu voči žalovanému v 5. rade, a za tretí úkon podanie 19.09.2014 vyjadrenie k odporu žalovaného a štvrtý úkon účasť na pojednávaní dňa 17.12.2014.
Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby á 51, 45 eur, ( 4 x 51, 45 + 4 x 8, 04 eur režijný paušál 32, 16 eur, spolu 237, 96 eur. Náhrada cestovného ( § 15 ) za účasť na pojednávaní dňa 17.12.2014 Bratislava - Levice späť 270 km činí 13, 83 eur ( 135 km x 2 , spotreba 11, 07 litra ( 100 km/ 4, 10 l ) počet km 0, 183 eur, á 1, 25 eur ), spolu 63, 24 eur; náhrada za stratu času ( § 17 ods. 1 ) za 7 polhodín á 13, 40 = 93, 80 eur. Takto celková výška náhrady trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 395 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia . (§ 251 ods. 1 O.s.p.)
V Leviciach dňa 17.12.2014