Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-132-2014.pdf
PDF · 77.18 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/132/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci navrhovateľky Y., o návrhu na určenie manželského výživného takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania 5,20 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 23.7.2014 domáhala proti odporcovi určenia manželského výživného 50,00 Eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že po neustálych nezhodách a hádkach sa rozhodla opustiť manžela. Nežijú v spoločnej domácnosti a manžel žije s inou ženou. Ocitla sa vo veľmi zlej finančnej situácii, manžel jej na výživu neprispieva, preto žiada o určenie výživného.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo 29.5.1980. Z manželstva pochádza 5 už dospelých detí. Z výsluchu účastníkov súd zistil, že bývajú spolu v dome v Obci Senné č 210, nevedú však spoločnú domácnosť a každý si svoje výdavky hradí sám.
Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že odporca na jej výživu neprispieva žiadnym spôsobom. Medzi jej príjem patrí dôchodok 124,00 EUR a dávky v hmotnej núdzi 29,00 EUR. Poberá aj príspevok na bývanie 55,00 Eur. Žije v spoločnej domácnosti s plnoletým synom, ktorý pracuje v zahraničí. Ostatné deti sú už tak isto samostatné a všetky pracujú mimo územie SR. K mesačným výdavkom uviedla, že platí za elektrinu 50,00 EUR a vodu 15,00 EUR. Kvôli zlej finančnej situácii syn mesačne prispieva okolo 50,00-60,00 EUR na výdavky domácnosti.
Odporca pri výsluchu uviedol, že s manželkou nevedie spoločnú domácnosť. Každý sa stará o svoje výdavky samostatne. Jeho príjmom sú dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 EUR. Na prevádzku domácnosti prispieva 30,00 EUR mesačne. Má vážne zdravotné problémy a na lieky mesačne dopláca 30,00 do 50,00 EUR a tak isto aj manželka.
Z potvrdenie úradu práce sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že odporca je evidovaný nezamestnaný od 11.1.2013
Z potvrdenia úradu práce sociálnych vecí a rodiny ďalej vyplýva, že navrhovateľka podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi a od 1.9.2014 jej bola priznaná v sume 85,00 Eur mesačne. V odôvodnení sa uvádza, že pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje vo forme dávky v hmotnej núdzi ako preddavok počas prebiehajúceho súdneho konania. Do 1.9.2014 poberala navrhovateľka dávku v hmotnej núdzi 29,20 Eur.
Z originálu rozhodnutia úradu práce sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že odporcovi bol priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 1.7.2014.
Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd pri právnom posúdení súd vychádzal z toho, že výživné pre manžela je návrhové konanie a je na navrhovateľovi dokázať, že jeho návrh je dôvodný. Ustanovenie § 71 ods. 1 Zákona o rodine dáva síce požiadavku o rovnosti životnej úrovne manželov, ale vyžaduje aj schopnosť povinnej osoby výživné platiť (§75 ods. 1 Zákona o rodine). Z dokazovania vyplynulo, že jediným príjmom navrhovateľky je dôchodok 124,00 Eur a dávky v hmotnej núdzi 85,00 Eur. Odporca poberá iba dávky v hmotnej núdzi 61,60 Eur. Aj keď je príjem navrhovateľka veľmi nízky, je vyšší ako je príjem odporcu. Odporca uviedol, že zo sumy 61,60 Eur prispieva na domácnosť (elektrina, plyn) asi 30 Eur mesačne, preto mu na ostatné výdavky ostane 31,60 Eur. Takýto príjem je na úrovni existenčného minima a neumožňuje prispievať navrhovateľke na výživu.
Navrhovateľka nepreukázala iný príjem odporcu alebo majetok, ktorý by jeho postavenie voči nej zvýhodňoval a tak preukázala ani jeho vyššiu životnú úroveň. Zároveň bolo preukázané, že kvôli nízkemu príjmu nie je schopný výživné platiť. Z uvedených dôvodov súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy konania pozostávajú z cestovného za účasť na pojednávaniach 10.11.2014 a 17.12.2014 za cestu Senné - Michalovce a späť. Podľa internetovej aplikácie CP, je cena cestovného lístka autobusom za cestu Senné - Michalovce 1,30 Eur. Odporcovi preto patrí náhrada za štyri cesty po 1,30 Eur, spolu 5,20 Eur.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datované
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)