Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2054-2008.pdf
PDF · 95.05 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4Er/2054/2008
Uznesenie
Okresný súd Piešťany vo veci exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25 Bratislava 811 09, v zast.: Advocate s.r.o., IČO: 36865141, AK so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX P., vykonávanej súdnym exekútorom Ing. JUDr. Liščák Roman, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, 92001 Hlohovec, pod č. EX 186/2007, o vymoženie 428,20 eur (12.900 Sk) s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ing. Romana Liščáka, Exekútorský úrad Hlohovec, na JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad Bratislava, z a m i e t a .
III. Súd exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 27.03.2007 začalo exekučné konanie doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi ( ďalej len „súdny exekútor“). Dňa 11.04.2007 bola Okresnému súdu Trnava doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a dňa 13.07.2007 Okresný súd Trnava poveril súdneho exekútora poverením č. 5207 057209 vykonaním exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 7035/06 (ďalej len „exekučný titul“) s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
V zmysle zákona č. 511/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.01.2008 bola vec postúpená na Okresný súd Piešťany.
Dňa 19.06.2009, 29.09.2010 a 05.11.2010 boli tunajším súdom prijaté podania oprávneného, v ktorých žiada o rozhodnutie vo veci zmeny súdneho exekútora. V spise súd nemal návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Dňa 24.04.2012 bola súdnym exekútorom prijatá výzva tunajšieho súdu, aby v lehote 20 dní v súčinnosti s oprávneným doložil do spisu Zmluvu o úvere zo dňa 24.04.2006 spolu s rozhodcovskou doložkou, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok a zároveň aby oznámil súdu, či si v súvislosti s rozhodovaním súdu o zastavení exekúcie uplatňuje trovy exekúcie. Súdny exekútor bol upozornený, že
ak v stanovenej lehote vyčíslené trovy exekučného konania nezašle, bude súd predpokladať, že si ich neuplatňuje.
Na základe opätovnej výzvu súdu na predloženie požadovaných listín - Zmluvy o úvere, rozhodcovskej zmluvy, bolo tunajšiemu súdu dňa 27.10.2014 doručené elektronické podanie oprávneného, v ktorom súdu zasiela požadované dokumenty (nečitateľné) a súdu oznamuje, že pohľadávka oprávneného bola v plnej výške uhradená a zaslanie požadovaných listín považuje za bezpredmetné.
Tunajší súd vyzval oprávneného na predloženie čitateľných listín a v súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR č.k. II ÚS 499/2012 - 47 zo dňa 10.07.2013 na vyjadrenie ku skutočnosti, že súd sa bude oboznamovať s uvedenými listinami v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie, nakoľko predbežne dospel k záveru, že exekučný titul bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.
Oprávnený na výzvu súdu dňa 28.11.2014, elektronickými prostriedkami, doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie, v ktorom uvádza, že rozhodcovská doložka je nevýhradnou doložkou nakoľko umožňuje každej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania a teda nevyžaduje od spotrebiteľa aby spory s dodávateľom riešil výhradne v rozhodcovskom konaní. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa, znemožnenie využitia rozhodcovského konania pri riešení sporov, pričom je zrejmé, že zo znenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, iba ho obmedziť. Oprávnený argumentuje, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné v zmysle vnútroštátneho ako aj európskeho práva, kedy v zmysle príslušnej smernice (93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy a ide o konania ad hoc, uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade prebehlo rozhodcovské konanie plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej uvádza, že konanie prebiehalo v písomnej forme, teda vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu nemala žiaden význam pre výsledok konania, keďže všetky podania súd na súd doručovaní prostredníctvom pošty. Oprávnený doručil súdu požadovanú zmluvu o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Dňa 02.12.2014 bolo tunajším súdom prijaté opätovné podanie oprávneného, v ktorom žiada zmenu súdneho exekútora a žiada poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Svoje podanie oprávnený neodôvodnil. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučný súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný zisťovať a skúmať zákonnosť exekučného titulu a to nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj v prípade zisťovania naplnenia okolností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie v priebehu exekučného konania, teda v každom jeho štádiu ( uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.11.2011, č.k. I. ÚS 456/2011-19).
Exekučný súd preskúmal spisový materiál, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, spolu s plnomocenstvom a Zmluvou o úvere č. 4251077 zo dňa 24.04.2006 (ďalej len „Zmluva o úvere“) so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru ako aj dodatočný návrh oprávneného za zmenu súdneho exekútora a zistil nasledovný právny a skutkový stav:
Podľa § 41 odsek 2 písmeno d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Exekučný súd má z podania oprávneného za preukázané, že pohľadávka oprávneného bola povinným uspokojená, nestotožňuje sa však s tvrdením oprávneného, že skúmanie listín - Zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je bezpredmetné, nakoľko dospel k záveru, že exekúcia bola vedená na základe nespôsobilého exekučného titulu.
Exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul a jeho súlad zo zákonom. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to aj bez návrhu, v prípadoch uvedených v ust. § 45 ods. 1 písm. b) a c) predmetného zákona. Rozhodcovský rozsudok je záväzným pre účastníkov ako právoplatný rozsudok súdu, no pre súd, rozhodcovský rozsudok záväzným nie je a tento je povinný ho ako exekučný titul skúmať; a v prípade ak rozhodcovský rozsudok trpí vadou uvedenou v ust. § 45 ods. 1 písm. b) a c) súd aj bez návrhu zastaví výkon takéhoto rozsudku.
Podľa § 52 ods. 1), 2), a 3) zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“), (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti..
Podľa § 53 ods. 1) OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 4) písm. r) OZ účinného od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 4) OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1) a 2) OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1) a 2) zákona o spotrebiteľských úveroch , veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4) (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa čl. 6 ods.1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha aj význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Súdny dvor (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira v bode 58 judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné realizovať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Na základe uvedených vnútroštátnych zákonných ustanovení i noriem európskeho práva, má súd povinnosť v exekučnom konaní, ktorého podkladom je exekučný titul vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, skúmať nielen exekučný titul, ale aj zmluvu a všeobecné podmienky tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Súd v súlade s nálezom Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 499/2012 - 47 zo dňa 10.07.2013 dal oprávnenému možnosť sa vyjadriť k posudzovaným listinám a predbežným záverom exekučného súdu.
Súd zistil, že oprávnený ako spoločnosť s ručením obmedzeným, ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzatvorili dňa 24.04.2006 Zmluvu o úvere. Predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 a nasl. OZ a § 2 písm. a) zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa. Z povahy zmluvných strán je zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ s poukazom na svoj predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, konal v rámci podnikateľskej činnosti, pričom uzatvoril zmluvu s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, ktorý je v Zmluve označený menom priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukzau a adresou trvalého pobytu.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VP“), ktoré v bode 17 obsahujú rozhodcovskú doložku v znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadením spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, ... ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (99/1963 Zb. O.s.p.)....“... „ V ďalšom texte rozhodcovskej doložky sú určené ďalšie podmienky riešenia sporu.
Súd poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy/doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V tomto prípade je rozhodcovská doložka súčasťou VOP v bode 17 s označením Rozhodcovská doložka. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra. Takýto judikovaný záväzok sa stáva základom pre nútený výkon rozhodnutia a pre zásah do majetkovej sféry povinného. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou. Arbitráž je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií. Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rozhodcovského konania a tiež nemožno predpokladať, že právne vedomie priemerného spotrebiteľa umožňuje kriticky posúdiť dôsledky súhlasu s rozhodcovskou doložkou vo vopred pripravenej zmluve.
Rozhodcovská doložka síce umožňuje obrátiť sa spotrebiteľovi na štátny súd, no z hľadiska ochrany spotrebiteľa rozhodcovská doložka umožňujúca výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Ak má spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd a ak by sa rozhodol uplatňovať svoje práva, tak využíva zásadne všeobecný súd. Rozhodcovské žaloby využívajú prevažne veritelia, takže možnosť voľby riešenia sporov spotrebiteľom je len zdanlivá, v skutočnosti nerealizovaná, aj napriek tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložke.
Súd posúdil rozhodcovskú doložku uvedenú vo VP ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto v dôsledku § 53 ods. 4 OZ ako neplatnú. Nejde o rozhodcovskú doložku individuálne vyžiadanú spotrebiteľom, kedy by spotrebiteľ mal reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Spotrebiteľ, ak si niečo želá, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce nejaký vzťah individuálne vyjednať. Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy - VP a neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie.
Dojednanie takejto rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. OZ. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Z tohto dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný.
Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 konštatoval, že je neprípustný výkon exekúcie na podklade rozhodnutia, ktoré vydal orgán, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie. V zmysle uvedeného,
rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodil z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný. Súd zároveň dodáva, že tento záver rešpektuje cieľ vyplývajúci z článku 6 Smernice č. 93/13/EHS ako aj z vyššie uvedenej judikatúry EÚ, t.j. že spotrebiteľ nebude viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 44 ods. 10 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora súd zamietol nakoľko rozhodol už o zastavení exekúcie pre jej neprípustnosť a preto nie je dôvodné ani hospodárne v tomto prípade rozhodnúť inak o návrhu oprávneného.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Nakoľko si súdny exekútor nevyčíslil trovy exekúcie v zmysle výzvy súdu zo dňa 23.02.2012, kedy bol súdom upozornení na následky nevyčíslenia, súd rozhodol o tom, že súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
O trovách účastníkov exekučného konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s tým, že v prípade zastavenia konania, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy