Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-42-2014.pdf
PDF · 82.28 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/42/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Máriou Cifrovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa X. D., narodená XX.XX.XXXX, toho času umiestnená v Súkromnom liečebno-výchovnom zariadení Y., miesto výkonu Domov detí O., dieťa matky J. X., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX I., občianka SR a otca H. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, toho času bytom F. XX, XXX XX R. M., Č. N., občan SR, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., odborom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť nad maloletou X. D., narodená XX.XX.XXXX, ktorá sa bude vykonávať v Súkromnom liečebno-výchovnom zariadení Y., miesto výkonu Domov detí O..
Matka maloletého dieťaťa J. X. je p o v i n n á platiť výživné na maloleté dieťa, vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne, vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca mesačne vopred Súkromnému liečebno-výchovnému zariadeniu Y., miesto výkonu Domov detí O., počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Otec maloletého dieťaťa H. D. je p o v i n n ý platiť výživné na maloleté dieťa v sume 70 Eur mesačne vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca mesačne vopred Súkromnému liečebno-výchovnému zariadeniu Y., miesto výkonu Domov detí O., počnúc právoplatnosťou rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 5PPOm/2/2014-7 zo dňa 28.05.2014 predbežným opatrením nariadil, aby maloleté dieťa X. D. bola umiestnená do ústavnej starostlivosti Súkromné liečebno - výchovné zariadenie, Y., miesto výkonu: Domov detí O.. Rodičia maloletého dieťaťa mali doručenie predvolania na pojednávanie vykázané. Účasť na pojednávaní rodičia neospravedlnili. Matka sa dostavila do pojednávacej miestnosti až pred vyhlásením rozsudku. Súd pojednával v neprítomnosti rodičov v súlade so zákonným ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.
Uznesením č.k.6P/42/2014-5 zo dňa 10.07.2014 súd začal konanie v predmetnej veci ohľadne nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletou. Z pripojeného spisu sp.zn.5PPOm/2/2014 súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny S. doručil súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by maloletá X. D. bola dočasne zverená do starostlivosti v Súkromnom liečebno - výchovnom zariadení, Y., miesto výkonu: Domov detí O.. Z návrhu vyplýva, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky J. X., otec H. D. bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- Sk. Ďalším rozsudkom bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na 30% zo sumy životného minima. Matka opakovane žiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny S. o umiestnenie dieťaťa do ústavného zariadenia, pretože má zdravotné problémy, bola hospitalizovaná v nemocnici a nebola schopná sa
starať o dieťa. Otec maloletého dieťaťa sa o dieťa nezaujíma. Starí rodičia vzhľadom na ich zdravotný stav neboli schopní zabezpečiť výchovu dieťaťa a taktiež sa nenašla iná dospelá fyzická osoba, ktorej by dieťa mohlo byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Kolízny opatrovník žiadal na pojednávaní, aby súd návrhu na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou vyhovel, vzhľadom na obsah správy, ktorá bola zaslaná z ústavu, kde bola maloletá umiestnená a to v Súkromnom liečebno - výchovnom zariadení, Y., miesto výkonu: Domov detí O.. Rodičia nemajú vytvorené podmienky, aby dieťa mohlo ísť naspäť do rodiny. Otec, ktorý sa toho času nachádza v Č. N. má záujem o to, aby dieťa bolo zverené do jeho starostlivosti, má vytvorené podmienky, má prácu aj príjem, avšak kontakt s maloletým dieťaťom nie je taký, aby dieťa mohlo ísť do prostredia, ktoré je pre neho neznáme. Kolízny opatrovník uviedol, že považuje za reálne, aby dieťa mohlo byť umiestnené v budúcnosti do osobnej starostlivosti otca. Kolízny opatrovník žiadal, aby súd zaviazal rodičov na platenie výživného podľa ich možností a schopností.
Zástupkyňa Okresnej prokuratúry v S. uviedla, že v danom prípade súhlasí s tým, aby bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletou X. D., pretože rodičia v súčasnom období nemajú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry S. predložila súdu fotokópiu správ z Obvodného oddelenia Policajného zboru v R. z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR a zo správy o povesti z Okresného úradu S. odbor všeobecnej vnútornej správy a týmto poukázala na tú skutočnosť, že matke maloletého dieťaťa J. X. boli uložené sankcie za priestupky, ktorých sa dopustila.
Podľa zákonného ustanovenia § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa zákonného ustanovenia § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa zákonného ustanovenia § 54 ods. 3 Zákona o rodine ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Podľa zákonného ustanovenia § 54 ods. 4 Zákona o rodine súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Podľa zákonného ustanovenia § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa zákonného ustanovenia § 54 ods. 6 Zákona o rodine z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa zákonného ustanovenia § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa zákonného ustanovenia § 55 ods. 2 Zákona o rodine ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd
ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Podľa zákonného ustanovenia § 55 ods. 3 Zákona o rodine súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, ktoré súd aplikoval bol zistený skutkový stav, na základe ktorého súd nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletou Kristínou Donovou vzhľadom k tomu, pretože matka maloletého dieťaťa nemá vytvorené vhodné podmienky pre výchovu dieťaťa. V tejto súvislosti súd poukazuje na charakterové a morálne vlastnosti matky, vzhľadom na priestupky za ktoré jej boli uložené sankcie, čo vyplýva z listinných dôkazov. Súd mal za to, že takéto prostredie v ktorom by dieťa žilo by negatívne ovplyvnilo jeho výchovu. Otec maloletého dieťaťa má vytvorené podmienky pre to, aby sa mohol o dieťa starať, avšak žije a pracuje v Č. N.. Otec má záujem, aby dieťa bolo v budúcnosti umiestnené do jeho osobnej starostlivosti, avšak kontakt otca s maloletým dieťaťom je iba sporadický, dieťaťu nie je známe prostredie, kde otec žije. Z uvedeného dôvodu by bolo predčasné rozhodnutie zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v súčasnom období nie sú vytvorené vhodné podmienky pre to, aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, preto súd návrhu na umiestnenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti vyhovel.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že matka maloletého dieťaťa je nezamestnaná, preto súd určil matke maloletého dieťaťa výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na základe platnej zákonnej úpravy. Otec žije a pracuje v Č. N., jeho mesačný príjem predstavuje sumu 14 500 X.. Súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné vo výške 70 Eur mesačne. Súd rodičov zaviazal na platenie výživného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa zákonného ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. z ktorého vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.